Nárok poškodeného na doplatenie rozdielu medzi nákladmi na opravu motorového vozidla a poistným plnením vyplateným poisťovňou

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom nároku poškodeného na doplatenie rozdielu medzi ním vynaloženými nákladmi na opravu motorového vozidla a poistným plnením vyplateným poisťovňou uvádzame nasledujúce stanovisko:

Pri spracovávaní tejto odpovede, aj keď to výslovne nie je uvedené v znení Vašej otázky, vychádzame z predpokladu, že poistné plnenie bolo poškodenému vyplatené z povinného zmluvného poistenia škodcu (ďalej len „PZP“) a nie z havarijného poistenia poškodeného. Táto skutočnosť je dôležitá z toho dôvodu, že zatiaľ čo pri havarijnom poistení je spôsob výpočtu poistného plnenia určený primárne v poistnej zmluve a súvisiacich dokumentoch, tak v prípade PZP ide o vzťah zodpovednostný, ktorý sa primárne riadi ustanoveniami Občianskeho zákonníka o náhrade škody.

Zároveň však predpokladáme, že vo Vami opisovanom prípade nejde ani o tzv. totálnu škodu (stav, kedy náklady na opravu poškodeného vozidla prevyšujú jeho hodnotu). V takom prípade poisťovňa vypočíta poistné plnenie tak, že od hodnoty vozidla pred nehodou odpočíta hodnotu tzv. použiteľných (predajných) zvyškov a nezohľadňuje náklady vynaložené na opravu poškodeného motorového vozidla.

Čo sa konkrétne týka platnej právnej úpravy o náhrade škody, tak teda podľa ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka „uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk)“. Skutočnou škodou sa podľa odbornej literatúry rozumie „majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide v podstate o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku“ (viď. Vojčík P. a kol.: Občiansky zákonník, Stručný komentár, Tretie doplnené a prepracované vydanie, IURA EDITION, Bratislava, 2010, s. 552). Ďalej podľa ustanovenia § 443 Občianskeho zákonníka „pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia“.

Z citovanej právnej úpravy vychádzajú aj súdy, ktoré prípady náhrady škody prejednávajú a rozhodujú. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov, ktorá sa v SR uplatňuje od 70. rokov 20. Storočia je postup poisťovne, pri ktorom sa znižuje vyplácané poistné plnenie o „zhodnotenie“ vozidla novými súčiastkami, po právnej stránke v poriadku. Súdy v takýchto prípadoch zvyčajne odkazujú na stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 87/70 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971, v zmysle ktorého „ak sa vyjadruje škoda porovnávaním majetkového stavu poškodeného pred a po poškodení, tak aj rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku prostriedkov (vyjadrenú v peniazoch) nevyhnutnou na obnovenie pôvodného majetkového stavu. U škody vzniknutej na veci použitej a čiastočne opotrebovanej, tak musí byť prihliadnuté na všeobecnú cenu veci v čase poškodenia a na rozsah poškodenia, pričom od čiastky vyjadrujúcej náklady na opravu veci musí byť odpočítaná čiastka zodpovedajúca zhodnoteniu vozidla jeho opravou oproti pôvodnému stavu (v opačnom prípade by poškodenému vzniklo bezdôvodné obohatenie zhodnotením veci, pokiaľ by opotrebované súčiastky boli nahradené súčiastkami novými).“

Z doteraz uvedených skutočností teda vyplýva záver, že poškodený v zásade nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá sa rovná sume, o ktorú bola použitá vec (automobil) zhodnotená. Teda vo väčšine prípadov súdy takýto nárok poškodenému nepriznajú.

V tejto súvislosti si Vás však dovoľujeme upozorniť na zmenu prevládajúceho právneho názoru, ku ktorému došlo v rozhodovacej praxi českých súdov, a to v dôsledku Nálezu Ústavného súdu ČR zo dňa 19.03.2008, sp. zn. II. ÚS 2221/07. V tomto náleze sa uvádza nasledovné:   „V dôsledku opravy, ktorou bude vozidlo uvedené do pôvodného stavu, nedôjde k jeho zhodnoteniu, naopak hodnota havarovaného, aj keď opravovaného vozidla bude na trhu nižšia. Ak sa za škodu považuje ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, jej výška je daná rozdielom medzi majetkovým stavom poškodeného pred a po poškodení, musí aj rozsah náhrady škody zohľadniť výškou všetkých potrebných prostriedkov, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na obnovenie pôvodného majetku, v danom prípade na opravu vozidla tak, aby bolo z technického hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodnou udalosťou. Pokiaľ obnovenie do pôvodného stavu nie je možné vykonať inak ako použitím náhradných dielov, oprava bola vykonaná účelne a smerovala iba k odstráneniu škodovej udalosti, nie je možné prenášať povinnosť k úhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a neodôvodnene ho znevýhodňovať voči škodcovi. V tomto prípade je potrebné prihliadať aj na to, že v prípade havarovaného vozidla, aj keď je opravené novými dielmi, je jeho skutočná hodnota vždy nižšia ako pôvodná hodnota použitého nehavarovaného vozidla. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy i to, že poškodenému bolo toto tzv. zhodnotenie vozidla protiprávnym konaním niekoho iného vnútené.“        

Týmto Nálezom Ústavného súdu ČR tak došlo v českých podmienkach k prelomeniu zaužívanej rozhodovacej praxe v prospech poškodených. V slovenských podmienkach však právny názor prezentovaný v tomto náleze ešte v plnom rozsahu nepresadil.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk