Náhrada škody uplatnená v trestnom konaní

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom náhrady škody uplatnenej v trestnom konaní uvádzame nasledujúce stanovisko:

Vo všeobecnosti platí pravidlo, že trestný súd môže a nemusí v trestnom konaní rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody. Podmienkou pre to, aby tento trestný súd mohol rozhodnúť o nároku poškodeného na náhradu škody je, aby si poškodený tento svoj nárok riadne a včas uplatnil.

V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), podľa ktorého „poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje.“

V prípade, ak si však poškodený svoj nárok neuplatní riadne a včas (t. j. neuplatní si ho vôbec, alebo si ho uplatní oneskorene) tak trestný súd v tzv. adhéznom konaní (konaní o náhrade škody) o tomto nároku poškodeného rozhodovať nemôže.

Ak poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatnil riadne a včas, tak trestný súd v tzv. adhéznom konaní môže o tomto nároku rozhodnúť jedným z nasledujúcich spôsobov:

1. ak je obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu  a trestný súd v rozsudku uloží obžalovanému povinnosť, aby poškodenému nahradil škodu spôsobenú trestným činom, a to v celom rozsahu, v akom sa poškodený domáhal tejto náhrady;
2. ak je obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu  a trestný súd v rozsudku uloží obžalovanému povinnosť, aby poškodenému nahradil časť škody, ak škoda nebola v celom rozsahu uhradená pred vydaním tohto rozsudku alebo existuje iný dôvod, pre ktorý poškodenému prizná iba časť ním uplatňovaného nároku (vo zvyšnej časti nároku odkáže poškodeného na občianske súdne konanie);
3. trestný súd odkáže poškodeného s jeho nárokom na občianske súdne konanie.

Rozhodnutie uvedené pod číslom 3. môže trestný súd vydať výlučne v troch prípadoch:

1. ak je obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, avšak podľa výsledkov dokazovania vykonaného pred trestným súdom nie je daný dostatočný podklad na priznanie náhrady škody poškodenému;
2. ak je obžalovaný uznaný za vinného zo spáchania trestného činu, avšak na rozhodnutie o povinnosti nahradiť škodu poškodenému by bolo potrebné v trestnom konaní vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho;
3. ak je obžalovaný spod obžaloby oslobodený.

Totiž, ak poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody riadne a včas, tak trestný súd nemôže jeho nárok zamietnuť, ale vždy ho musí minimálne odkázať na občianske súdne konanie. Ak si však poškodený svoj nárok na náhradu škody neuplatnil riadne a včas, tak trestný súd sa týmto nárokom poškodeného nebude zaoberať a trestný rozsudok (hoc aj odsudzujúci) nebude obsahovať žiadny výrok o náhrade škody poškodenému.

V tejto súvislosti poukazujeme na ustálenú judikatúru slovenských súdov, v ktorej sa uvádza: „V adhéznom ko­na­ní mô­že súd roz­ho­do­vať o náh­ra­de ško­dy len vte­dy, ak bol ná­rok na náh­ra­du ško­dy up­lat­ne­ný riad­ne a včas. To pla­tí tak v prí­pa­de, ak je ob­ža­lo­va­ný uz­na­ný vin­ným zo spá­chania trestného či­nu, ako aj vte­dy ak je spod ob­ža­lo­by os­lo­bo­de­ný. Ak ná­rok na náh­ra­du ško­dy nie je riad­ne a včas up­lat­ne­ný, súd o náh­ra­de ško­dy vô­bec ne­roz­hod­u­je, t. j. v od­su­dzu­jú­com, prí­pad­ne v oslobodzu­jú­com roz­sud­ku neu­ve­die žiad­ny vý­rok oh­ľad­ne náh­ra­dy ško­dy, a to ani ta­ký, kto­rým by poš­ko­de­né­ho od­ká­zal s ná­ro­kom na náh­ra­du ško­dy na ob­čian­ske súd­ne ko­na­nie.“

Za riadne a včasné uplatnenie nároku na náhradu škody sa považuje situácia, kedy poškodený v súlade s ustanovením § 46 ods. 3 Trestného poriadku uplatní svoj nárok v trestnom konaní najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, pričom z tohto návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške (aspoň minimálnej) sa nárok na náhradu škody uplatňuje.

Vzhľadom na Vami uvádzanú skutočnosť, že trestný súd Vás zaviazal na náhradu škody už v trestnom rozkaze predpokladáme, že poškodená si vo Vašom prípade svoj nárok na náhradu škody riadne a včas uplatnila už v prípravnom konaní. V opačnom prípade by trestný súd nemohol vyniesť výrok, ktorým Vás v trestnom rozkaze zaviazal na náhradu škody, resp. by ani nemohol v rozsudku odkázať poškodenú s jej nárokom na občianske súdne konanie.

Ak si však poškodená svoj nárok uplatnila, tak ako uvádzate, až na hlavnom pojednávaní, tak vo Vašom prípade trestný súd pochybil, keď pri vynesení rozsudku odkázal poškodenú s jej nárokom na občianske súdne konanie. Táto skutočnosť bola potom dôvodom na podanie odvolania proti tomuto rozsudku.   

Skutočnosť, či si poškodený riadne a včas uplatnil svoj na náhradu škody v trestnom konaní má následne veľmi dôležitý vplyv na plynutie premlčacej doby vo vzťahu k tomuto nároku na náhradu škody.

Čo sa v prvom rade týka dĺžky premlčacej doby nároku na náhradu škody spôsobenej na zdraví, tak v zmysle ustanovenia § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) platí, že právo na náhradu tejto škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Pre začiatok plynutia premlčacej doby je teda rozhodujúca subjektívna vedomosť poškodeného o tom, že mu škoda bola spôsobená, o rozsahu tejto škody a o tom, kto za túto škodu zodpovedá. V prípade nároku na bolestné však konkrétne platí, že premlčacia doba tohto nároku začína plynúť momentom ukončenia liečebného procesu poškodeného, resp. momentom ustálenia zdravotného stavu poškodeného (viď napr. Švestka J., Spáčil J., Škárová M, Humlák M. a kol.: Občanský zákonník I, Komentář, C. H. Beck, Praha, 2008, s. 549). Právne posúdenie momentu začiatku plynutia premlčacej doby však vždy závisí od konkrétnych okolností každého prípadu.

Z Vami uvádzaných skutočností však presný moment začiatku plynutia premlčacej doby v súvislosti s právom poškodenej na náhradu škody nie je možné zistiť, nakoľko vo svojej otázke neuvádzate, kedy došlo k ukončeniu liečebného procesu poškodenej, resp. k ustáleniu zdravotného stavu poškodenej po škodnej udalosti.

Vzhľadom na skutočnosť, že znalecké posudky v prípade nárokov súvisiacich s poškodením zdravia by sa mali vyhotovovať až po ustálení zdravotného stavu poškodeného, predpokladáme, že premlčacia doba by vo Vašom prípade mala začať plynúť niekedy v období medzi spáchaním skutku a vypracovaním znaleckého posudku. Od tohto momentu teda začala poškodenej plynúť dvojročná premlčacia doba na uplatnenie jej nároku na náhradu škody.

Ďalej v tejto súvislosti považujeme za potrebné poukázať na ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého „ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie“. Teda inými slovami, ak poškodený riadne a včas uplatnil svoj nárok na náhradu škody pred skončením vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania, tak momentom uplatnenia tohto nároku sa prerušuje plynutie premlčacej doby, a to až do doby pokiaľ trestné konanie nebude právoplatne ukončené (vo Vašom prípade do 25.09.2013). Dňom nasledujúcim po právoplatnosti trestného rozsudku začína táto premlčacia doba opäť plynúť v tom momente, kedy jej plynutie bolo prerušené uplatnením nároku zo strany poškodeného.     

Na základe uvedených skutočností nie je možné konkrétnejšie odpovedať na Vašu otázku a v tejto súvislosti Vám odporúčame, aby ste sa so svojím problémom obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska a oboznámili ho so všetkými skutočnosťami týkajúcimi sa Vášho prípadu. Vami vybraný advokát celý prípad s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie. V prípade, ak si advokáta nemôžete dovoliť, tak rovnako sa môžete obrátiť na Centrum právnej pomoci, ktoré Vám po splnení zákonných podmienok poskytne bezplatné právne poradenstvo. Kontakt na Centrum právnej pomoci nájdete na nasledujúcej webovej stránke: http://www.cpp.finalarea.com/kde-a-kedy-nas-najdete.  

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk