Úprava plota a povinnosť ohlásenia tejto úpravy

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom povinnosti ohlásiť úpravu plota uvádzame nasledujúce stanovisko:

Podľa ustanovenia § 117 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) obec v rámci preneseného výkonu štátnej správy plní okrem iného aj funkciu stavebného úradu. V zmysle ďalších ustanovení Stavebného zákona obec pri plnení funkcie stavebného úradu:

1. rozhoduje o umiestnení stavieb;
2. rozhoduje o povoľovaní stavieb, zmien stavieb a udržiavacích prác (vydáva stavebné povolenia);
3. prijíma ohlásenia jednoduchých stavieb, drobných stavieb a niektorých druhov udržiavacích prác;
4. vydáva kolaudačné rozhodnutia o užívaní stavieb;
5. rozhoduje o údržbe stavieb a odstraňovaní stavieb.

Podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Stavebného zákona sa ohlásenie stavebnému úradu vyžaduje v nasledujúcich prípadoch:

1. pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí;
2. pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné prostredie;
3. pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;
4. pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby, jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou pamiatkou;
5. pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení) umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do nosných konštrukcií stavby;
6. pri prízemných stavbách elektronických komunikačných sietí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m² a výška 4,5 m;
7. pri výmene alebo doplňovaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbách elektronických komunikačných sietí, keď nedôjde k zmene stavby.

Aj keď podľa ustanovenia § 139b ods. 7 písm. b) Stavebného zákona sa oplotenie ako také považuje za drobnú stavbu, tak samotné osadenie trstinového plota na Vaše pletivo podľa nášho názoru nie je možné považovať ani za stavebnú úpravu, ani za udržiavacie práce a ani za inú činnosť podľa ustanovenia § 55 ods. 2 Stavebného zákona, pri ktorej by sa vyžadovalo jej ohlásenie stavebnému úradu.

Pri montáži trstinového plota sa totiž nepoužijú stavebné výrobky podľa ustanovenia § 43f Stavebného zákona (trstinový plot nespĺňa podmienky stavebného výrobku podľa európskej legislatívy, nakoľko nie je určený na trvalé zabudovanie do stavieb) a rovnako pri jeho montáži sa nepoužijú ani stavebné práce podľa ustanovenia § 43g Stavebného zákona.

Z doteraz uvedených skutočností teda vyplýva záver, že pri montáži trstinového plota na Vaše pletivo sa osobitné ohlásenie tejto činnosti obci nevyžaduje.

V tejto súvislosti si Vás však dovoľujeme upozorniť na právnu úpravu tzv. susedských práv zakotvenú v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka „vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.“

V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka je každý vlastník nehnuteľnosti (nehnuteľnosť sa považuje za vec) povinný zdržať sa takého konania, ktorým by svojich susedov obťažoval tzv. imisiami, a to nad mieru primeranú pomerom. Ako to je uvedené v citovanom ustanovení Občianskeho zákonníka, za imisie sa považuje aj nadmerné tienenie napr. susedného pozemku.

Veľmi dôležitým slovným spojením v tejto súvislosti však je „miera primeraná pomerom“. Vlastník nehnuteľnosti je povinný zdržať sa všetkých zásahov, ktoré susedov obťažujú nad mieru primeranú pomerom. Na strane druhej však Váš sused je povinný strpieť z Vašej strany zásah, ktorý túto mieru primeranú pomerom neprekračuje.

Čo sa rozumie „mierou primeranou pomerom“ však Občiansky zákonník a ani iný všeobecne záväzný právny predpis nikde výslovne nedefinuje. Súdna prax však v tejto súvislosti uvádza, že pojem „miera primeraná pomerom“ je potrebné vykladať objektívne a samotné subjektívne tvrdenie osoby, že ju predmetný zásah obťažuje. V tejto súvislosti je teda potrebné skúmať vždy konkrétne okolnosti prípadu, pričom do úvahy sa berie najmä:

-        konkrétne miestne pomery;

-        intenzitu zásahu (intenzitu tienenia);

-        skutočnosť, či sa jednalo o jednorazový zásah, alebo či sa zásahy opakovali;

-        skutočnosť, či intenzita zásahu (hladina imisií) prekračuje intenzitu/hladinu stanovenú všeobecne záväzným právnym predpisom (ak maximálna prípustná hladina imisií je stanovená všeobecne záväzným právnym predpisom).

Ak teda Váš trstinový plot zatieňuje Vášmu susedovi jeho pozemok alebo stavbu tak, že to prekračuje mieru primeranú pomerom (napr. Vaše oplotenie je veľmi vysoké), tak Vy ste povinná zdržať sa tohto zásahu a urobiť opatrenia smerujúce k tomu, aby Váš sused nebol obmedzovaný nad mieru primeranú pomerom (napr. znížiť výšku oplotenia). Tu Vás ešte chceme upozorniť, že Váš sused má právo domáhať sa ochrany pred „zásahom nad mieru primeranú pomerom“, a to u obce alebo aj cestou súdu.

Ak však tienenie nepresahuje mieru primeranú pomerom, tak naopak Váš sused je povinný takéto tienenie strpieť a Vy nemusíte robiť žiadne opatrenia.

Posúdenie otázky, či zásah prekračuje mieru primeranú pomerom však vždy závisí od konkrétnych okolností prípadu. Vo Vašom prípade týmito rozhodujúcimi okolnosťami môžu byť napr.:

-        výška oplotenia;

-        hustota oplotenia;

-        dĺžka slnečného svitu dopadajúceho na susedov pozemok;

-        iné prekážky spôsobujúce tienenie v okolí.

Nakoľko nám tieto okolnosti nie sú známe, tak v prípade problémov alebo sporov so susedom Vám odporúčame, aby ste sa obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.   

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk