Náhrada škody v pracovnom pomere

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom postupu Vášho zamestnávateľa Vám zasielame nasledovné stanovisko:

V zmysle ustanovení ôsmej časti zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len ako „ZP“), zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Avšak, zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie (s výnimkou určitých zákonom stanovených prípadov, ktoré sa Vás v tejto veci nedotýkajú), ako i vznik škody, protiprávnosť konania zamestnanca, a rovnako tak i príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním zamestnanca. V prípade všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu sa obvykle počíta s prezumpciou neviny zamestnanca, čo v praxi znamená, že zamestnávateľ musí preukázať zavinenie zamestnanca (napr. vo forme uznesenie o trestnom stíhaní a pod.), a až následne keď dané zavinenie preukáže, zodpovedá zamestnanec zamestnávateľovi za škodu.

V zmysle ustanovenia § 191 ZP síce zamestnávateľ môže požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú mu zamestnanec zodpovedá, a túto náhradu škody sám zamestnávateľ i určí, avšak musí pritom požadovanú náhradu škody prerokovať so zamestnancom a oznámiť mu ju najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá. Ak zamestnanec takýmto spôsobom uzná svoj záväzok nahradiť škodu v určenej sume a ak s ním zamestnávateľ dohodne spôsob náhrady, je zamestnávateľ povinný o tom uzatvoriť dohodu v písomnej forme, inak je dohoda neplatná.

Ako sme už vyššie uviedli, zamestnávateľ bol od Vás oprávnený žiadať náhradu škody iba v prípade, ak preukázal Vašu zodpovednosť za škodu a dohodol s Vami písomne spôsob jej náhrady.

Podľa Vášho listu sa dá len domnievať, že Váš zamestnávateľ nijakým spôsobom nepreukázal, že škodu ste zavinene spôsobili Vy, prípadne nepodnikol žiadne právne kroky, ale o náhrade škody jednostranne a samovoľne rozhodol vo Váš neprospech. Neuvádzate, akým spôsobom a či vôbec došlo k prerokovaniu a oznámeniu o náhrade škody, prípadne, či ste so zamestnávateľom uzavreli nejakú dohodu o spôsobe náhrady škody, prípadne ste svoj záväzok uznali.

Pre vysvetlenie, uznanie záväzku nahradiť škodu je jednostranným právnym úkonom, v ktorom zamestnanec výslovne uznáva výšku nároku zamestnávateľa na náhradu škody, ako aj jeho dôvody. Takéto uznanie musí byť písomné a má obsahovať uznanie zamestnanca nahradiť škodu v určenej výške, ako aj dohodu o spôsobe náhrady škody.

Ak predpokladáme, že ste takýto záväzok neuznali a Váš zamestnávateľ len jednostranne rozhodol o Vašej povinnosti nahradiť škodu, a následne na to začal uskutočňovať zrážky z Vašej mzdy, nekonal zrejme v súlade so zákonom. V zmysle Zákonníka práce platí princíp, že započítať (zraziť) možno len to, čo je výslovne dovolené alebo dohodnuté.

Jedným zo zákonných prostriedkov zabezpečenia práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle ustanovenia § 20 ZP. Na toto ustanovenie nadväzuje ustanovenie § 131 ZP, ktoré upravuje spôsob vykonávania zrážok zo mzdy. Dané ustanovenie Zákonníka práce umožňuje zamestnávateľovi jednostranne zraziť zrážky zo mzdy zamestnanca iba v prípadoch tam stanovených, medzi ktoré však nespadá zrážka zo mzdy na náhradu škody zamestnávateľovi, o ktorej rozhodol samotný zamestnávateľ. Ďalšie zrážky zo mzdy, ktoré presahujú rámec zrážok uvedených v danom ustanovení ZP, môže zamestnávateľ vykonávať len na základe písomnej dohody so zamestnancom o zrážkach zo mzdy.

Ďalším prostriedkom na zabezpečenie práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je i dohoda o sporných nárokoch v zmysle ustanovenia § 32 ZP, pomocou ktorej si účastníci dohody môžu písomne upraviť svoje sporné nároky.

Ako však uvádzate, v trestnom konaní vedenom pred orgánmi činným v trestnom konaní sa preukázalo, že vinníkom danej nehody bol Váš kolega, resp. že vy ste preukázateľne neboli vinníkom či spoluvinníkom tejto nehody, čo je pre Vás dôležitým faktom. Z toto vplýva, že zamestnávateľ od Vás pravdpepodobne žiadal nahradiť škodu neoprávnene. Z jeho strany tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na Váš úkor, keďže v zmysle ustanovenia § 222 ZP, ak sa zamestnávateľ bezdôvodne obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením pre účely ZP znamená majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Všeobecným predpokladom vzniku záväzkov bezdôvodného obohatenia je, že sa niekto (jeden subjekt) obohatil na úkor niekoho iného (druhého subjektu) a že toto obohatenie je bezdôvodné.

Navrhujeme Vám preto obrátiť sa na zamestnávateľa s písomnou žiadosťou o vrátenie bezdôvodného obohatenie získaného plnením bez právneho dôvodu, t.j. o vrátenie sumy vo výške, ktorú ste mu uhradili z titulu náhrady škody, za ktorú nie ste právne zodpovedný. Ak zamestnávateľ nebude chcieť danú sumu vrátiť dobrovoľne, neostane Vám nič iné ako sa obrátiť na súd so žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, že sa rozhodnete súdne vymáhať bezdôvodné obohatenie, Vám jednoznačne odporúčame obrátiť sa na advokáta v mieste Vášho bydliska.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk