Pracovnoprávne nároky zamestnanca

Dobrý deň,

Na základe Vašej otázky ohľadom pracovnoprávnych nárokov zamestnanca uvádzame nasledovné stanovisko:

Stravné:

V zmysle § 152 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „ZP“) „Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.“

Z uvedeného vyplýva, že Váš manžel má nárok na stravné iba v prípade, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracuje kratšie ako štyri hodiny, nárok na stravné nemá.

Cestovné výdavky

V tomto bode je potrebné rozlíšiť, či v prípade ciest Vášho manžela za klientmi ide o pracovné cesty alebo nie. To závisí od toho, ako má vymedzené miesto výkonu práce/pravidelné pracovisko buď osobitne alebo v pracovnej zmluve, pretože podľa § 2 ods. 1 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách  v platnom znení „pracovná cesta je čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko (odsek 3), vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty.“

Pravidelným pracoviskom sa podľa ods. 3 toho istého ustanovenia myslí „miesto písomne dohodnuté so zamestnancom. Ak také miesto nie je dohodnuté, je pravidelným pracoviskom miesto výkonu práce dohodnuté v pracovnej zmluve alebo v dohodách o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Ak ide o zamestnancov, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, možno ako pravidelné pracovisko dohodnúť aj miesto pobytu.“

To znamená, že v prípade, ak je pravidelné pracovisko Vášho manžela na jednom mieste a je zamestnávateľom vysielaný na pracovnú cestu, počas tejto pracovnej cesty mu patria cestovné náhrady v zmysle zákona o cestovných náhradách (ubytovanie, stravné, náhrada cestovných výdavkov). Vyslanie na pracovnú cestu má však svoje pravidlá, zamestnávateľ vysiela zamestnanca písomne, zamestnanec následne musí pracovnú cestu vyúčtovať a pod.

Avšak podľa nášho názoru, aj ak by nebolo možné cesty Vášho manžela za klientmi posúdiť ako pracovné cesty spojené s cestovnými náhradami, myslíme si, že napriek tomu by mu cestovné výdavky mali byť preplatené. Práca vykonávaná v pracovnom pomere je totiž tzv. závislou prácou. Podľa § 1 ods. 2 ZP „Za závislú prácu, ktorá je vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, sa považuje výlučne osobný výkon práce zamestnanca pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, za mzdu alebo odmenu, v pracovnom čase, na náklady zamestnávateľa, jeho výrobnými prostriedkami a na zodpovednosť zamestnávateľa a ide o výkon práce, ktorá pozostáva prevažne z opakovania určených činností.“

Čiže jedným zo znakov závislej práce je aj to, že ju má zamestnanca vykonávať na náklady zamestnávateľa. Z uvedeného podľa nášho názoru vyplýva, že vo Vašom prípade by mal zamestnávateľ znášať náklady spojené s dopravou Vášho manžela, náklady na benzín, nehovoriac o amortizácii súkromného vozidla Vášho manžela.

Dovolenka

Uvádzate, že v zmluve má Váš manžel dohodnutú dovolenku vo výmere 20 dní, predpokladáme, že za kalendárny rok. Pri štandardnom päťdňovom pracovnom týždni to znamená, že má nárok na štyri týždne základnej výmery dovolenky. Podľa § 116 ods. 3 ZP platí, že „za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.“

Z uvedeného vyplýva, že podľa nášho názoru zamestnávateľ nepostupuje v rozpore so zákonom, ak nepreplatí Vášmu manželovi nevyčerpanú dovolenku spadajúcu do základnej výmery 4 týždňov. V zmysle citovaného ustanovenia mu túto dovolenku ani nemôže preplatiť. Mohol by mu ju preplatiť jedine v prípade, ak by Vášmu manželovi zo základnej výmery dovolenky zostali nevyčerpané dni preto, že pracovný pomer sa mu skončil a preto si dovolenku nestihol vyčerpať. Vtedy nárok na náhradu mzdy zamestnanec má. Ak si však základnú výmeru dovolenky nevyčerpá z iného dôvodu, ako je skončenie pracovného pomeru, nárok na náhradu mzdy nemá.

Nie je nám však zrejmé dôvodenie zamestnávateľa, že mu dovolenku nemôže preplatiť, pretože nemá dosť odpracovaných hodín. Na základe znenia Vašej otázky nevidíme spojitosť medzi odpracovanými hodinami a náhradou za nevyčerpanú dovolenku a ani ZP neviaže poskytnutie náhrady mzdy za dovolenku na odpracované hodiny. Na povinnosť odpracovať potrebný počet dní je viazaný samotný vznik nároku na dovolenku za kalendárny rok (nie náhrada mzdy za jej nevyčerpanie).

Podľa § 101 ZP „Zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.“

 Trvanie pracovného pomeru

Podľa § 71 ods. 1 ZP „Pracovný pomer uzatvorený na určitú dobu sa skončí uplynutím tejto doby.“ Podľa ods. 2 tohto ustanovenia však „Ak zamestnanec pokračuje po uplynutí dohodnutej doby s vedomím zamestnávateľa ďalej vo výkone práce, platí, že sa tento pracovný pomer zmenil na pracovný pomer uzatvorený na neurčitý čas, ak sa zamestnávateľ nedohodne so zamestnancom inak.“

Podľa nášho názoru vo Vašom prípade sa uplatní práve toto ustanovenie, nakoľko k formálnemu predĺženiu pracovného pomeru síce nedošlo, avšak Váš manžel naďalej pokračuje vo výkone práce a to s vedomím zamestnávateľa. Preto máme za to, že pracovný pomer Vášho manžela sa zmenil na pracovný pomer na dobu neurčitú.

Správny postup by však bol, tak ako to ukladá § 54 ZP, vyhotoviť písomnú dohodu o zmene pracovných podmienok, dodatok k pracovnej zmluve, kde sa táto zmena písomne podchytí. Tým, že zamestnávateľ tak nekoná, porušuje Zákonník práce, čo je sanckionovateľné aj zo strany inšpekcie práce.

Záver:

Z Vami uvedených informácií vyvodzujeme záver, že:

- Váš manžel má v súčasnosti uzatvorený pracovný pomer na dobu neurčitú

- Váš manžel má podľa nášho názoru nárok na náhradu nákladov spojených s cestovaním za výkonom práce, pretože práca v pracovnom pomere sa vykonáva na náklady zamestnávateľa; ak je možné tieto cestay kvalifikovať ako pracovné cesty (čo závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu a obsahu pracovnej zmluvy), tak má aj ostatné nároky podľa zákona o cestovných náhradách

- Váš manžel má nárok na stravné, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny

- Váš manžel nemá nárok na preplatenie nevyčerpanej základnej výmery dovolenky, ak si ju nevyčepral z iných dôvodov ako je skončenie pracovného pomeru.

Odporúčame Vášmu manželovi riešiť vzniknutú situáciu so zamestnávateľom podľa možnosti dohodou, eventuálne ho písomne vyzvať k podpisu dodatku k pracovnej zmluve a poukázať na jeho nároky voči zamestnávateľovi (predovšetkým stravné, ak je splnené podmienka odpracovania hodín a náhrady cestovných nákladov), prípadne aj s uvedením vyššie citovaných ustanovení ZP. Túto písomnosť môže Váš manžel doručiť zamestnávateľovi osobne na pracovisku (odporúčame jedno vyhotovenie si nechať podpísať zamestnávateľom ako preukázanie prevzatia písomnosti) aleo poštou, doporučene, s podacím lístkom a doručenkou.

Ak k plneniu nárokov zamestnanca zamestnávateľom nedôjde, máte možnosť sa ich domáhať súdnou cestou, avšak podľa nášho názoru optimálne by bolo využiť služby advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý Vám pomôže posúdiť Vaše nároky, koncipovať súdnu žalobu a efektívne Vás môže v konaní zastupovať.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk