Účastník reštitučného konania a nazeranie do spisu

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom účastníka reštitučného konania a jeho práva nazerať do spisu vedeného pozemkovým úradom uvádzame nasledujúce stanovisko:

Zákonom č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „Reštitučný zákon“) zákonodarca, v snahe zmierniť dôsledky niektorých majetkových krívd z obdobia rokov 1948 až 1989, umožnil oprávneným osobám domáhať sa zákonom predpísaným spôsobom navrátenia pôdy, ktorá v uvedenom období prešla do vlastníctva štátu, resp. domáhať sa vydania náhradných pozemkov alebo inej kompenzácie.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 Reštitučného zákona „oprávnenou osobou je štátny občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorého pôda, budovy a stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti prešli na štát alebo na iné právnické osoby v dobe od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1“.

Ďalej podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Reštitučného zákona sa v prípade smrti osoby špecifikovanej v predchádzajúcom odseku za oprávnenú osobu považuje aj (v uvedenom poradí):

1. dedič zo závetu, ktorý bol predložený pri dedičskom konaní, ktorý nadobudol celé dedičstvo;
2. dedič zo závetu, ktorý nadobudol vlastníctvo, ale iba v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu; to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom ustanovený len k určitej časti nehnuteľnosti, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený iba k tejto časti nehnuteľnosti;
3. deti a manžel osoby špecifikovanej v ustanovení § 4 ods. 1 Reštitučného zákona, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím lehoty na uplatnenie reštitučného nároku, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z nich zomrelo, jeho deti;
4. rodičia osoby špecifikovanej v ustanovení § 4 ods. 1 Reštitučného zákona;
5. súrodenci osoby špecifikovanej v ustanovení § 4 ods. 1 Reštitučného zákona, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými jeho deti.

V prípade, ak fyzická osoba spĺňa podmienky uvedené v ustanovení § 4 ods. 1 alebo § 4 ods. 2 Reštitučného zákona, tak táto fyzická osoba je oprávnenou osobou podľa Reštitučného zákona, pričom v súlade s ustanoveniami tohto zákona sa bude rozhodovať o jej práve na vrátenie pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku, ktorý v období komunistickej totality prešiel na štát.

Čo sa týka postupu uplatnenia nárokov oprávnených osôb, tak Reštitučný zákon určuje lehotu, do kedy má oprávnená osoba svoj nárok uplatniť a zároveň tento zákon určuje aj štátny orgán, ktorý o uplatnenom nároku bude rozhodovať. Reštitučný zákon však neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by upravovali konanie pred týmto štátnym orgánom, čo však znamená, že na konanie pred týmto správnym orgánom sa použijú ustanovenia zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 1 ods. 1 Správneho poriadku, podľa ktorého „tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak“.

Na celé reštitučné konanie podľa zákona č. 229/1991 Zb. sa tak budú vzťahovať všetky pravidlá správneho konania podľa ustanovení Správneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 14 ods. 1 Správneho poriadku „účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa nepreukáže opak“. Na základe citovaného ustanovenia Správneho poriadku teda máme za to, že účastníkom reštitučného konania je každá oprávnená osoba, ktorá si uplatnila reštitučný nárok na príslušnom správnom orgáne, nakoľko sa v tomto konaní rozhoduje o jej práve na vrátenie pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku, ktorý v období komunistickej totality prešiel na štát.

V prípade, že sú u Vás splnené podmienky podľa ustanovenia § 4 ods. 2 Reštitučného zákona, tak aj Vy ste oprávnenou osobou podľa Reštitučného zákona a rovnako tak ste aj účastníkom reštitučného konania.

Taktiež podľa ustanovenia § 23 ods. 1 Správneho poriadku „účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom“. Z citovaného ustanovenia Správneho poriadku inými slovami vyplýva, že každý účastník správneho konania má právo nazrieť do správneho spisu týkajúceho sa jeho správneho konania a správny orgán mu v tom nemôže brániť.  

V zmysle ustanovenia § 23 ods. 2 Správneho poriadku ešte  „správny orgán môže povoliť nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, môže poskytnúť kópiu spisov alebo môže poskytnúť informáciu zo spisov iným spôsobom aj iným osobám, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky“. Z tohto ustanovenia vyplýva, že aj osoba, ktorá nie je účastníkom konania môže nahliadnuť do správneho spisu, ak má na to dôvod a správny orgán nahliadnutie do spisu tejto osobe neodmietne.

Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností máme za to, že v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 Reštitučného zákona ste oprávnenou osobou, a teda účastníkom reštitučného konania (ak ste svoj reštitučný nárok včas a riadne uplatnili). Z uvedeného dôvodu máte všetky práva účastníka konania podľa Správneho poriadku, a to vrátane práva nahliadnuť do správneho spisu.

V tejto súvislosti však poukazujeme na skutočnosť, že hore uvedený záver vychádza výlučne zo skutočností uvedených vo Vašej otázke, pričom nám nie sú známe konkrétne okolnosti Vášho prípadu, ktoré uvedený záver môžu meniť alebo aj úplne vyvracať.

Čo sa týka Vášho ďalšieho postupu, tak vzhľadom na uvedené skutočností Vám odporúčame správnemu orgánu zaslať odpoveď na jeho list, v ktorom uvediete všetky správnym orgánom požadované informácie, najmä ohľadom toho, že plnomocenstvo udelili a že splnomocnenec medzičasom zomrel. Taktiež môžete správny orgán informovať o skutočnosti, že predmetné plnomocenstvo nemáte k dispozícii a že sa nachádza v príslušnom spise správneho orgánu.

Na záver Vám odporúčame, aby ste sa s touto otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, nakoľko nám nie sú známe konkrétne okolnosti Vášho prípadu, ktoré môžu mať vplyv na platnosť záverov prezentovaných v tejto odpovedi. Advokát celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.    

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk