Posudzovanie príjmu pre účely priznania nároku na náhradné výživné

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky Vám predkladáme nasledovné stanovisko:

Poskytovanie náhradného výživného, ktorým sa prispieva na zabezpečenie výživy nezaopatreného dieťaťa, upravuje zákon č. 201/2008 o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 615/2006 Z. z. v platnom znení (ďalej len „zákon o NV“).

V zmysle § 7 zákona o NV nárok na náhradné výživné zanikne, ak

1. oprávnená osoba prestane spĺňať podmienky podľa § 2 zákona o NV,
2. povinná osoba začne plniť voči oprávnenej osobe vyživovaciu povinnosť; za plnenie vyživovacej povinnosti sa považuje jej plnenie najmenej počas troch mesiacov v plnej výške, v lehote a spôsobom určených právoplatným rozhodnutím súdu alebo súdom schválenou dohodou, alebo
3. fyzická osoba, ktorej úrad vypláca náhradné výživné (ďalej len „poberateľ náhradného výživného“), nesplní povinnosť podľa § 12 ods. 1 písm. b) zákona o NV.

V zmysle textu Vašej otázky, z dôvodu, že povinný (teda otec dieťaťa) začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu, nárok dieťaťa na náhradné výživné zanikol.

Vy ako fyzická osoba, ktorej príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „úrad“) vyplácal náhradné výživné (ďalej len „poberateľ“) ste boli povinná v zmysle § 12 ods. 1 písm. a) zákona o NV informovať úrad o každej zmene skutočností rozhodujúcich na trvanie nároku na náhradné výživné, na jeho výšku a na jeho vyplácanie bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich dní odo dňa zmeny týchto skutočností.

Na základe splnenia tejto povinnosti Vám úrad z dôvodu, že si povinný (otec dieťaťa) začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči nezaopatrenému dieťaťu, prestal vyplácať sumy náhradného výživného.

V zmysle § 10 zákona o NV platí, že „Ak sa náhradné výživné vyplatilo neprávom alebo vo vyššej sume ako patrilo, alebo ak sa dodatočne zistí, že zanikol nárok na náhradné výživné alebo nastala zmena skutočností rozhodujúcich na jeho vyplácanie alebo na určenie jeho výšky za obdobie, za ktoré sa náhradné výživné už vyplatilo, poberateľ náhradného výživného je povinný vrátiť neprávom vyplatené sumy alebo sumy vyplatené vo vyššej sume, ako patrili.“

Poberateľ, teda Vy, ste v zmysle uvedeného ustanovenia zákona o NV povinná vrátiť neprávom vyplatené sumy výživného, ktoré Vám úrad vyplatil za obdobie, za ktoré Vám otec dieťaťa spätne vyplatil výživné, z dôvodu, že Vám bolo za určité obdobie výživné poskytnuté duplicitne, t.j. od úradu vo forme náhradného výživného a od otca dieťaťa vo forme výživného určeného súdnym rozhodnutím. Duplicitné poskytovanie výživného je v rozpore s účelom a cieľom zákona o NV.

Vy ako poberateľ ste neboli povinná vrátiť výživné, ktoré Vám poukázal otec dieťaťa, ale vrátiť náhradné výživné za obdobie, za ktoré Vám otec dieťaťa spätne plnil. Ak sa suma mesačného náhradného výživného poskytovaná úradom líši od sumy výživného, ktoré je Vám povinný plniť otec dieťaťa v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu (1.300,-Sk), tak ste boli povinná úradu vrátiť iba sumu vo výške neprávom vyplateného náhradného výživného poskytovaného úradom.

POSUDZOVANIE PRÍJMU PRI URČOVANÍ NÁROKU NA NÁHRADNÉ VÝŽIVNÉ

Podľa § 2 ods. 2 zákona o NV oprávnená osoba, ktorá spĺňa jednu z podmienok uvedených v § 2 ods. 1 zákona o NV, má nárok na náhradné výživné, ak

1. má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a zdržiava sa na území Slovenskej republiky a
2. priemerný mesačný príjem podľa § 3 zákona o NV za posledných šesť kalendárnych mesiacov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola podaná žiadosť o náhradné výživné (ďalej len „žiadosť“), nepresahuje 2,2 násobku sumy životného minima; na účely posúdenia priemerného mesačného príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby sa použije posledné daňové priznanie samostatne zárobkovo činnej osoby.

Na účely stanovenia výšky náhradného výživného úrad posudzuje príjem v súlade s § 3 zákona o NV.

Na účely nároku na náhradné výživné sa spoločne posudzuje príjem

1. oprávnenej osoby a príjem, ktorý na túto oprávnenú osobu poberá iná fyzická osoba, ak oprávnená osoba žije v domácnosti samostatne alebo s inou fyzickou osobou,
2. manžela, manželky a nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
3. rodičov a nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti,
4. manželov alebo rodičov, ktorí sú sami nezaopatrené deti, príjmy, ktoré na ne poberá iná fyzická osoba, a príjem nezaopatrených detí žijúcich s nimi v domácnosti.

Príjmom podľa predchádzajúceho odseku je príjem podľa zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákona o ŽM“). V súlade s § 4 ods. 1 zákona o ŽM za príjem sa považujú

1. príjmy fyzických osôb, ktoré sú predmetom dane z príjmu podľa osobitného predpisu po odpočítaní,

a. poistného na povinné zdravotné poistenie,

b. poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie, poistného na invalidné poistenie a poistného na poistenie v nezamestnanosti,

c. preddavku na daň alebo dane z príjmov fyzických osôb,

d. ďalších výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu,

2. príjmy oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb podľa osobitného predpisu okrem prijatých náhrad škôd, náhrad nemajetkovej ujmy, plnenia z poistenia majetku a plnenia z poistenia zodpovednosti za škodu okrem platieb prijatých ako náhrada za stratu zdaniteľného príjmu,

3. sumy vreckového pri zahraničných pracovných cestách do výšky 40 % nároku na stravné ustanovené osobitným prepisom,

4. náhrady niektorých výdavkov zamestnancov do výšky ustanovenej osobitným predpisom,

5. ďalšie príjmy fyzických osôb podľa osobitných predpisov po odpočítaní dane z prevodu a prechodu nehnuteľností.

V zmysle zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov je od dane z príjmov fyzických osôb oslobodený príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, avšak pri posudzovaní príjmu za účelom poskytovania náhradného výživného sa príjem prijatý v rámci plnenia vyživovacej povinnosti považuje za príjem, ktorý sa započítava do sumy, z ktorej sa vypočítava výška náhradného výživného.

Z uvedeného dôvodu Vám úrad správne posúdil príjem na účely zistenia vzniku nároku na náhradné výživné, ak do tohto príjmu zarátal aj sumu výživného, ktorú Vám otec dieťaťa poukázal na Váš účet.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk