Splátky dlhu Sociálnej poisťovni a výkon exekúcie

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom možnosti výkonu exekúcie pohľadávky Sociálnej poisťovne, ktorá je pravidelne uhrádzaná zaujímame nasledujúce stanovisko:

V prvom rade je v tejto súvislosti potrebné skúmať otázku, či dlžník ohľadom jeho záväzku využil možnosť požiadať Sociálnu poisťovňu o povolenie splátok dlžných súm poistného podľa ustanovenia § 146 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“). V zmysle uvedeného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení „Sociálna poisťovňa môže na základe písomnej žiadosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby povinnej odvádzať poistné povoliť splátky dlžných súm pre platobnú neschopnosť tejto osoby, ak dôvodne možno predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok týchto dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti“.

V prípade, ak dlžník na poistnom spĺňa podmienky uvedené v citovanom ustanovení Zákona o sociálnom poistení a Sociálna poisťovňa platenie dlžného poistného v splátkach povolila, tak toto dlžné poistné ešte nie je splatné v celom rozsahu. Splatnými sa postupne stávajú len jednotlivé splátky dlžného poistného, a to vo výške určenej Sociálnou poisťovňou. Podľa ustanovenia § 146 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení „v prípade nedodržania termínu splátky určeného Sociálnou poisťovňou na jednotlivé splátky, zaplatením nižšej sumy jednotlivých splátok, ako určila Sociálna poisťovňa alebo neplnenia odvodovej povinnosti stáva sa splatnou celá dlžná suma“.

Z uvedeného teda vyplýva záver, že v prípade, ak Sociálna poisťovňa povolila platenie dlžného poistného v splátkach a dlžník si riadne a včas plní všetky svoje povinnosti uložené Sociálnou poisťovňou, tak Sociálna poisťovňa nemôže pristúpiť k exekúcii tohto dlžného poistného, nakoľko toto dlžné poistné ešte nie je splatné.

Naopak v prípade, ak dlžník o platenie dlžného poistného v splátkach nepožiadal, alebo Sociálna poisťovňa jeho žiadosti nevyhovela, tak dlžné poistné sa stáva splatné po uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v rozhodnutí o predpísaní dlžnej sumy poistného.

Podľa ustanovenia § 148 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa svoje pohľadávky vymáha podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov. Týmto osobitným predpisom sa podľa odkazu k uvedenému ustanoveniu rozumie zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

Exekučné konanie je možné vykonať iba na podklade tzv. exekučného titulu, ktorým podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. h) Exekučného poriadku je aj vykonateľné rozhodnutie a výkaz nedoplatkov vo veciach sociálneho zabezpečenia, sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia. Ďalej podľa ustanovenia § 38 ods. 1 Exekučného poriadku „exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo toho, kto preukáže, že na neho prešlo právo z rozhodnutia“.

Z uvedených skutočností teda vyplýva záver, že v prípade, ak rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ktorým bolo dlžníkovi predpísané dlžné poistné, nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť, Sociálna poisťovňa môže podať návrh na vykonanie exekúcie tohto dlžného poistného. Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia sú jedinými predpokladmi pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie.

V prípade, ak Vám už bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie, tak vo Vašom prípade už exekučné konanie bolo iniciované, pričom Sociálna poisťovňa podaním návrhu na začatie exekúcie využila právo, ktoré jej priznáva jednak Zákon o sociálnom poistení a jednak Exekučný poriadok.

Ako účastník exekučného konania máte samozrejme právo použiť všetky prostriedky procesnej obrany, ktoré povinnému v exekučnom konaní priznáva Exekučný poriadok. Otázku, ktorý prostriedok procesnej obrany povinného je najvhodnejšie použiť, je potrebné riešiť s prihliadnutím na posúdenie konkrétnych okolností prípadu. V tejto súvislosti však poukazujeme najmä na nasledujúce prostriedky procesnej obrany:

1.       podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku „na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený“. O tomto návrhu povinného rozhoduje súd, ktorý vydal poverenie súdnemu exekútorovi na výkon exekúcie (všeobecný súd povinného);

2.       podľa ustanovenia § 56 ods. 9 Exekučného poriadku „exekútor môže s písomným súhlasom oprávneného uzavrieť písomnú dohodu s povinným o postupnom splatení vymáhanej pohľadávky. Počas plnenia písomnej dohody o postupnom splácaní vymáhanej pohľadávky exekútor v exekúcii iným spôsobom nepokračuje.“

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk