Nočná práca zamestnanca starajúceho sa o dieťa mladšie ako 15 rokov

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom povinnosti vykonávať nočnú prácu ak sa staráte o dieťa mladšie ako 15 rokov, uvádzame nasledujúce stanovisko:

V zmysle Zákonníka práce je nočnou prácou práca vykonávaná v čase medzi 22. hodinou a 6. hodinou. V Zákonníku práce je ustanovenie § 98 ods. 10 podľa ktorého súhlas s výkonom nočnej práce sa vyžaduje len u zamestnanca, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie sestra a pôrodná asistentka podľa osobitného predpisu a ktorý dovŕšil vek 50 rokov. Avšak je potrebné uviesť, že na základe nálezu Ústavného súdu PL. ÚS 1/2012-82 stratilo toto ustanovenie účinnosť a nakoľko nebolo uvedené do súladu s ústavou, stratilo po šiestich mesiacoch od vyhlásenia uvedeného nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj platnosť.

Zákonník práce ustanovuje aj prípad, kedy je nočná práca zakázaná a to v § 174 ods. 1 nasledovne: „Zamestnávateľ nesmie zamestnávať mladistvých zamestnancov prácou nadčas, nočnou prácou a nesmie im nariadiť alebo s nimi dohodnúť pracovnú pohotovosť. Výnimočne môžu mladiství zamestnanci starší ako 16 rokov vykonávať nočnú prácu nepresahujúcu jednu hodinu, ak je to potrebné na ich výchovu na povolanie. Nočná práca mladistvého zamestnanca musí bezprostredne nadväzovať na jeho prácu pripadajúcu podľa rozvrhu pracovných zmien na denný čas.“ Z uvedeného vyplýva, že okrem mladistvého zamestnanca ostatní zamestnanci nočnú prácu vykonávať môžu, a teda na Vás, ako ženu trvale starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov sa zákaz nočnej práce nevzťahuje. Avšak ak by bol podľa § 55 ods. 2 písm. e) Zákonníka práce zamestnanec pracujúci v noci na základe lekárskeho posudku uznaný za nespôsobilého na nočnú prácu, je zamestnávateľ povinný ho preradiť na inú prácu.

V rámci sociálnej politiky zamestnávateľa je podľa § 164 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ povinný prihliadať pri zaraďovaní zamestnancov do pracovných zmien aj na potreby tehotných žien a žien a mužov starajúcich sa o deti. Podľa § 164 ods. 2 Zákonníka práce: „Ak požiada tehotná žena a žena alebo muž trvale sa starajúci o dieťa mladšie ako 15 rokov o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, zamestnávateľ je povinný ich žiadosti vyhovieť, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.“ Nárok na úpravu pracovného času sa považuje za nárok vyplývajúci z pracovného pomeru a možno ho uplatniť na súde. Zamestnávateľ nemôže odmietnuť žiadosť oprávnených subjektov, ak nemôže preukázať vážne prevádzkové dôvody, ktoré bránia zmene dĺžky alebo inej vhodnej úpravy pracovného času.

Pojem vážne prevádzkové dôvody Zákonník práce a ani iný pracovnoprávny predpis nevymedzuje, avšak podľa judikatúry je pre posúdenie vážnosti prevádzkových dôvodov nevyhnutné objektívne zistiť v každom konkrétnom prípade jednak rozsah, organizáciu a funkčnú náplň i rozsah práce, ktorú vykonáva zamestnankyňa dovolávajúca sa úpravy pracovného času, jednak prevádzkové pomery zamestnávateľa, t.j. charakter jeho činnosti, možnosť zabezpečiť zastupovanie zamestnancom, ktorý vykonáva v podniku rovnakú funkciu, finančné možnosti i vzťah a nadväznosť práce zamestnancov v jednotlivých útvaroch podniku (viď R 75/1967).

Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že zamestnávateľ Vás ako ženu starajúcu sa o dieťa mladšie ako 15 rokov môže zamestnávať nočnou prácou, avšak ak by ste požiadali o kratší pracovný čas alebo o inú vhodnú úpravu určeného týždenného pracovného času, je povinný žiadosti vyhovieť pokiaľ by tomu nebránili vážne prevádzkové dôvody, ktoré je zamestnávateľ povinný preukázať.

Rovnako by Vám v zmysle § 123 ods. 1 Zákonníka práce patrilo za nočnú prácu popri dosiahnutej mzde za každú hodinu nočnej práce aj mzdové zvýhodnenie najmenej 20 % minimálnej mzdy v eurách za hodinu podľa osobitného predpisu. Zároveň dodávame, že ak by Vám chcel zamestnávateľ nariadiť prácu nadčas alebo pracovnú pohotovosť, mohol by tak v zmysle § 164 ods. 3 Zákonníka práce spraviť len s Vašim súhlasom.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk