Súhlas druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa na dovolenku
Otázka:
poprosím Vás o stanovisko k potrebe povolenia otca dieťaťa na vycestovanie s dieťaťom na dovolenku. Informaciu o destinácii a taktiež o odlete a prilete dostal. Je to postačujúce, alebo je potrebný jeho pisomny suhlas? Vyhraza sa predbeznym opatrenim na zakaz vycestovania.
Nemáme upravene sudom rodičovské práva a povinnosti.
ďakujem za odpoveď
Odpoveď:
Dobrý deň,
na základe Vašej otázky týkajúcej sa súhlasu druhého rodiča s vycestovaním dieťaťa na dovolenku uvádzame nasledujúce stanovisko:
Ako uvádzate, chceli by ste ako rodič vycestovať so svojim dieťaťom na dovolenku, pričom ste už druhého rodiča informovali o destinácii, aj o čase trvania dovolenky. Pokiaľ ide o výkon rodičovských práv a povinností, ustanovenie § 28 ods. 1 a 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ( ďalej len „zákon o rodine“) uvádza nasledovné:
„(1) Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
(2) Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.“
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výkon rodičovských práv a povinností nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželmi alebo nie, a ani od skutočnosti, či spolu žijú alebo nežijú. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni. Zákon predpokladá, že sa obaja rodičia pri výkone rodičovských práv a povinností v záujme maloletého dieťaťa dohodnú. V bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov aj samostatne. Bežnými záležitosťami sa rozumejú tie, ktoré vznikajú pri uspokojovaní každodenných potrieb maloletého dieťaťa a nemôžu byť spôsobilé podstatným spôsobom ovplyvniť výchovu maloletého dieťaťa.
V rozhodovaní o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa sa musia obaja rodičia dohodnúť. V prípade, ak sa nedohodnú, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 zákona o rodine: „Ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.“
Doc. JUDr. Pavelková v komentári k Zákonu o rodine k otázke podstatných záležitostí uvádza: „Je potrebné uviesť, že vecou podstatnou treba rozumieť nielen niečo, čo objektívne je v právnom živote podstatné (napr. zastúpenie), ale čo je podstatné jednak pre rodiča a najmä pre dieťa. Súdna prax za uplynulých skoro 50 rokov určila, že za podstatné záležitosti sa vždy považuje vysťahovanie maloletého do cudziny, správa jeho majetku, štátne občianstvo maloletého dieťaťa, udelenie súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, príprava na budúce povolanie alebo zmena mena či priezviska maloletého.“ (Pavelková, B. : Zákon o rodine Komentár, C.H.BECK, 2. Vyd., 2013, s. 204, ISBN: 978-80-89603-15-2). Zákon o rodine tak pri vymedzení podstatných záležitostí prevzal závery súdnej praxe a určil ich demonštratívnym výpočtom. V zmysle zákona o rodine tak medzi ne patrí aj vysťahovanie dieťaťa do cudziny, ktorým by sa zmenil pobyt dieťaťa.
Vo Vašom prípade, ak plánujete vycestovať s dieťaťom len na dovolenku, t.j. neplánujete v zahraničí ostať dlhodobo a takisto nemáte záujme meniť obvyklý pobyt dieťaťa, tak v zmysle vyššie uvedených skutočností možno považovať rozhodnutie vycestovať s dieťaťom na dovolenku za bežnú vec, o ktorej môžete rozhodnúť aj sama. V takomto prípade nepotrebujete súhlas druhého rodiča. Avšak v rámci zachovania dobrých rodičovských vzťahov je vždy vhodné informovať druhého rodiča o takejto dovolenke, čo ste podľa Vami poskytnutých informácii aj urobili. Pre úplnosť k tomuto uvádzame, že ak by bolo každé vycestovanie s dieťaťom do zahraničia podmienené súhlasom druhého rodiča, išlo by o neprimeraný zásah do rodičovských práv.
Ďalej v otázke uvádzate, že sa Vám otec dieťaťa vyhráža podaním návrhu na vydanie predbežného opatrenia na zákaz vycestovania. V každom prípade Vy mu v jeho práve podať takýto návrh nemôžete nijakým spôsobom zabrániť. Je otázne, či by vedel preukázať naliehavosť potreby nariadenia predbežného opatrenia kvôli ohrozeniu existujúceho práva či už jeho alebo samotného maloletého dieťaťa. Proti nariadenému opatreniu samozrejme môžete podať odvolanie, v ktorom by ste Vy naopak preukázali, že nemáte úmysel meniť pobyt dieťaťa, dovolenka je aj v záujme a na prospech dieťaťu a žiadali by ste takéto predbežné opatrenie zamietnuť.
Iná situácia môže nastať, ak by ste vycestovali do zahraničia v úmysle zmeniť obvyklý pobyt dieťaťa bez písomného súhlasu druhého rodiča alebo bez súhlasu súdu. V takom prípade by mohlo dôjsť k tzv. rodičovskému únosu, ktorý je upravený v Dohovore o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí (ďalej len „Dohovor“) a Nariadení Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Medzinárodný únos dieťaťa rodičom, alebo tzv. rodičovský únos dieťaťa je neoprávnené premiestnenie dieťaťa zo štátu jeho obvyklého pobytu alebo jeho zadržiavanie v štáte, ktorý nie je štátom jeho obvyklého pobytu, ak sa tohto konania dopustí jeden z rodičov dieťaťa.
Legálna definícia štátu obvyklého pobytu neexistuje. Za štát obvyklého pobytu dieťaťa sa však považuje štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije (spravidla najmenej jeden rok), má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, teda rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky. V tomto štáte je dieťa zdravotne poistené, má tu svojho lekára, a pod.
Rodič, ktorý nesúhlasil s premiestnením maloletého dieťaťa na územie iného štátu, je oprávnený žiadať jeho návrat do štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením. Na základe týchto právnych predpisov môže rodič, ktorý nedal súhlas k premiestneniu a zadržiavaniu dieťaťa, podať na súde v štáte, do ktorého bolo dieťaťa premiestnené, návrh na nariadenie návratu dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. Hraničným vekom dieťaťa, kedy možno postupovať na základe Dohovoru, teda kedy možno podať žiadosť o nariadenie návratu dieťaťa, je 16 rokov dieťaťa.
S pozdravom,
Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk
Váš názor nás zaujíma
Pomohla Vám táto odpoveď?
82
6
Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje