Doručovanie stavebného povolenia a jeho právoplatnosť

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom doručovania stavebného povolenia a jeho právoplatnosti uvádzame nasledujúce stanovisko:

Stavebné konanie (konanie o vydaní stavebného povolenia) je vo všeobecnosti upravené v ustanoveniach zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“).

Čo sa týka samotného doručovania stavebného povolenia, tak Stavebný zákon neobsahuje osobitnú úpravu tejto otázky. Avšak podľa ustanovenia § 140 Stavebného zákona „ak nie je výslovne uvedené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní“. To inými slovami znamená, že na doručovanie stavebného povolenia sa bude vzťahovať právna úprava uvedená v zákone č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“).

Podľa ustanovenia § 51 ods. 1 Správneho poriadku „rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením písomného vyhotovenia tohto rozhodnutia, ak zákon neustanovuje inak. Deň doručenia rozhodnutia je dňom jeho oznámenia.“

Ďalej podľa ustanovenia § 24 ods. 1 Správneho poriadku „dôležité písomnosti, najmä rozhodnutia, sa doručujú do vlastných rúk adresátovi alebo osobe, ktorá sa preukáže jeho splnomocnením na preberanie zásielok“.

Správny poriadok ďalej obsahuje osobitnú právnu úpravu ohľadom doručovania písomností právnickým osobám. Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 Správneho poriadku „písomnosti určené do vlastných rúk adresované orgánom alebo právnickým osobám sa doručujú ich zamestnancom povereným prijímať písomnosti. Ak nie je určený zamestnanec na prijímanie písomností, doručí sa písomnosť určená do vlastných rúk tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať.“

Pre Vás je však dôležité ustanovenie § 25 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého „ak nemožno doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu, ktorú uviedla alebo je známa, ani na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná a jej iná adresa nie je správnemu orgánu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky správnemu orgánu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.“

Na základe citovaných ustanovení je teda potrebné predmetnú písomnosť považovať za doručenú predmetnej právnickej osobe štvrtým dňom po tom, čo zásielka s touto písomnosťou bola vrátená stavebnému úradu.

Postup pri doručovaní zásielky do vlastných rúk je nasledujúci:

Poštový doručovateľ fyzicky donesie adresátovi zásielku. Ak adresát tejto zásielky nebol zastihnutý, tak doručovateľ nechá adresátovi v poštovej schránke upovedomenie o tom, že zásielku príde opakovane doručiť a na poštovom oznámení modrej farby uvedie deň a hodinu opakovaného doručenia. Ak aj opakované doručenie je bezvýsledné, tak sa zásielka sa uloží na pošte a doručovateľ adresáta o tejto skutočnosti upovedomí na poštovom oznámení žltej farby. Dňom uloženia zásielky na pošte začína plynúť 18-dňová odberná lehota, počas ktorej je adresát oprávnený si túto zásielku vyzdvihnúť na pošte. Ak si adresát zásielku neprevezme ani v tejto odbernej lehote, tak nasledujúci deň (v poradí 19. po uložení zásielky) sa zásielka vracia odosielateľovi. V tento nasledujúci deň zároveň začína plynúť 3-dňová lehota podľa § 25 ods. 2 Správneho poriadku, po uplynutí ktorej sa zásielka adresovaná právnickej osobe považuje za doručenú. Inými slovami zásielka sa považuje za doručenú v poradí 22. dňom po jej uložení na pošte. Deň uloženia zásielky na pošte a rovnako aj deň vrátenia zásielky odosielateľovi sa vyznačí na obálke predmetnej zásielky, pričom tieto údaje vyznačené na obálke sú záväzné.

Takýmto spôsobom sa teda určí deň, ktorý sa považuje za deň doručenia zásielky, ak si adresát túto zásielku neprevzal. Tento deň je potom dôležitý pre určenie dňa, kedy dotknuté rozhodnutie nadobudne právoplatnosť.

Podľa ustanovenia § 52 ods. 1 Správneho poriadku „rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad) je právoplatné“.

Stavebné povolenie je po právnej stránke potrebné považovať za rozhodnutie, a teda aj proti stavebnému povoleniu má účastník stavebného konania právo podľa odvolanie (viď. § 53 Správneho poriadku). Podľa ustanovenia § 54 ods. 2 Správneho poriadku účastník stavebného konania môže podať odvolanie voči stavebnému povoleniu do 15 dní počítaných odo dňa, kedy tomuto účastníkovi bolo doručené písomné vyhotovenie tohto rozhodnutia.

Za účastníka stavebného konania sa okrem Vás (ako stavebníka) považuje aj Váš sused, a teda aj on je oprávnený podať voči rozhodnutiu o stavebnom povolení odvolanie. Teda s poukazom na citované ustanovenie § 52 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie o stavebnom povolení sa považuje za právoplatné až vtedy, keď proti nemu už nemôže podať odvolanie žiadny účastník konania (nielen stavebník, ale aj ostatní účastníci konania). Teda rozhodnutie o stavebnom povolení je možné považovať za právoplatné až potom, čo lehota na podanie odvolania uplynie tomu účastníkovi konania, ktorému bolo rozhodnutie o stavebnom povolení doručené ako poslednému (za podmienky, že tento účastník konania odvolanie v stanovenej lehote nepodá).

Vo Vašom prípade Vášmu susedovi bolo predmetné rozhodnutie doručené ako poslednému, a teda dňom, ktorý sa považuje za deň doručenia zásielky mu začala plynúť lehota na podanie odvolania proti rozhodnutiu o stavebnom povolení.

Inými slovami, Vami uvádzaná „15 dňová lehota na čakanie“ je vo svojej podstate 15-dňovou lehotou, v rámci ktorej Váš sused má právo podať odvolanie voči Vášmu rozhodnutiu o stavebnom povolení. Toto právo podať odvolanie Vášmu susedovi prislúcha zo zákona a stavebný úrad musí túto skutočnosť rešpektovať, lebo v opačnom prípade by sa dopustil porušenia zákona.

Na základe uvedených skutočností máme za to, že stavebný úrad vo Vašom prípade postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, a teda tomuto postupu stavebného úradu nie je možné nič vytknúť.      

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk