Exekúcia vedená na nehnuteľnosť v BSM

K Vami zaslanej otázke ohľadne exekúcie uvádzame nasledovné stanovisko:

Ak sa Vaši rodičia rozviedli roku 2009, dňom právoplatnosti rozhodnutia o rozvode zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej len „BSM“).

Z toho, čo uvádzate vyplýva, že BSM nebolo ešte vyporiadané. V otázke sa výslovne neuvádza, či aj byt patrí do BSM alebo je spoločným majetkom v podielovom spoluvlastníctve. Ak ho ale nadobudol jeden z nich alebo obidvaja po uzavretí manželstva, byt patrí do BSM. Predpokladáme, že byt Vašich rodičov je v bezpodielovom spoluvlastníctve.

V zmysle § 147 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) platí, že pre pohľadávku veriteľa aj len jedného z bývalých manželov, ktorá vznikla za trvania manželstva, možno nariadiť výkon rozhodnutia predajom vecí patriacich do BSM, pokiaľ nebolo BSM doposiaľ vyporiadané.

Predpokladáme, že finančné prostriedky na zaplatenie pohľadávky, pre ktorú sa vedie exekúcia na byt, nemajú Vaši rodičia k dispozícii.

V prípade ak disponujú Vaši rodičia iným majetkom, ktorý by stačil na uspokojenie tejto pohľadávky, bolo by vhodné to oznámiť exekútorovi, aby neviedol exekúciu na nehnuteľnosť, v ktorej bývajú.

Podľa § 37 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) (ďalej len „EP“): „Ak sú exekúciou postihnuté veci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, účastníkom konania, ak ide o tieto veci, je aj manžel povinného, ak do začatia exekučného konania nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva dohodou alebo súdnym rozhodnutím.“

Z tohto ustanovenia vyplýva, že aj Vaša matka je účastníčkou konania v exekučnom konaní, ktoré viazne na spoločnom byte, čo jej dáva priestor brániť sa proti exekučnému konaniu prostriedkami uvedenými v EP.

EP poskytuje niekoľko inštitútov prostredníctvom ktorých je možné brániť sa proti výkonu exekúcie.

1. Podľa § 56 ods. 1 EP: „Na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.“

V zmysle citovaného odseku by Vaša matka mohla žiadať na súde odklad exekúcie, avšak je otázne, či by súd takémuto návrhu vyhovel, pretože povinný (v tomto prípade bývalý manžel), by sa musel do zlého postavenia dostať bez svojej viny, takýto stav by musel byť len prechodný, neodkladný výkon by mal zvlášť nepriaznivé dôsledky, oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený (tu bude závisieť aj od veľkosti pohľadávky, ekonomickej sily oprávneného atď.)

2. Podanie námietok voči exekúcii podľa § 50 EP z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, ktorých podanie má odkladný účinok (čiže do rozhodnutia o nich sa exekúcia nevykonáva), čo pomôže Vašim rodičom získať čas, kedže súdy majú na rozhodnutie 60 dňovú lehotu Námietky však možno vzniesť u exekútora len do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nie je nám známe, či a kedy Vám takéto upovedomenie bolo doručené.

K námietkam je možné podať aj návrh na zastavenie exekúcie, ktorý umožní získať pre povinného ďalší čas, pretože voči rozhodnutiu o návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) je prípustné odvolanie, ktoré má odkladný účinok a tak povinný získa ďalší čas aj v prípade ak budú jeho námietky zamietnuté.

Konkrétnejšie informácie k problematike obrany v exekučnom konaní nájdete v tomto článku:

http://www.e-pravo.sk/articles/view/43/obrana-povinneho-v-exekucnom-konani

Odporúčame Vám tiež konzultovať detaily Vášho prípadu s advokátom v mieste Vášho bydliska.

Počas obdobia, keď sa exekúcia nebude vykonávať, budú mať Vaši rodičia možnosť získať peniaze alebo iný majetok potrebný pre zaplatenie pohľadávky, pre ktorú sa vedie exekúcia na byt, prípadne vyporiadať BSM medzi sebou.

Vyporiadanie BSM je v zmysle OZ možné:

a.       Dohodou

b.      Rozhodnutím súdu

c.       Zo zákona

V spomínanom prípade prichádza do úvahy ako najvhodnejšie riešenie vyporiadanie BSM dohodou vzhľadom na to, že vyporiadanie súdom by mohlo trvať dlhé roky a vyporiadanie zo zákona nastáva až po troch rokoch od zániku BSM.

Vzhľadom na skutočnosť, že dohoda o vyporiadaní BSM by sa týkala aj nehnuteľnosti, bola by pre jej platnosť nevyhnutná písomná forma a vlastnícke právo by prešlo na matku až momentom právoplatnosti rozhodnutia správy katastra o povolení vkladu.

Ako prvú uvádzame možnosť, že byt by ako celok na základe dohody o vyporiadani BSM pripadol do výlučného vlastníctva Vašej matky.

Ak by s dohodou o vyporiadaní BSM súhlasil, je možné takýmto spôsobom spoločný byt zachrániť pred predajom v exekúcii za rizika, že takýto právny úkon môže byť napadnutý neplatnosťou právneho úkonu v zmysle § 39 OZ s odôvodnením, že účelom tohto právneho úkonu bolo zmarenie výkonu začatej exekúcie, čiže zmarenie možnosti oprávneného, aby uspokojil svoju pohľadávku z majetku patriaceho do BSM.

Do úvahy prichádza aj dohoda o vyporiadaní BSM, podľa ktorej byt Vaši rodičia nadobudnú do podielového spoluvlastníctva a to každý v jednej polovici. Následne bude predmetom exekúcie len otcov podiel z bytu, ktorého predaj by však bol komplikovanejší.

Podľa § 145 ods. 2 EP: „Ak sa nepodarí predať nehnuteľnosť na dražbe do jedného roka od vydania exekučného príkazu, súd môže na návrh účastníka konania alebo exekútora exekúciu predajom tejto nehnuteľnosti zastaviť (§ 57 ods. 2 EP).“

Takýto postup sa zdá byť z uvedených alternatív najvhodnejší jednak s poukazom na prípadný súhlas Vášho otca s dohodou o vyporiadaní BSM a jednak s poukazom na nemožnosť jeho napadnutia pre rozpor jeho účelu so zákonom.

V ďalšej časti otázky sa pýtate, čo v prípade ak Váš otec zomrie a či budete musieť platiť jeho dlhy.

V prípade keď po zániku BSM žije iba jeden z manželov, BSM sa vyporiada medzi pozostalým manželom (Vašou matkou) a dedičmi.

Dedí sa zo zákona, zo závetu alebo z obidvoch týchto dôvodov. Predpokladáme, že Váš otec nemá spísaný závet.

Podľa § 175 l zák. č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v platnom znení: „Ak mal poručiteľ v čase svojej smrti s pozostalým manželom majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve, o ktorého vyporiadaní sa nezačalo konanie na súde, vyporiada sa tento majetok v konaní o dedičstve podľa osobitného predpisu.“ Zákon tu má na mysli OZ s použitím zásad pre vyporiadanie BSM v § 150 OZ.

Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní majetku obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o cene majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.

Časť majetku by teda pripadla do dedičstva Vám a časť Vašej matke.

Podľa § 470 ods. 1 OZ: „Dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou.“

V zmysle citovaného odseku by ste zodpovedali za jeho dlhy len do výšky majetku, ktorý by ste po ňom zdedili. V zmysle § 463 ods. 1 OZ však môžete dedičstvo aj odmietnuť. Odmietnutie sa musí stať ústnym vyhlásením na súde alebo písomným vyhlásením jemu zaslaným.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk