Obrana proti viacnásobným žalobám

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadne postupu v prípade Vašich rodinných záležitostí Vám zasielame nasledovné stanovisko:

Ako uvádzate vo Vašom zadaní, Vaša rodina žijúca v Bratislave na Vás podáva súdne žaloby a trestné oznámenia v mieste sídla ich bydliska, t.j. v Bratislave. Keďže však neuvádzate, akého predmetu či merita sporu sa tieto súdne podania konkrétne týkajú, je ťažké dopodrobna zanalyzovať situáciu a ponúknuť Vám adekvátnu radu na Váš problém.

K právu na súdnu ochranu

Tomu, aby Vaša rodina neustále podávala žaloby na súd, prípadne iné podania, žiaľ zabrániť nemôžete, nakoľko ústavnoprávne predpisy aj medzinárodnoprávne dokumenty (napr. Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd) garantujú právo na súdnu ochranu a právo na spravodlivý proces. V zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, „každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.“ Právo na spravodlivý súdny proces vyjadruje oprávnenie každého jednotlivca predlo­žiť svoju vec nezávislému a nestrannému orgánu rozhodujúcemu vo verej­nom a spravodlivom konaní. Každý má tak právo domáhať sa na súde ochrany práv, ktoré boli ohrozené alebo porušené.

Neexistuje žiaden právny inštitút, pomocou ktorého by ste mohli určitú osobu označiť za „neprispôsobivú“ pre právne účely a žiaľ, ak nejaká osoba chce podávať rôzne súdne podania a trestné oznámenia smerujúce voči Vám a Vašej rodine, neostáva Vám nič iné, ako sa adekvátne brániť zákonným spôsobom a príslušnými právnymi prostriedkami.

Podľa informácií, ktoré uvádzate, konanie Vašej rodiny by mohlo s určitou pravdepodobnosťou napĺňať napr. skutkovú podstatu trestného činu krivého obvinenia (v zmysle § 345 Trestného zákona) alebo ohovárania (v zmysle § 373 Trestného zákona). Riešiť sa táto situácia pochopiteľne dá podaním trestného oznámenia, ak máte za to, že existuje dôvod na začatie trestného stíhania. Nakoľko nevieme podrobnosti prípadu, odporúčame Vám prvotne kontaktovať advokáta, ktorý Vám pomôže zvážiť možnosti takéhoto podania (aby ste sa prípadne i vy nedopustili trestného činu krivého obvinenia voči Vašej rodine) a s ktorým budete môcť odborne zhodnotiť dôkazný materiál, ktorý by ste prípadne vedeli doložiť alebo označiť orgánom činným v trestnom konaní.

Samozrejme, rovnako i Vy máte ďalej možnosť podať na súd žalobu v akejkoľvek spornej veci, ak máte za to, že Vaše práva boli porušené, aby ste tak ochránili svoje práva a oprávnené záujmy.

Jednou z možností ako sa brániť, je podať voči Vašej rodine ako žalobcovi tzv. protižalobu (vzájomný návrh), a to v rámci jedného konania už začatého na skorší návrh žalobcu pred tým istým súdom, bez toho, aby ste ako žalovaný svojím protinávrhom museli začínať nové konanie. Podľa § 97 ods. 1 OSP totiž „odporca môže za konania uplatniť svoje nároky voči navrhovateľovi i vzájomným návrhom.“ Tento vzájomný návrh musí spĺňať všetky potrebné náležitosti žaloby podľa § 42 ods. 1 a § 79 ods. 1 OSP. Súd však môže rozhodnúť uznesením o tom, že takto podaný vzájomný návrh predsa len vylúči na samostatné konanie, avšak účinky jeho podania zostanú zachované.

Ak by ste návrh uplatnili na inom súde ako na tom, na ktorom prebieha konanie, išlo by o samostatnú žalobu.

K miestnej príslušnosti

V zmysle ust. § 84 zákona č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) všeobecne platí, že „na konanie je príslušný všeobecný súd účastníka, proti ktorému návrh smeruje, ak nie je stanovené inak.“

Všeobecným súdom Vás ako žalovaného (príp. odporcu, teda účastníka, proti ktorému žalobný návrh smeruje) je v zmysle § 85 OSP súd, v obvode ktorého máte bydlisko, prípadne v obvode ktorého sa zdržujete. Pri právnických osobách je to súd, v obvode ktorého má právnická osoba sídlo. Ďalšie pravidlá pre zistenie tzv. miestnej príslušnosti ako určenia toho, ktorý konkrétny súd spomedzi všetkých okresných alebo krajských súdov bude oprávnený konať vo veci, sú stanovené podrobnejšie v ustanoveniach § 84 až 89b OSP.

V určitých prípadoch vymenovaných v ust. § 87 OSP (možnosť voľby miestne príslušného súdu žalobcom) a § 88 OSP (výlučná príslušnosť súdu, ktorý je miestne príslušný na konanie vymenované v tomto ustanovení) žalobcovi zákon umožňuje podať žalobu i na súd, ktorý nie je všeobecným súdom žalovaného.

Žalobca má tak možnosť podať žalobu i na miestne nepríslušný súd, to však nevylučuje právo Vás ako žalovaného namietať nedostatok miestnej príslušnosti, nakoľko nedostatok miestnej príslušnosti je odstrániteľnou vadou konania. V zmysle ust. § 105 OSP, súd musí preskúmať miestnu príslušnosť vždy ak ju namietne žalovaný a prv ako začne konať vo veci samej. Neskôr v priebehu konania súd môže skúmať miestnu príslušnosť len ak účastník konania uplatní námietku najneskôr pri prvom úkone, ktorý účastníkovi patrí. Súd tak nemôže skúmať miestnu príslušnosť v ktoromkoľvek štádiu konania a ak túto námietku neuplatníte, môže sa ľahko stať, že konanie bude prebiehať pred súdom, ktorý nebol prvotne príslušný.

Zhrnieme, že ak na Vás Vaša rodina podala žalobu na súde, ktorý v zmysle horeuvedených pravidiel nie je miestne príslušný, máte možnosť sa brániť a namietať miestnu nepríslušnosť tohto súdu, a takýmto spôsobom sa vyhnúť zdĺhavému cestovaniu do Bratislavy. Túto námietku miestnej nepríslušnosti však musíte podať najneskôr pri Vašom prvom úkone voči súdu, ktorý považujete za miestne nepríslušný. Neskôr by na Vašu námietku už súd nemohol prihliadať a vo veci by začal konať. Ak ale súd zistí, že nie je miestne príslušný, neodkladne postúpi vec príslušnému súdu a upovedomí o tom účastníkov konania.

V prípade trestného konania sa postupuje spôsobom určeným v ust. § 14 a nasl. zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku. Pre určenie miestnej príslušnosti súdov v trestnom konaní je podstatné, že „Konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný. Ak miesto činu nemožno zistiť, konanie vykonáva súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje.“ Podľa Vášho zadania však predpokladáme, že až do štádia konania pred súdom sa trestné konanie vo Vašej veci nedostalo.

K trovám konania

Čo sa týka tzv. trov konania v civilných sporoch, tými sú výdavky, ktoré vznikajú subjektom konania pri uskutočňovaní jednotlivých procesných úkonov počas konania. Podľa ust. § 137 OSP sú nimi „najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.“

Tento výpočet trov konania je však iba demonštratívny, a trovami konania môžu byť aj iné výdavky, ktoré boli vynaložené v rámci konkrétneho súdneho konania.

Medzi hotové výdavky účastníkov konania spadajú okrem iného i účelne vynaložené cestovné náhrady, stravné, a preukázané výdavky na ubytovanie. Pri výpočte nákladov na stravné a ubytovanie sa postupuje v súlade so zákonom č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Pri stanovení cestovného platí osobitná úprava obsiahnutá v ust. § 73 a 74 vyhlášky č. 543/2002 Z.z., podľa ktorej „nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom. Nárok na cestovné má aj osoba zúčastnená na konaní, ktorá býva alebo pracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, ak použila miestny verejný hromadný dopravný prostriedok.“

Účastník má ďalej i právo na náhradu straty na zárobku, ktorá mu vznikla účasťou na konaní, a to taktiež podľa pravidiel v zmysle ust. § 72 vyhlášky č. 543/2002 Z.z. Podľa rovnakých pravidiel sa určí i výška náhrady nevyhnutných výdavkov a náhrady straty na zárobku a na určenie nákladov zákonného zástupcu osoby zúčastnenej na konaní alebo jej zástupcu, ktorý nie je advokátom, prípadne i na opatrovníka ustanoveného osobe zúčastnenej na konaní, alebo jej nevyhnutného sprievodcu.

Pripomíname, že odmena zástupcu sa zaraďuje medzi trovy konania len vtedy, ak je zástupcom advokát.

Všetky vyššie uvedené trovy konania si preto môžete uplatňovať v konaní pred súdom. Podľa ust. § 142 OSP, „účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.“

Pri vypracovávaní tejto odpovede sme vychádzali výlučne z Vami poskytnutých informácií, ktorých nebolo uvedených mnoho, a preto Vám nevieme poskytnúť ďalšie právne rady ohľadom Vašich sporných právnych záležitostí a k meritu veci. Odporúčame Vám preto zvážiť právne zastupovanie advokátom, ktorý bude vedieť v prípadnom súdnom konaní promptne reagovať na vývoj veci a účinne chrániť Vaše záujmy. Po detailnejšom preskúmaní celého prípadu by Vám advokát mohol poskytnúť potrebné právne rady. Rovnako sa môže skúsiť obrátiť na Centrum bezplatnej právnej pomoci a zistiť si, či nespĺňa požiadavky na bezplatnú právnu pomoc, viac informácií na www.legalaid.sk.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk