Námietka zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi a súdnemu zapisovateľovi

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom námietky zaujatosti voči kolíznemu opatrovníkovi a súdnemu zapisovateľovi uvádzame nasledujúce stanovisko:

Kolízneho opatrovníka ustanoví súd v súdnom konaní v prípade, ak účastníkom tohto súdneho konania je maloleté dieťa, ktoré nemôže v súdnom konaní vystupovať samostatne a zároveň toto maloleté dieťa nemôže v konaní zastupovať jeho rodič, a to z dôvodu, že by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičom a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom.

Taktiež podľa ustanovenia § 31 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov „kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať“.

Ak sú na to dôvody, o ustanovení kolízneho opatrovníka rozhodne súd priamo v súdnom konaní osobitným uznesením. Proti tomuto uzneseniu môžu všetci účastníci dotknutého súdneho konania podať odvolanie, a to do 15 dní od doručenia uznesenia účastníkovi konania. Práve v rámci tohto odvolania má účastník konania možnosť vzniesť námietky voči osobe, ktorú súd určil za kolízneho opatrovníka. O tomto odvolaní bude rozhodovať nadriadený súd. Podanie odvolania proti tomuto uzneseniu má odkladný účinok, ktorý spočíva v tom, že až do času, kedy nadriadený súd rozhodne o odvolaní, súdom určený kolízny opatrovník nemôže vykonávať svoju funkciu. To inými slovami v konečnom dôsledku znamená, že súd prvého stupňa nebude môcť v súdnom konaní pokračovať až do času, kedy nadriadený súd rozhodne o odvolaní.

Čo sa týka samotnej námietky zaujatosti voči už ustanovenému kolíznemu opatrovníkovi, tak táto otázka nie je výslovne upravená v žiadnom právnom predpise. V tejto súvislosti však poukazujeme na ustanovenie § 31a ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“), v zmysle ktorého „súd zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak na jeho strane existujú dôvody nezlučiteľné s jeho ustanovením“. S prihliadnutím na už uvedené dôvody ustanovenia kolízneho opatrovníka, zrušenie uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka bude prichádzať do úvahy v prípade, ak záujmy kolízneho opatrovníka budú v rozpore so záujmami účastníka konania, ktorého tento kolízny opatrovník zastupuje.

Aby však súd mohol uznesenie o ustanovení opatrovníka zrušiť, tak o dôvode na tento postup sa musí dozvedieť. V tejto súvislosti môže aj účastník konania informovať súd o existencii dôvodu na zrušenie uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka. Túto informáciu však nie je možné považovať za podanie námietky zaujatosti, nakoľko ani samotný súd nie je kompetentný o takejto námietke rozhodnúť. Ako sme už uviedli zákon túto otázku vôbec nerieši a nedáva súdu právomoc rozhodovať o námietkach voči osobe kolízneho opatrovníka.

Za kolízneho opatrovníka však súd najčastejšie určí orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, ktorý v súdnom konaní priamo zastupuje jeho poverený zamestnanec alebo iná poverená fyzická osoba. V prípade, že by účastník súdneho konania vyjadril nespokojnosť s postupom orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka, je potrebné rozlíšiť, či podanie smeruje proti zamestnancovi, ktorý zastupuje orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo podanie smeruje proti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ako kolíznemu opatrovníkovi. V prípade, ak podanie smeruje proti fyzickej osobe – zástupcovi, ktorý zastupuje orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately, posúdiť postup zamestnanca je oprávnený príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (v tomto prípade podnet je potrebné podať priamo na príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny). Ak však podet smeruje proti úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako právnickej osobe, vykonať zmenu v ustanovenom kolíznom opatrovníkovi je oprávnený súd podľa pravidiel uvedených v predchádzajúcom odseku tejto odpovede.

V súvislosti s námietkou zaujatosti voči súdnemu zapisovateľovi sa v zmysle ustanovenia § 17 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku primerane použije právna úprava o vylúčení sudcov z prejednávania určitej právnej veci. S prihliadnutím na ustanovenie § 14 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bude súdny zapisovateľ vylúčený z prejednávania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k účastníkom konania možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti. Pomerom k veci sa rozumie osobná zainteresovanosť súdneho zapisovateľa na prejednávanej veci. Pomerom k účastníkom konania sa rozumie situácia, kedy súdny zapisovateľ je v nejakom vzťahu (najčastejšie v príbuzenskom) s účastníkom konania.

Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku môže účastník konania podať námietku zaujatosti voči súdnemu zapisovateľovi. V zmysle ustanovenia § 15a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku však účastník konania môže námietku zaujatosti podať najneskôr na prvom pojednávaní, na ktorom sa zúčastnil dotknutý súdny zapisovateľ, ak účastník konania o dôvode vylúčenia súdneho zapisovateľa vedel v čase tohto prvého súdneho pojednávania. V prípade, ak sa účastník konania o dôvode vylúčenia súdneho zapisovateľa dozvedel až v priebehu súdneho konania, tak námietku zaujatosti je potrebné podať do 15 dní od momentu, kedy sa účastník konania mohol o tomto dôvode vylúčenia dozvedieť. O námietke zaujatosti v tomto prípade bude rozhodovať samosudca alebo predseda senátu rozhodujúci v danej veci.

Námietka zaujatosti podaná voči súdnemu zapisovateľovi môže mať za následok odročenie už nariadeného súdneho pojednávania, pokiaľ predseda senátu alebo samosudca rozhodujúci vo veci neprijme iné potrebné opatrenie.     

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk