Náhrada škody spôsobená nesprávnym úradným postupom

Dobrý deň,

v súlade s obsahom Vašej otázky sme zanalyzovali Vaše jednotlivé otázky, a na základe toho Vám predkladáme nasledujúce stanovisko:

1. otázka:

Bol Okresný súd Bratislava III kompetentný konať vo veci, kde odporcom bol Okresný súd Bratislava II?

V zmysle čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v platnom znení (ďalej len „Ústava SR“) „Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“

Taktiež v zmysle § 48 ods. 2 Ústavy SR „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“

V súlade s uvedenými ústavnými právami je spojená zásada zákaz denegatio iustitiae – zákaz odmietnutia spravodlivosti. V zmysle uvedenej zásady súd musí o každom podaní, ktoré obdrží, rozhodnúť, aby nedošlo k odmietnutiu spravodlivosti. Z tohto dôvodu, ak Krajský súd v Bratislave, hoci ako vecne a miestne nepríslušný orgán, obdržal žalobu na náhradu škody, ktorú ste v roku 2009 podali, bol v zmysle uvedených zásad povinný o nej rozhodnúť (postúpiť ju príslušnému orgánu, začať konanie vo veci a pod.).

O podanej žalobe však môže rozhodnúť iba príslušný súd. Príslušnosť občianskoprávneho súdu prestavuje druh, stupeň a konkrétny súd, ktorý má prejednávať a rozhodovať určitú vec. V každej veci je potrebné určiť vecnú, miestnu a funkčnú príslušnosť.

Vecná príslušnosť

§ 104a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“) ustanovuje, že „Súd skúma vecnú príslušnosť prv, než začne konať o veci samej.“ Vy ste podali žalobu, ktorou ste žalovali Okresný súd Bratislava II, na Krajský súd v Bratislave. Krajský súd v Bratislave v zmysle vyššie uvedenej zásady, ex offo skúmal svoju vecnú príslušnosť danú vec prejednať a rozhodnúť.

V zmysle § 9 ods. 1 OSP platí, že „Na konanie v prvom stupni sú zásadne príslušné okresné súdy.“ Krajské súdy rozhodujú ako súdy prvého stupňa len v prípadoch ustanovených v § 9 ods. 2 OSP, kde Vami podaná žaloba nepatrí. Krajský súd v Bratislave bol pravdepodobne toho názoru, že nie je vecne príslušný rozhodnúť o Vami podanej žalobe, a z tohto dôvodu Vašu žalobu postúpil na Okresný súd Bratislava III, o čom Vás aj upovedomil.

§ 104a OSP hovorí: „Ak je súd, na ktorý sa účastník obrátil, toho názoru, že nie je vecne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.“

Postúpením veci z Krajského súdu v Bratislave na Okresný súd Bratislava III sa založila vecná príslušnosť súdu, nakoľko vecne príslušný súd na rozhodnutie o Vašej žalobe je okresný súd.

Miestna príslušnosť

Miestna príslušnosť je základom pre určenie konkrétneho súdu zo všetkých vecne príslušných súdov, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, t.j. miestna príslušnosť určí, ktorý z okresných súdov je povinný vec rozhodnúť ( či Okresný súd Bratislava I, II alebo III a pod.).

Základné pravidlá určovania miestnej príslušnosti sú upravené v § 105 OSP, pričom § 105 ods. 1 OSP ustanovuje, že „Súd skúma miestnu príslušnosť iba podľa § 88. Ak však navrhovateľ vystupuje v rôznych veciach opätovne ako navrhovateľ alebo ak miestnu príslušnosť namieta odporca, súd skúma miestnu príslušnosť aj podľa § 84 až 87. Súd skúma miestnu príslušnosť prv, než začne konať o veci samej. Neskôr ju skúma len na námietku účastníka, ak ju uplatní najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí.“

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že v prípadoch neustanovených v § 105 ods. 1 OSP súd miestnu príslušnosť nemusí skúmať, čo je aj prípad Vami podanej žaloby. § 88 OSP upravuje osobitnú miestnu príslušnosť, kde Váš prípad nespadá, a taktiež ako navrhovateľ nevystupujete v rôznych veciach opätovne, a ani odporca miestnu príslušnosť nenamietol. Z uvedeného dôvodu Okresný súd Bratislava III neskúmal miestnu príslušnosť a vo veci rozhodol.

Vo Vašom prípade určenie miestnej príslušnosti nebolo obligatórnou podmienkou nevyhnutnou na rozhodnutie vo veci, preto na základe Vami uvedených skutočností sme toho názoru, že Okresný súd Bratislava III ako vecne príslušný súd, bol oprávnený vec prejednať a rozhodnúť.

2. otázka:

Nebola zo strany odporcu vznesená námietka nedostatku pasívnej legitimácie, ale rozhodol tak samosudca Okresného súdu Bratislava III?

Vecná legitimácia predstavuje postavenie účastníka v hmotnoprávnom, resp. procesnoprávnom vzťahu, pričom toto postavenie môže byť dvojaké:

a.     AKTÍVNE VECNE LEGITIMOVANÝ je účastník konania, ktorý je nositeľom tvrdeného hmotného práva.

(Váš zať bol aktívne vecne legitimovaný, lebo mu bol súdnym rozhodnutím priznaný nárok na náhradu mzdy, avšak v dôsledku tvrdených prieťahov v konaní a tvrdeného nesprávneho úradného postupu sa domnieva, že mu bola spôsobená škoda. Tým pádom je Váš zať nositeľom tvrdeného práva, že mu patrí náhrada škody za to, že táto mzda mu nebola vyplatená, nakoľko súd nesprávne úradne postupoval a spôsobil prieťahy v konaní);

b.     PASÍVNE VECNE LEGITIMOVANÝ je účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku).

(Okresný súd Bratislava II nebol pasívne vecne legitimovaný, nakoľko nie Okresný súd Bratislava II zodpovedá za škodu spôsobenú svojim nesprávnym postupom, ale zodpovedným subjektom, a zároveň aj pasívne vecne legitimovaným subjektom je Slovenská republika, v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti SR);

Na začiatku konania sa vecná legitimácia tvrdí. Súd žalobe vyhovie iba vtedy, ak:

1. sa ukáže, že žalobcovi patrí uplatňované právo, a
2. žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti.

Vo Vašom prípade nebola splnená podmienka uvedená v bode II., nakoľko ste žalovali nesprávny orgán, a to Okresný súd Bratislava II namiesto Slovenskej republiky, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR, a preto súd zamietol Vašu žalobu z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie Okresného súdu Bratislava II.

3. otázka:

Môžeme v tomto štádiu procesu zameniť odporcu?

§ 92 ods. 4 OSP ustanovuje, že „Za súhlasu účastníkov môže súd pripustiť, aby navrhovateľ alebo odporca z konania vystúpil a aby na jeho miesto vstúpil niekto iný. Ak má byť takto zamenený navrhovateľ, treba, aby s tým súhlasil i ten, kto má na jeho miesto vstúpiť.“

Na návrh niektorého z účastníkov konania môže súd uznesením rozhodnúť o zámene účastníka konania. V priebehu prvostupňového konania bolo možné navrhnúť súdu zámenu odporcu z Okresného súdu Bratislava II na Slovenskú republiku, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR. Takýto návrh ste však mohli urobiť iba v prvostupňovom konaní, nakoľko zámena účastníkov je možná len v konaní na súde prvého stupňa. V odvolacom a v dovolacom konaní sa zámena účastníkov konania nepripúšťa.

4. otázka:

Ako môžem zabrániť, aby som nezmarila odškodnenie?

Nakoľko uvádzate, že rozsudok, ktorým bola Vášmu zaťovi priznaná náhrada mzdy z dôvodu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru sa stal právoplatným v roku 2003, bude sa vo Vašom prípade na podmienky zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vzťahovať ešte zákon č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v znení účinnom do 30.06.2004 (ďalej len „58/1969 Zb.“).

V zmysle § 18 ods. 1 uvedeného zákona „Štát zodpovedá za škodu spôsobenú v rámci plnenia úloh štátnych orgánov a orgánov spoločenskej organizácie uvedených v § 1 ods. 1 nesprávnym úradným postupom tých, ktorí tieto úlohy plnia.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 60/2003 „Zákon č. 58/1969 Zb. bližšiu definíciu pojmu nesprávneho úradného postupu neobsahuje. Podľa obsahu tohto pojmu môže ísť o akúkoľvek činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi normami pre konanie štátneho orgánu alebo k porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľov tejto činnosti.“

V zmysle § 56 zákona č. 58/1969 Zb. o nárokoch podľa uvedeného zákona rozhodujú súdy. Z uvedeného dôvodu môžete opäť podať žalobou na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom na príslušnom okresnom súde, pričom žaloba má smerovať proti Slovenskej republike, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR. V tejto súvislosti by sme Vás však chceli upozorniť na možnosť žalovaného podať námietku premlčania. V prípade, ak žalovaný námietku premlčania vznesie, súd na ňu musí prihliadať a konanie z úradnej povinnosti zastaviť.

Pre istotu Vám odporúčame vziať žalobu, o ktorej rozhodol Okresný súd Bratislava III späť, aby nedošlo v prípade podania novej žaloby k vzniku neodstrániteľnej prekážky postupu konania res iudicata, t.j. k prekážke rozsúdenej veci. Žalobu je možné v zmysle § 208 OSP vziať späť do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

PRIEŤAHY V KONANÍ

Nakoľko ste v otázke viackrát spomínali prieťahy v konaní, týmto by sme Vám zanalyzovať, čo sa v zmysle právnej teórie a praxe za prieťahy v konaní považuje.

Právo na bezprieťahové konanie je základným ľudským právom a jedným z procesných princípov, ktoré majú garantovať širšie ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu a odstrániť stav právnej neistoty. Právo na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov je zakotvené v čl. 48 ods. 2 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Uvedené ustanovenie ústavy hovorí, že „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.“

Porušenie práva na bezprieťahové konanie môže byť porušené buď nečinnosťou alebo nesprávnou činnosťou príslušného štátneho orgánu, teda aj súdu. Za zbytočný prieťah v konaní sa považuje skutočnosť, keď súd v zákonom ustanovenej lehote svojou nečinnosťou alebo nedostatočne rýchlou činnosťou poruší právo zakotvené v čl. 48 ods. 2 ústavy. Vyslovenie záveru o tom, či došlo v konkrétnom konaní k zbytočným prieťahom alebo nie prislúcha Ústavnému súdu SR.

V zmysle § 49 zákona č. 38/1993 Z.z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení (ďalej len „zákon o Ústavnom súde“) „Sťažnosť môže podať fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „sťažovateľ"), ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.“

Uvedená sťažnosť však v súlade s § 53 ods. 3 zákona o Ústavnom súde musí byť podaná v lehote 2 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Uvedená lehota však vo Vašom prípade už uplynula.

Analýzou prieťahov v konaní sme chceli poukázať na to, že je potrebné rozlišovať medzi:

1. prieťahmi v konaní, o ktorých existencii rozhoduje Ústavný súd SR, a 
2. nesprávnym úradným postupom súdu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb., ktorým ak súd spôsobil škodu, nesie zodpovednosť Slovenská republika, v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti SR.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk