Ústna dohoda

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadne ústnej dohody Vám zasielame nasledovné stanovisko:

Všeobecná úprava dohôd (zmlúv) je obsiahnutá v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len “OZ”, “Občiansky zákonník”).

V zásade rozlišujeme dohody uzatvorené písomne, ústne a tzv. konkludentne.

Pokiaľ ide o písomné dohody, už z názvu vyplýva, že pôjde o také, ktoré sú zachytené v písomnej podobe, teda predovšetkým na papieri a sú podpísané (§ 40 ods. 3 OZ). Avšak navyše podľa § 40 ods. 4 OZ “Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.“

Písomnú formu si môžu účastníci zmluvného vzťahu buď dohodnúť alebo ju v niektorých prípadoch predpisuje zákon. Napr. pokiaľ ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, zo zákona musí byť písomná. Ak by tomu tak nebolo, bola by táto zmluva neplatná. Ďalej platí, že písomnú zmluvu môžu účastníci meniť alebo zrušiť tiež iba písomne. V niektorých prípadoch – spravila pri zásadnejších, významnejších právnych úkonoch – zákon vyžaduje, aby bola dohoda uzatvorená nie len v jednoduchej písomnej forme, ale vo forme notárskej zápisnice. Aj notárska zápisnica je však druh písomnej formy.

Pokiaľ ide o ústnu dohodu, Občiansky zákonník – ani nijaký iný zákon – ju presne nedefinuje a nešpecifikuje, čo sa za ňu považuje a čo nie (tak ako je tomu pri písomnej forme). Je však treba vychádzať z toho,že musí ísť tiež o výslovný prejav vôle uzavrieť zmluvu – nebude zachytený písomne tak ako pri písomných dohodách, avšak bude navonok výslovne, verbálne prejavený – t.j. vyjadrený slovami. Ústnou dohodou sa rozumie aj telefonicky uzatvorená dohoda. Keďže dohoda, zmluva, je tzv. právnym úkonom, musí spĺňať náležitosti právneho úkonu, ktorými sú okrem iného zrozumiteľnosť a určitosť. Pokiaľ zákon nepredisuje, že dohoda sa musí uzatvoriť písomne, môže byť uzatvorená aj ústne a bude platná. Aj ústna dohoda je záväzná pre tých, ktorí ju uzavreli a dá sa na základe nej vymáhať dohodnuté plnenie. Samozrejme za predpokladu, že je možné oreukázať obsah tejto dohody, t. j. na čom sa strany dohodli.

Každá dohoda, aj ústna, vzniká zjednodušene povedané tak, že jedna strana dá návrh na uzavretie zmluvy (túto stranu budeme v ďalšom texte nazývať navrhovateľ) a druhá strana ho prijme (budeme hovoriť o príjemcovi). V tomto zmysle proces uzatvorenia zmluvy popisuje aj Občiansky zákonník a v nasledujúcom texte sa tomuto procesu budeme venovať bližšie, nakoľko pre posúdenie toho, či došlo v tom-ktorom prípadek  uzatvoreniu (ústnej) dohody, je nevyhnutné zanalyzovať, za akých okolností a akým spôsobom prebehlo podanie a prijatie návrhu.

Návrh na uzavretie zmluvy je prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia (§ 43a ods. 1 OZ)

Teda návrhom na uzatvorenie ústnej zmluvy, dohody, bude napríklad situácia, ak osoba A ústne navrhne osobe B, teda jej povie, že jej predá svoj televízor určitej značky a typu za určitú sumu.

Ak by osoba A iba ponúkla na predaj televízor, avšak neuviedla by za akú sumu ho chce predať, nešlo by ešte o návrh na uzatvorenie zmluvy, pretože by nebol dostatočne určitý (kúpna cena je podstatnou pri uzatváraní kúpnej zmluvy).

Podľa § 43b ods. 2 OZ „Ústny návrh zaniká, ak sa neprijal ihneď, ibaže z jeho obsahu vyplýva niečo iné.“

To znamená, že v zásade ak po ústne danom návrhu na kúpu televízora osoba B nevysloví ihneď svoj súhlas s týmto návrhom, návrh osoby A zaniká a zmluva nebude uzatvorená. Avšak osoba A môže pre prijatie návrhu osobe B dať napr. istú lehotu – povedzme 2 dni. V rámci tejto lehoty si potom osoba B môže prijatie návrhu premyslieť, a počas tejto lehoty osoba A nemôže svoje návrh odvolať, ibaže by si výslovne vymienila, že ho môže odvolať  aj pred uplynutím tejto lehoty.

Ak sa má zmluva uzatvoriť, po podaní návrhu musí druhá strana návrh prijať. Podľa § 44 ods. 2 OZ „včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.“

V závislosti od toho, ako zareaguje druhá strana, teda prichádzajú do úvahy rôzne situácie.

Môže dôjsť napríklad k situácii, že osoba A dá osobe B ústny návrh na uzatvorenie zmluvy, avšak zároveň osobe B povie, že sa môže vyjadriť, či súhlasí s návrhom, napr. do dvoch dní písomne. (Ak by to nepovedala, jej ústny návrh by zanikol ihneď ak by nebol ihneď prijatý – pozri vyššie). Ak v rámci tejto dvojdňovej lehoty osoba B doručí osobe A list, v ktorom príjme návrh na uzatvorenie zmluvy (bez akýchkoľvek výhrad, návrhov zmien a pod. – pozri ďalej), je zmluva uzatvorená. Nepôjde však o zmluvu písomnú, nakoľko písomne bude zachytené iba prijatie návrhu (t.j. prejav osoby B), nie podanie návrhu (prejav osoby A).

Môže dôjsť tiež k situácii, že osoba A dá osobe B ústny návrh na uzatvorenie zmluvy a zároveň jej oznámi, že ak s návrhom súhlasí, nech jej do dvoch dní pošle na bankový účet finančné prostriedky za kúpu televízora. Ak tak osoba B učiní, zmluva je uzatvorená, keďže zo zaplatenia kúpnej ceny je možné vyvodiť, že osoba B súhlasila s návrhom, a to aj v prípade, že ústne svoj súhlas výslovne nevyjadrila. Tu hovoríme o tzv. konkludentnom uzatvorení zmluvy.

„Prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.“

Takže napríklad ak by osoba B súhlasila s kúpou televízora osoby A, avšak navrhla by nižšiu kúpnu cenu, zmluva by nebola uzatvorená, nakoľko zmuvné strany sa nedohodli. Išlo by o nový návrh a osoba A by znova musela reagovať – buď ho prijať, odmietnuť, alebo navrhnúť znova novú cenu.

Na záver teda je možné zhrnúť, že ústna dohoda je dohoda, ktorá bola uzatvorená tak, že na ústny návrh navrhovateľa na uzatvorenie dohody bolo reakciou ústne prijatie tohto návrhu bez výhrad, doplnkov a zmien, a to buď medzi osobami prítomnými, alebo tiež na diaľku prostredníctvom telefónu. Ústna dohoda je právne záväzná a platná, pokiaľ zákon nepredpisuje pre danú dohodu písomnú formu.

V praxi však môže dôjsť k rôznym situáciám, kedy buď podanie alebo prijatie návrhu neprebehne ihneď, resp. neprebehne ústne. To však nevylučuje, že by dohoda nemohla byť napriek tomu uzatvorená. Pre posúdenie toho, či v tom-ktorom prípade došlo k uzatvoreniu dohody, je potrebné skúmať proces podania a prijatia návrhu.

S pozdravom,

redakcie E-PRAVO.SK