Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony

Otázka:

Dobry den,
chcem sa opytat na to, aky je postup pri rozhodovani sudu o ciastocnom obmedzení spôsobilosti na právne úkony. Ide o dusevnu poruchu jedneho z ucastnikov isteho sudneho konania, nasledkom coho sa znizuje mentalna schopnost vypovedat pred sudom.
Otazky:
- moze ucastnik sam na seba podat podnet na obmedzenie svojej sposobilosti?
- znamena zacatie takehoto konania o obmedzeni sposobilosti automaticke prerusenie prebiehajuceho obcianskeho sporu o majetok?
- co je potrebne urobit, aby sud zacal taketo konanie?

vopred dakujem

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky obmedzenia spôsobilosti na právne úkony uvádzame nasledujúce stanovisko:

Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony je u každej fyzickej osoby veľmi závažným zásahom do jej základných práv a slobôd, a preto rozhodnutie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony môže vydať jedine súd v osobitnom súdnom konaní. Súd takéto rozhodnutie môže vydať výlučne z dôvodov, ktoré sú výslovne uvedené v zákone. V zmysle ustanovenia § 10 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov takýmto dôvodom môže byť iba tá skutočnosť, že fyzická osoba je v reálnom živote schopná robiť iba niektoré právne úkony, pretože:

  1. trpí duševnou poruchou, ktorá nie je len prechodná;
  2. nadmerne požíva alkoholické nápoje, iné omamné prostriedky alebo jedy.

V tejto súvislosti si Vás dovoľujeme upozorniť na skutočnosť, že duševná porucha, ak má byť dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony musí mať trvalý charakter a nesmie sa jednať len o tzv. dočasné pominutie zmyslov (to samo o sebe nie je dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony). V prípade, ak dôvodom na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony má byť požívanie alkoholických nápojov, omamných prostriedkov alebo jedov, tak ich požívanie musí byť nadmerné (nepostačuje len občasné, resp. príležitostné požívanie týchto látok).

Otázka podmienok a spôsobu rozhodovania súdu o obmedzení fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne úkony je upravená v ustanovení § 186 a nasl. zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

Konanie o spôsobilosti na právne úkony sa v zmysle platnej právnej úpravy začína na návrh alebo aj bez návrhu. Návrh na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony môže podať:

  1. zdravotnícke zariadenie ošetrujúce fyzickú osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony má byť obmedzená;
  2. ústav sociálnej starostlivosti v prípade, ak poskytuje služby sociálnej starostlivosti dotknutej fyzickej osobe;
  3. štátny orgán vykonávajúci štátnu správu v oblasti sociálnych vecí a rodiny (najčastejšie príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny SR);
  4. iná osoba, najčastejšie manžel, potomok alebo rodič dotknutej fyzickej osoby;

(ďalej len „navrhovatelia“).

Vzhľadom na charakter súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony, ako aj s prihliadnutím na obsah práv fyzickej osoby, o ktorých sa má v tomto súdnom konaní rozhodovať, podľa nášho názoru nie je možné, aby návrh na obmedzenie svojej spôsobilosti na právne úkony podala samotná fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa má rozhodovať. Uvedené platí aj napriek tomu, že táto fyzická osoba bude účastníkom súdneho konania o spôsobilosti na právne úkony.

V prípade, ak návrh na obmedzenie spôsobilosti fyzickej osoby podáva iná osoba, než zdravotnícke zariadenie, ústav sociálnej starostlivosti alebo štátny orgán, tak súd môže tomuto navrhovateľovi uložiť povinnosť, aby predložil lekárske vysvedčenie o duševnom stave dotknutej fyzickej osoby. Účelom predloženia takéhoto lekárskeho vysvedčenia je to, aby sa preukázala dôvodnosť podaného návrhu. Súd bude takéto lekárske vysvedčenia požadovať spravidla vtedy, keď hrozí nebezpečenstvo šikanovania dotknutej fyzickej osoby zo strany navrhovateľa. Súd v takomto prípade vydá uznesenie, v ktorom navrhovateľovi určí lehotu na predloženie lekárskeho vysvedčenia a ak v tejto lehote ho súd nebude mať k dispozícii, tak konanie zastaví.  

Ako už bolo uvedené, konanie o spôsobilosti na právne úkony sa môže začať aj bez návrhu. V takom prípade súd vydá uznesenie o začatí tohto konania hneď, ako sa dozvie o odôvodnenom podozrení, že u dotknutej fyzickej osoby existujú dôvody na obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony. O existencii týchto dôvodov sa súd dozvie spravidla na základe podnetu od nejakej ďalšej osoby (najčastejšie vzdialenejších príbuzných, kolegov, susedov a pod.). Takýto podnet po právnej stránke nie je návrhom na začatie konania o spôsobilosti dotknutej fyzickej osoby na právne úkony a nemá za následok automatický začiatok tohto konania. Tento podnet je potrebné považovať iba za informáciu pre súd, že u dotknutej fyzickej osoby podľa názoru oznamovateľa existuje dôvod na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Súd vždy na začiatku preskúma dôvodnosť tohto podnetu a až v prípade potvrdenia dôvodnosti pristúpi k vydaniu uznesenia o začatí konania.

Na rozdiel od navrhovateľov osoba, ktorá podá súdu podnet nebude účastníkom súdneho konania a nebudú sa jej doručovať žiadne písomnosti zo súdu (môže však byť svedkom v tomto konaní). Účastníkom súdneho konania o obmedzení spôsobilosti na právne úkony bude vždy dotknutá fyzická osoba, o ktorej spôsobilosti sa má rozhodovať a opatrovník tejto fyzickej osoby (opatrovníka vždy určí súd na začiatku súdneho konania osobitným rozhodnutím).

Následne súd v konaní ustanoví znalca, ktorý vypracuje znalecký posudok o duševnom stave dotknutej fyzickej osoby a pokiaľ to okolnosti prípadu dovoľujú vypočuje aj dotknutú fyzickú osobu. Následne v rozsudku súd určí, na ktoré právne úkony dotknutá fyzická osoba nie je spôsobilá a na tieto úkony určí tejto fyzickej osobe opatrovníka.

Čo sa týka Vašej otázky ohľadom prerušenia už prebiehajúceho občianskeho sporu z dôvodu, že voči účastníkovi tohto sporu sa začalo konanie o spôsobilosti na právne úkony, tak v tejto súvislosti uvádzame, že v zmysle ustanovenia § 109 Občianskeho súdneho poriadku samotné začatie konania o spôsobilosti na právne úkony nemá za následok prerušenie prebiehajúceho občianskeho sporu o majetok.

Súd preruší prebiehajúci občiansky spor až potom čo rozhodnutie o obmedzení dotknutej fyzickej osoby v jej spôsobilosti na právne úkony nadobudne právoplatnosť. Uvedené však platí iba v prípade, ak dotknutá fyzická osoba nie je v občianskom spore zastúpená advokátom alebo iným zástupcom. V prípade, ak dotknutá fyzická osoba je v občianskom spore zastúpená, tak súd tento občiansky spor nepreruší.

Na tomto mieste je však potrebné zdôrazniť, že súd prebiehajúci občiansky spor preruší len do doby, pokiaľ dotknutej fyzickej osobe nebude ustanovený opatrovník, s ktorým bude konajúci súd v občianskom spore pokračovať.

Podľa ustanovenia § 109 ods. 2 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku „pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak sa účastník nemôže konania zúčastniť pre prekážku trvalejšej povahy...“. Za prekážku trvalejšej povahy možno podľa ustálenej judikatúry považovať aj nepriaznivý zdravotný stav účastníka konania, resp. jeho duševnú poruchu. Či vo Vašom prípade bude možné stav dotknutej fyzickej osoby považovať za prekážku trvalejšej povahy závisí od posúdenia a rozhodnutia súdu rozhodujúceho občiansky spor. Súd však v tomto prípade môže rozhodnúť aj inak, a to najmä ustanoviť dotknutej fyzickej osobe opatrovníka a ďalej pokračovať v konaní. Aké konkrétne opatrenie vo Vašom prípade konajúci súd príjme závisí len od konkrétnych okolností Vášho prípadu a od úvahy konajúceho súdu (v rámci už uvedených pravidiel).

Každopádne v prípade, keď sa voči dotknutej osobe  začne konanie o obmedzení spôsobilosti na právne úkony, tak Vám odporúčame, aby ste túto skutočnosť oznámili súdu prejednávajúcemu občianskoprávny spor. Sudca prejednávajúci občianskoprávny spor následne rozhodne, či konanie preruší alebo príjme iné vhodné procesné opatrenie (o priebehu súdneho konania vždy rozhoduje konajúci sudca).     

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

29.01.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

37

6

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje