Zmena právoplatného súdneho rozhodnutia

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom možnosti zmeny právoplatného súdneho rozhodnutia uvádzame nasledujúce stanovisko:

Postupom, ktorý uvádzate vo svojej otázke ste sa inými slovami dostali do situácie, kedy Vami iniciované súdne konanie o vyporiadaní BSM bolo právoplatne ukončené rozhodnutím odvolacieho (krajského) súdu, ktorý rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa (okresného súdu).

Vo všeobecnosti platí, že rozhodnutie odvolacieho súdu už nie je prípustný riadny opravný prostriedok, toto rozhodnutie je konečné a dňom doručenia písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia všetkým účastníkom predmetného súdneho konania je toto rozhodnutie právoplatné.

Právoplatnosť akéhokoľvek súdneho rozhodnutia inými slovami znamená, že takéto rozhodnutie súdu už v zásade nemožno zmeniť a je záväzné pre všetkých účastníkov daného súdneho konania.

Zo znenia Vašej otázky vyplýva, že Vy máte záujem takéto právoplatné rozhodnutie súdu zmeniť, resp. aspoň toto rozhodnutie zrušiť a vrátiť vec súdu na ďalšie konanie.

Sťažnosť, ani žiadosť na zmenu alebo zrušenie právoplatného súdneho rozhodnutia v žiadnom prípade nepostačuje a súd by každé takéto podanie, ako neprípustné, hneď odmietol (súd, ako štátny orgán, totiž môže robiť iba tie úkony a rozhodnutia, ktoré mu zákon výslovne umožňuje robiť). Platná právna úprava však vo výnimočných prípadoch pripúšťa, aby aj právoplatné rozhodnutie súdu bolo zmenené alebo zrušené, a to za použitia mimoriadneho opravného prostriedku.

Ako už vyplýva zo samotného názvu „mimoriadny opravný prostriedok“ takýto postup prichádza do úvahy iba výnimočne, ak sú na to dané vážne dôvody výslovne uvedené v zákone č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“).

Vo Vašom prípade by zrejme prichádzalo do úvahy podanie dovolania podľa ustanovenia § 236 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, v zásade slúži na odstránenie zmätočnosti súdnych rozhodnutí, ak tieto trpia niektorou z vád vedených v ustanovení § 237 Občianskeho súdneho poriadku. V zmysle uvedeného ustanovenia „dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak:

a)     sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov;

b)     ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania;

c)     účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený;

d)     v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie;

e)     sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný;

f)          účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom;

g)     rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.“

Skutočnosť, že Vám nebol doručený rozsudok odvolacieho súdu, a to aj napriek tomu, že ste odvolací súd riadne oboznámili s odvolaním plnej moci udelenej Vašej právnej zástupkyni a adresou na doručovanie písomností, napĺňa dôvod dovolania podľa ustanovenia § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku. V takomto prípade Vám teda odvolací súd, ako účastníkovi konania, svojím postupom odňal možnosť konať pred súdom. Táto skutočnosť má za následok, že predmetné rozhodnutie odvolacieho súdu nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko Vám nebolo účinne doručené. Ak Vám okrem samotného rozsudku nedoručoval ani iné písomnosti, tak Vám súd odňal aj možnosť vyjadriť sa ku skutočnostiam významným pre predmetné súdne konanie. Použitím tohto mimoriadneho opravného prostriedku sa v rámci dovolacieho konania môžete domáhať odstránenia uvedených vád konania pred odvolacím súdom.

V zmysle ustanovenia § 240 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku „účastník môže podať dovolanie do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni“. Nakoľko však Vám rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo riadne doručené, tak po právnej stránke toto rozhodnutie ešte nenadobudlo právoplatnosť, a teda dovolanie je možné účinne podať aj napriek tomu, že predmetný rozsudok mal údajne nadobudnúť právoplatnosť dňa 27.03.2014.

Samotné dovolanie možno v zmysle ustanovenia § 241 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odôvodniť tým, že:

a)     v konaní došlo k vadám uvedeným v citovanom ustanovení § 237 Občianskeho súdneho poriadku;

b)     konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci;

c)     rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Každé dovolanie, aby mohlo byť úspešné, musí obsahovať konkrétne odôvodnenie, ktorý dovolateľ bude namietať aspoň jednu zo skutočností uvedených v tomto odseku. Ktorý z uvedených dôvodov je potrebné vo Vašom prípade použiť však závisí od konkrétnych okolností Vášho prípadu a od konkrétneho postupu súdov, ktoré vo Vašom prípade už rozhodovali. Uvedené skutočnosti nie je možné vyvodiť z textu Vašej otázky a zároveň konkrétne stanovisko k tejto problematike by presahovalo rámec občianskej poradne portálu e-pravo.sk.

Každopádne však podľa ustanovenia § 241 ods. 1 veta druhá Občianskeho súdneho poriadku „dovolateľ musí byť zastúpený advokátom, pokiaľ nemá právnické vzdelanie buď sám, alebo jeho zamestnanec (člen), ktorý za neho koná“. Nakoľko v zmysle citovaného ustanovenia musíte byť pri podaní dovolania zastúpený advokátom, tak Vám odporúčame, aby ste sa so svojím problémom obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska a podrobne ho oboznámili s celou situáciou. Tento advokát všetky Vami uvádzané skutočnosti s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí V8m najvhodnejšie riešenie.

Vo všeobecnosti, ale platí, že dovolací súd bude po doručení dovolania v prvom rade skúmať, či sú splnené zákonom stanovené podmienky jeho prípustnosti. Ak dovolanie vo Vašom prípade dovolací súd vyhodnotí ako prípustné, tak v prvom rade vec vráti súdu prvého stupňa na zabezpečenie nápravy v tom smere, aby Vám predmetné rozhodnutie bolo riadne doručené a až následne bude súd rozhodovať o konkrétnych dôvodoch dovolania uvedených v jeho texte.

Pokiaľ v texte dovolania nebudú uvedené iné dôvody, alebo tieto dôvody budú nedostatočné, tak dovolací súd sa môže uspokojiť iba s vykonaním nápravy v podobe riadneho doručenia rozsudku odvolacieho súdu a v ostatnom dovolanie zamietnuť. Úspech alebo neúspech podaného dovolania vždy závisí od konkrétnych okolností každého prípadu, od obsahu písomného vyhotovenia dovolania a od toho, čoho sa dovolateľ dovolaním domáha.

V prípade, ak dovolací súd dovolanie nezamietne (ak v konkrétnom prípade budú dané dovolateľom uvádzané dôvody dovolania), tak na podklade podaného dovolania rozhodnutie odvolacieho súdu zmení alebo zruší. Ak to budú odôvodňovať okolnosti prípadu, tak dovolací súd môže zrušiť aj rozhodnutie súdu prvého stupňa.

Rozhodnutie dovolacieho súdu o zmene alebo zrušení Vami napádaného rozhodnutia je následne potrebné doručiť katastrálnemu odboru príslušného okresného úradu spolu s návrhom na vykonanie záznamu. Na základe tohto návrhu by okresný úrad mal uviesť zápis v katastri nehnuteľností do pôvodného stavu pred vydaním Vami napádaných rozhodnutí.

Pre úplnosť ešte uvádzame, že právoplatný rozsudok možno v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku napadnúť aj návrhom na obnovu konania, avšak iba v nasledujúcich prípadoch:

a)     sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré účastník bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

b)     možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre účastníka priaznivejšie rozhodnutie vo veci;

c)     bolo rozhodnuté v neprospech účastníka v dôsledku trestného činu sudcu.

Aj v tomto prípade však platí, že úspech alebo neúspech konania o obnove a následného obnoveného konania závisí od konkrétnych okolností prípadu, a preto aj ohľadom tejto možnosti Vám odporúčame sa poradiť s advokátom v mieste Vášho bydliska, ktorý aj túto možnosť s odbornou starostlivosťou posúdi.

V prípade, ak ste toho názoru, že Vám v súvislosti s postupom súdu v predmetnom súdnom konaní vznikla škoda, tak máte právo domáhať sa náhrady tejto škody. Za túto škodu zodpovedá štát podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci).

Podľa ustanovenia § 3 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, ďalej nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. V zmysle ustanovenia § 4 citovaného zákona je vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená postupom súdu v občianskom súdnom konaní, príslušný konať v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR.

Nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom musí byť vopred predbežne prerokovaný na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku. Ak príslušný orgán (Ministerstvo spravodlivosti SR) neuspokojí váš nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie, môžete sa domáhať uspokojenia svojho nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie (rozsudok), ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom (nadriadeným súdom v rámci konania o riadnom alebo mimoriadnom opravnom prostriedku). Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Podmienkou priznania práva na náhradu škody je, že poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok.

Uhrádza sa skutočná škoda (to, o čo sa Váš majetok reálne zmenšil v dôsledku škodovej udalosti) a ušlý zisk (to, o čo sa Váš majetok v dôsledku škodovej udalosti nezvýšil, hoci pri pravidelnom behu vecí by k takémuto zväčšeniu Vášho majetku došlo). Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Podmienkou je, že tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Ak by iba samotné konštatovanie porušenia práva nebolo pre vás dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, môžete sa domáhať aj uhradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk