Dedenie po sestre starej matky

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom získania pozemkov zaujímame nasledovné stanovisko:

Vo svojej otázke neuvádzate niektoré náležitosti, ktoré sú kľúčové pre posúdenie situácie. Predpokladáme, že sestra Vašej starej matky bola občiankou Slovenskej republiky, napriek tomu, že žila v cudzine. Ak je tomu tak, v zmysle § 17 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v platnom znení  „dedičské právne pomery sa spravujú právnym poriadkom štátu, ktorého bol poručiteľ príslušníkom v čase smrti“.

Podľa § 175a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“) „súd začne konanie o dedičstve aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho.“

Po smrti každej fyzickej osoby teda musí prebehnúť dedičské konanie. Neuvádzate, kedy sestra Vašej starkej zomrela, či konanie o dedičstve už prebehlo, prebieha, prípadne aké boli jeho výsledky. Práve v rámci dedičského konania totiž dochádza k usporiadaniu majetkových pomerov po zomrelej fyzickej osobe, a to na základe uznesenia súdu, resp. osvedčenia o dedičstve vydaného notárom.

Rovnako neuvádzate, či sestra Vašej starej matky zriadila pre prípad svojej smrti závet, ak áno čo bolo jeho obsahom. Ak by závet zriadila, postupovalo by sa pri usporiadavaní majetkových pomerov k predmetným pozemkom podľa neho, za predpokladu, že by bol platný a neodporoval by zákonu.

Ak závet nezriadila, prichádza do úvahy dedenie zo zákona, a to podľa pravidiel obsiahnutých v § 473 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“).

Ak konanie o dedičstve neprebehlo, je možné ho začať aj na návrh.

Ak už konanie o dedičstve prebehlo, avšak jeho predmetom nebolo vyporiadanie vlastníctva k predmetným pozemkom, prichádza do úvahy tzv. konanie o novoobjavenom dedičstve. Podľa § 175x ods. 1 OSP „ak sa objaví po právoplatnosti uznesenia, ktorým sa konanie o dedičstve skončilo, alebo po vydaní osvedčenia o dedičstve (§ 175 zca) nejaký poručiteľov majetok, prípadne aj dlh, súd na návrh (§ 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 a 2) vykoná o tomto majetku konanie o dedičstve. AK sa objaví iba dlh poručiteľa, konanie o dedičstve sa nevykoná.“

Podľa ods. 2 tohto ustanovenia „V odôvodnených prípadoch, najmä na podnet súdu, notára, štátneho orgánu alebo orgánu územnej samosprávy, môže súd o majetku uvedenom v odseku 1 začaž konanie aj bez návrhu.“

Máte teda možnosť podať návrh, resp. podnet k tomu, aby súd toto konanie začal. Aj keď zákona to presne nedefinuje, návrh spravidla podávajú osoby, u ktorých prichádza do úvahy, že by mohli byť poručiteľovými dedičmi a teda majú záujem na usporiadaní majetkových práv k novoobjavenému dedičstvu. U ostatných, ako fyzických tak aj právnckých osôb, prichádza do úvahy podanie podnetu.

Ak by konanie o dedičstve alebo konanie o novoobjavenom dedičstve začalo, a závet nejestvuje, postupovalo by sa, ako už bolo uvedené vyššie, podľa pravidiel dedenia zo zákona vymedzených v Občianskom zákonníku.

Dedí sa v štyroch dedičských skupinách:

1.       V prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. Ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich, dedia rovnakým dielom ich potomci.

2.       Ak nededia poručiteľovi potomci, dedí v druhej skupine manžel, poručiteľovi rodičia a ďalej tí, ktorí žili s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa.

3.       Ak nededí manžel ani žiadny z rodičov, dedia v tretej skupine rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a tí, ktorí žili s s poručiteľom najmenej po dobu jedného roka pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktorí sa z toho dôvodu starali o spoločnú domácnosť alebo boli odkázaní výživou na poručiteľa. Ak niektorý zo súrodencov poručiteľa nededí, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.

4.       Ak žiadny dedič nededí v tretej skupine, v štvrtej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti.

Z uvedeného vyplýva, že prednostne má nárok na majetok po poručiteľke jej dcéra, ktorá by bola v rámci dedičského konania povolaná dediť. Ak by z nejakého dôvodu nededila a neprichádza do úvahy ani žiadny príbuzný z druhej dedičskej skupiny,v tretej dedičskej skupine je možné, aby dedili deti súrodenca poručiteľa, teda synovcovia a netere poručiteľa. Avšak vo Vašom prípade nejde ani o tento príbuzenský vzťah, nakoľko poručiteľka nebola vašou tetou, ale pratetou, nie sestrou Vašej matky, ale sestrou Vašej starej matky. Keďže zákon výslovne hovorí o deťoch, nie o ďalších potomkoch súrodenca poručiteľa, na dedenie predmetných pozemkov nemáte z toho dôvodu nárok a podľa nášho názoru by ste ani neboli účastníčkou konania.

Podľa § 462 OZ „dedičstvo, ktoré nenadobudne žiadny dedič, pripadne štátu.“

Keďže k náležitému a komplexnému posúdeniu tejto problematiky je potrebné doložiť podrobnejšie informácie, odporúčame Vám obrátiť sa osobne na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý po zanalyzovaní všetkých okolností prípadu Vám bude schopný poskytnúť radu o tom ako postupovať, prípadne potvrdiť záver o tom, že nemáte zákonný nárok na získanie majetku.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk