Nehnuteľnosť slúžiaca na podnikanie manžela, ako súčasť BSM

Otázka:

Pred trinástimi rokmi som uzavrel manželstvo tesne pred kúpou nehnuteľnosti, ktorú som kúpil ako fyzická osoba podnikateľ. Táto nehnuteľnosť je typický podnikateľský subjekt a financoval som ju preukázateľne z peňazí firmy a z cudzích zdrojov. Čiže nie zo spoločných prostriedkov ani z prostriedkov, ktoré by mi poskytla v tom čase manželka. Po desiatich rokoch sme sa rozviedli. Teraz ma exmanželka žaluje a chce polovicu zo súčasnej ceny nehnuteľnosti iba na základe dátumu nadobudnutia, ktorý je po uzatvorení manželstva. Dopúšťa sa exmanželka trestného činu podvodu v zmysle trestoprávnom? Keďže vedela, že idem uvedenú nehnuteľnosť kupovať, som presvedčený, že uzavretie manželstva uháňala práve preto tak aby bol dátum sobáša skôr ako dátum kúpy nehnuteľnosti. Podala totiž návrh na rozdelenie BSM, kde uvedenú nehnuteľnosť zahrnula do BSM a súd jej dal za pravdu, že patrí do BSM aj keď slúžila a slúži iba na účely môjho podnikania a bola zakúpená výlučne z prostriedkov firmy a úveru, ktorý bol zaručený danou nehnuteľnosťou. V liste vlastníctva som majiteľ 1/1 aj na úverovej zmluve som sám ako fyzická osoba podnikateľ. Ja zahrnutie tejto nehnuteľnosti do BSM správne zo strany súdu???

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom toho, či nehnuteľnosť slúžiaca na podnikanie jedného manžela patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“) uvádzame nasledujúce stanovisko:

V zmysle ustanovenia § 143 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vo všeobecnosti platí, že „v bezpodielovom spoluvlastníctva manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.“

Citované ustanovenie Občianskeho zákonníka teda obsahuje definíciu toho, ktorý majetok do BSM patrí a ktorý majetok je z BSM naopak vylúčený. Zjednodušene možno povedať, že do BSM patrí všetok majetok, ktorý ktorýkoľvek z manželov nadobudne (získa) počas trvania manželstva. V tejto súvislosti sa majetkom rozumie akákoľvek vec, právo alebo iná majetková hodnota, ktorá je spôsobilá byť predmetom vlastníctva. Ak teda tento majetok bol niektorým z manželov nadobudnutý počas trvania ich manželstva (od prvého dňa, kedy bolo manželstvo uzatvorené, až do dňa zániku tohto manželstva rozvodom, smrťou jedného z manželov alebo súdnym vyhlásením manželstva za neplatné), tak v zásade tvorí súčasť BSM.

Z pravidla uvedeného v predchádzajúcom odseku však platia aj určité výnimky. Bez ohľadu na to, či predmetný majetok bol niektorým manželom nadobudnutý počas trvania manželstva, do BSM nepatria:

 a.     veci získané dedičstvom;

b.     veci získané darovaním (ak dar nebol určený obidvom manželom spoločne);

c.  veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov;

d.  veci získané v rámci reštitúcií podľa osobitných zákonov.

Tieto veci vždy tvoria oddelený (samostatný) majetok toho manžela, ktorý ich získal, a to aj vtedy, ak ich tento manžel získal počas trvania manželstva.

Vo Vašom prípade sa teda vynára otázka, či predmetnú nehnuteľnosť, o ktorú v súdnom spore s Vašou bývalou manželkou ide, je možné považovať za vec, ktorá podľa svojej povahy slúži výkonu Vášho povolania?

Odpoveď na túto otázku však v právnickej obci nie je jednotná. Na jednej strane existujú názory, že veci nadobudnuté počas trvania manželstva manželom – podnikateľom patria vždy do BSM (bez ohľadu na ich účel a spôsob nadobudnutia). Hlavným argumentom pre tento záver je tá skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy záväzky manžela – podnikateľa vyplývajúce z jeho podnikateľskej činnosti je možné uspokojiť aj z majetku patriaceho do BSM, nielen z oddeleného samostatného majetku manžela – podnikateľa. Podľa názoru niektorých autorov potom „je logické a z hľadiska všeobecnej spravodlivosti aj správne, že pokiaľ má manžel – nepodnikateľ participovať na dlhoch manžela – podnikateľa, mal by v prípade úspešného podnikania participovať aj na takto nadobudnutom majetku“ (viď. JUDr. Edmund Horváth v článku Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov publikovanom v časopise Obchodné právo 8-9/2008).

Naopak na strane druhej prevláda názor, že veci slúžiace na podnikanie len jedného z manželov patria len do oddeleného (samostatného) majetku tohto manžela. Uvedené však neplatí absolútne a v zmysle ustálenej judikatúry „predpokladom vylúčenia veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov je tiež to, že súčasne neslúži aj druhému z manželov. ...aby bola vec z tohto dôvodu vylúčená z bezpodielového spoluvlastníctva manželov musí spĺňať podmienku, že ide o vec, ktorá má a môže slúžiť výlučne výkonu povolania len jedného z manželov a ktorá zároveň (po jej zadovážení na tento účel) skutočne slúži výlučne len jednému z manželov.“ (viď. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 2470/2000)

Ďalej judikatúra v tejto súvislosti uvádza, že „pre úvahu o vylúčení veci z bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že podľa svojej povahy slúži výkonu povolania len jedného z manželov (§ 143 OZ) nie je rozhodujúce, či bola určená pre výkon povolania len jedného z manželov, ale to, k čomu v súlade s vôľou obidvoch účastníkov skutočne slúžila a či neslúžila aj druhému z manželov.“ Pre úplnosť ešte uvádzame, že podľa judikatúry sa za výkon povolania považuje aj výkon podnikateľskej činnosti.

Z citovaných súdnych rozhodnutí teda vyplýva, že predmetná nehnuteľnosť by mohla byť z BSM vylúčená pokiaľ skutočne slúžila výlučne len na Vaše podnikanie a Vaša bývalá manželka túto nehnuteľnosť vôbec nevyužívala.

Posúdenie tejto otázky však vždy závisí od posúdenia konkrétnych okolností každého prípadu a konečné slovo v tejto súvislosti má súd. Tým však netvrdíme, že súd vo Vašom prípade rozhodol správne, avšak nakoľko nepoznáme Vaše konkrétne pomery a ani obsah predmetného súdneho rozhodnutia, nemôžeme k tejto otázke zaujať konkrétne stanovisko.

Na záver v tejto súvislosti ešte poukazujeme na ustanovenie § 150 veta druhá Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok“.

V tejto súvislosti uvádzame, že aj v prípade, ak by predmetná nehnuteľnosť bola aj naďalej považovaná za súčasť BSM, tak máte v prvom rade právo, aby sa Vám vrátilo to, čo ste na zaobstaranie tejto nehnuteľnosti vynaložili so svojho ostatného majetku (najmä z majetku, ktorý ste nadobudli pred svadbou).

Avšak, ak by súd s konečnou platnosťou rozhodol, že predmetná nehnuteľnosť nepatrí do BSM ale tvorí Váš oddelený (samostatný) majetok, tak by ste zase boli povinný nahradiť to, čo sa so spoločného majetku vynaložilo na obstaranie predmetnej nehnuteľnosti. V tejto súvislosti poukazujeme predovšetkým na splátky úveru, ktoré ste splácali počas trvania manželstva, nakoľko tieto boli uhrádzané už zo spoločného majetku patriaceho do BSM.

Exaktné posúdenie aj týchto súvisiacich právnych otázok závisí od právneho posúdenia konkrétnych okolností Vášho prípadu, ktoré nám nie sú známe. Na základe uvedeného Vám odporúčame, aby ste sa s týmito otázkami v prvom rade obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska a oboznámili ho so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami. Tento advokát Váš problém s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

 

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

07.10.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

4

1

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje