Priemerný zárobok pri mzde pozostávajúcej zo základnej mzdy a z pohyblivej zložky mzdy

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky týkajúcej sa priemerného zárobku pri mzde pozostávajúcej zo základnej mzdy a z pohyblivej zložky mzdy zaujímame nasledujúce stanovisko:

Podľa ustanovenia § 142 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“): „Ak nemohol zamestnanec vykonávať prácu pre iné prekážky na strane zamestnávateľa, ako sú uvedené v odsekoch 1 a 2, zamestnávateľ mu poskytne náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku.“  

Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ zamestnanec nemôže vykonávať prácu z dôvodu prekážky na stane zamestnávateľa (inej ako prestoja alebo nepriaznivého poveternostného vplyvu) patrí mu náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Priemerný zárobok upravuje Zákonník práce v ustanovení § 134. Podľa prvého odseku uvedeného ustanovenia: „Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období.“

Podľa ustanovenia § 134 ods. 2 Zákonníka práce: „Rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok.“  

Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že pre zisťovanie Vášho priemerného zárobku je rozhodujúcim obdobím 1. kalendárny štvrťrok tohto roku (r. 2013).

Avšak podľa ustanovenia § 134 ods. 3 Zákonníka práce: „Ak zamestnanec v rozhodujúcom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.“   

Vyššie citované zákonné ustanovenie sa vzťahuje aj na Váš prípad, pretože ste ako zamestnanec v rozhodujúcom období (t.j. od 01.01.2013 do 31.03.2013) neodpracovali žiaden deň, nakoľko ste boli práceneschopná. Vo vašom prípade sa teda namiesto priemerného zárobku použije pravdepodobný zárobok. V situácií, ak v rozhodujúcom období zamestnanec nepracoval vôbec, sa pri výpočte pravdepodobného zárobku vychádza zo mzdy, ktorú by bol zamestnanec dosiahol, keby bol pracoval.

V otázke uvádzate, že Vaša mzda pozostáva zo základnej mzdy a pohyblivej zložky, tzv. prémie. Neuvádzate však, za splnenia akých podmienok máte túto pohyblivú zložku mzdy so zamestnávateľom dohodnutú, t.j. na základe splnenia akých skutočností vám je vyplácaná. Pohyblivá zložka mzdy môže byť medzi zamestnávateľom a zamestnancom dohodnutá rôzne. Najčastejšie patria do pohyblivých zložiek mzdy prémie či osobné ohodnotenie, ktoré sú zvyčajne naviazané na výkon zamestnanca alebo na výšku obratu zamestnávateľa. Pohyblivú zložku mzdy môže napríklad tvoriť aj suma určitého percenta zo základnej mzdy (v tomto prípade by bola každý mesiac odmena pre zamestnanca približne v rovnakej výške). Možností ako určiť výšku pohyblivej časti mzdy je veľa. 

Nakoľko však neuvádzate ako je pohyblivá zložka mzdy vyplácaná vo vašom prípade, nie je možné dostatočne určiť, či táto pohyblivá zložka mzdy bude patriť do Vášho pravdepodobného zárobku. Z tohto dôvodu nižšie rozoberieme najčastejšie sa vyskytujúce prípady ako je pohyblivá časť mzdy určovaná so zameraním sa na jej zahrnutie do pravdepodobného zárobku.       

1. Ak je pohyblivá časť mzdy viazaná na dosiahnutie určitého výkonu (výsledku) v práci: V tomto prípade patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške základnej mzdy. Ako sme už vyššie uvádzali náhrada mzdy zamestnanca sa v prípade ak nepracoval v rozhodujúcom období vôbec (alebo menej ako 22 dní) určuje z pravdepodobného zárobku. Pravdepodobný zárobok je taký zárobok, ktorý by bol zamestnanec dosiahol, ak by pracoval. Teda ak by zamestnanec pracoval, určite by dosiahol základnú mzdu (ktorá mu patrí bez ohľadu na jeho pracovný výkon). Avšak nakoľko pohyblivá zložka mzdy závisí od výkonu zamestnanca v danom mesiaci (a je v každom mesiaci odlišná), jej dosiahnutie nie je v rozhodujúcom období, v ktorom zamestnanec vôbec nepracoval, možné predpokladať. Jednoducho povedané, pokiaľ  je pohyblivá zložka mzdy zamestnanca viazaná na dosiahnutie určitého výkonu, nie je možné ju v rozhodujúcom období, v ktorom zamestnanec vôbec nepracoval, zistiť, pretože tým že zamestnanec nepracoval, nie je možné určiť aký výkon (výsledok) by bol dosiahol.

2. Ak je pohyblivá časť mzdy viazaná na výšku obratu zamestnávateľa: Napríklad ak zamestnávateľ so zamestnancom dohodne výšku pohyblivej zložky mzdy v závislosti od svojej aktuálnej finančnej situácie, teda jednoducho povedané, ak je na tom zamestnávateľ finančne dobre, bude vyplácať zamestnancovi pohyblivú zložku mzdy, ak nie je, tak ju vyplácať nebude. V tomto prípade je situácia iná. V rozhodujúcom období zamestnanec síce nepracoval, ale patrí mu náhrada mzdy vo výške pravdepodobného zárobku, ktorý by bol dosiahol, ak by pracoval. V tomto prípade má však nárok nielen na základnú mzdu, ale aj na pohyblivú zložku mzdy, pokiaľ by ju dosiahol, ak by v rozhodujúcom období pracoval. Teda ak mu v rozhodujúcom období, v ktorom síce nepracoval, vznikol v závislosti od obratu zamestnávateľa nárok na výplatu pohyblivej zložky mzdy, patrí mu okrem základnej mzdy aj táto pohyblivá zložka mzdy.

3. Ak je pohyblivá časť mzdy určená pevnou sumou, alebo určitým percentom zo základnej mzdy (v tomto prípade je každý mesiac pohyblivá zložka mzdy pre zamestnanca približne v rovnakej výške): V rozhodujúcom období zamestnanec síce nepracoval, ale patrí mu náhrada mzdy vo výške pravdepodobného zárobku, ktorý by bol dosiahol, ak by pracoval. V tomto prípade má však nárok nielen na základnú mzdu, ale aj na pohyblivú zložku mzdy, pretože tú by dosiahol, nakoľko ju dostáva každý mesiac, ak by v rozhodujúcom období pracoval. 

Ako sme vyššie uviedli, dosiahnutie pohyblivej zložky mzdy môže byť viazané aj na splnenie iných podmienok, ako tých ktoré sme analyzovali vyššie, avšak nakoľko vo svojej otázke neuvádzate ako máte dohodnuté vyplácanie pohyblivej zložky mzdy, nevieme sa k vášmu prípadu vyjadriť konkrétnejšie.

Navyše, pohyblivá zložka mzdy nie je absolútne nenárokovateľná a pokiaľ jej výplatu nemá zamestnávateľ so zamestnancom dohodnutú v pracovnej zmluve alebo nie je určená v kolektívnych zmluvách, prípadne pokiaľ ju neurčil zamestnávateľ vo svojich interných normách, nemá zamestnávateľ povinnosť ju vyplatiť zamestnancovi vôbec.

K uvedenému ešte dodávame, že, v zmysle ustanovenia § 134 ods. 5, výška priemerného zárobku, príp. vo vašom prípade pravdepodobného zárobku, nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, na ktorú by zamestnancovi vznikol nárok v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikla potreba uplatniť priemerný, resp. pravdepodobný zárobok. Minimálna mzda na rok 2013 je 337,70,- Eur za mesiac pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou. Náhrada mzdy, z dôvodu, že ste ako zamestnanec nemohli vykonávať prácu pre prekážku na strane zamestnávateľa, preto musí byť vo vašom prípade minimálne vo výške 337,70,- Eur mesačne. A ak tomu tak nie je, zamestnávateľ je povinný priemerný zárobok (pravdepodobný zárobok) zvýšiť na sumu zodpovedajúcu tejto minimálnej mzde.      

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk