Vyhotovenie zvukového záznamu z pojednávania

Dobrý deň, v akých prípadoch môže súd nepovoliť vyhotovenie zvukovej nahrávky z pojednávania?
Zaujímalo by ma, či môže samosudca odmietnuť navrhovateľovi žiadosť o povolenie vyhotovenia zvukového záznamu z pojednávania v občiansko konaní na základe námietky odporcu, ktorý si neželá byť nahrávaný z dôvodov, že bude hovoriť o bankovom tajomstve. Ak samosudca nepovolí nahrávanie a navrhovateľ sa odvolá voči tomu uzneseniu priamo na pojednávaní, môže o tom rozhodnúť ďalším uznesením o 15 dní neskoršie ten istý samosudca alebo to mal postúpiť vyššiemu súdu na rozhodnutie.
V mojom prípade ako účastnikovi konania sa samosudca od počiatku javil ako zaujatý v prospech banky, akoby mal uzatvorenú zmluvu o tichom spoločenstve s cieľom nadržiavať banke v sporoch s občanmi. V praxi to znamenalo , že ak sa obracal na právneho zástupcu banky, tak s ním komunikoval milo a usmiato a ak sa obracal ku mne tak komunikoval podráždenne, vždy s impertinentnou poznámkou, že nemám právnické vzdelanie tak nemôžem vedieť čo hovorí zákon o premlčacej dobe, a navyše s výrazom v tvári prísneho sudcu, ktorý akoby odsudzoval vraha na doživotie!
Preto som na ďalšom pojednávaní požiadal o vyhotovenie zvukového záznamu, aby som mohol tento stav aj dokázať v prípadnom odvolaní, nakoľko mi bolo jasné, že spor prehrám aj keby od skutku do podania žaloby uplynulo len dva dni. Proti mojej žiadosť o povolenie nahrávania vzniesol námietku právny zástupca odporcu, teda banky s odôvodnením, že si neželá byť nahrávaný nakoľko bude hovoriť o bankovom tajomstve. Kedže ja som navrhovateľ a banka je odporca, namietal som, že nemusí hovoriť o bankovom tajomstve nakoľko toto nie je predmetom konania.
Samosudca sa na mňa osopil, že nemám právnicke vzdelanie tak mám radšej mlčať a uznesením mi zakázal uskutočniť zvukovú nahrávku. Ja som sa okamžite na mieste odvolal, samosudca moje odvolanie odmietol, nakoľko sa vraj jedná a procesnú záležitoť proti ktorej nie je možné sa odvolať, keby som mal právnicke vzdelanie tak by som to vedel. Trval som na odvolaní tak samosudca s iskarmi v očiach pojednávanie odročil na neurčito s tým, že o odvolaní sa musí rozhodnúť.
Následne na druhý deň som podal sťažnosť priamo na Ministerstvo spravodlivosti na takéto nerovné a nespravodlivé správanie samosudcu a dúfajúc, že podľa známych prípadoch, nemôže sudca zakázať nahrávanie. Odpovede som sa nedočkal, ale zato prišlá neočakávaná reakicia z inej strany.
Moje druhé sklamanie prišlo, keď som si prevzal uznesenie, nie z odvolávacieho súdu, teda súdu vyššieho stupňa, ale od toho istého samosudcu s výrokom, že „súd nepovoľuje nahrávanie výpovede právneho zástupcu odporcu“. V odôvodnení už nešlo o predmet bankového tajomstva ako dôvod nepovolenia vyhotoviť zvukový záznam, ale z dôvodov osobnej povahy v zmysle § 11 Občianského zákonníka, lebo musí dotknutá osoba udeliť súhlas k nahrávaniu jej prejavu, inak dochádza k porušeniu osobnostných práv tejto osoby. V závere súd vysvetlil, že ak dochádza ku kolízii dvoch práv, moje právo na nahrávanie a odporcove právo na odmietnutie, súd rozhodne o tom, ktorému z týchto práv dá prednosť, teda ktoré v zodpovedajúcom rozsahu obmedzí na úkor výkonu druhého.
Teda záverečný verdikt znel „ odporca má právo na ochranu prejavov osobnej povahy.
Mám zato, že takéto zdúvodnenie by mohlo platiť ak by odporca bol súkromná osoba, ale v mojom prípade ja som žalobca a odporca je banka jako žalovaná strana, teda inštitúcia, ktorá by nemala podliehať pod ochranu osobnostných práv, kedže je právnicka osoba. Právny zástupca v tomto prípade nevystupuje ako súkromná osoba.
Pýtam sa, potom prečo je toľko judikátov, ktoré jasne deklarujú, že účastnikovi konania nemožno uprieť uskutočnenie zvukového záznamu z verejného pojednávania.
Mohol samosudca sám rozhodnúť o mojom odvolaní? Potom načo tu máme inštitút prvého a druhého stupňa súdnictva, keď o mojom odvolaní rozhodol ten istý samosudca.
Ďakujem a ostávam s pozdravom.