Odmena súdneho exekútora pri upustení od exekúcie, premlčanie pohľadávok Sociálnej poisťovne

Dobrý deň,

ohľadom Vašej otázky týkajúcej sa Vášho exekučného konania na vymoženie pohľadávky Sociálnej poisťovne podávame nasledujúce stanovisko:

Po preštudovaní Vašej otázky sme dospeli k záveru, že táto pozostáva z dvoch samostatných častí:

1. posúdenie výšky odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti;
2. posúdenie premlčania pohľadávok Sociálnej poisťovne.

Každá z týchto častí si však vyžaduje samostatné posúdenie, a preto sa každou časťou otázky budeme zaoberať osobitne.

Ad. 1

Čo sa týka výšky odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti, tak pri posudzovaní tejto časti otázky je potrebné vychádzať zo záveru, že v tomto prípade súdny exekútor upustil od vykonania exekúcie podľa ustanovenia § 46 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), podľa ktorého „exekútor upustí od vykonania exekúcie, ak povinný splnil, čo mu ukladá rozhodnutie“. Tento záver potvrdzuje aj odborná literatúra v zmysle ktorej „ak po začatí exekučného konania povinný splnil pohľadávku oprávneného, súdny exekútor od vykonania exekúcie upustí (§ 46 ods. 3) a exekúcia sa končí bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jej skončení. Ak dôjde k splneniu vymáhaného nároku preto, že ho súdny exekútor vymohol, exekúcia sa týmto vymožením končí tiež bez osobitného rozhodnutia súdu. Tieto zásady platia aj v prípade, že v priebehu exekučného konania došlo k čiastočnému plneniu alebo čiastočnému vymoženiu nároku oprávneného.“ (Tomašovič, M.: Exekučný poriadok s komentárom, Eurokódex Poradca podnikateľa, spol. s r. o., Žilina, 2006, s. 116).  

V tejto súvislosti ďalej uvádzame, že spôsob určenia výšky tejto odmeny je upravený vo vyhláške Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). V zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 vyhlášky „základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymoženej pohľadávky“. Konkrétnu výšku odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti následne upravuje ustanovenie § 5 vyhlášky, a to nasledovne:

㤠5

1)     Odmena súdneho exekútora je 20 % zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.

2)     Ak súdny exekútor upustí od vykonávania exekúcie podľa § 46 ods. 3 zákona, patrí mu 50 % z odmeny vypočítanej podľa odseku 1.“

Problém však nastáva pri posúdení otázky, či základom pre určenie odmeny súdneho exekútora vo vašom prípade je celá dlžná suma vymáhanej pohľadávky alebo len jej časť, ktorú Vám súdny exekútor zrazil zo mzdy. Táto otázka nie je v platných právnych predpisoch nikde výslovne upravená, ale vzhľadom na skutočnosť, že k dobrovoľnej úhrade dlžnej sumy z Vašej strany došlo až po začatí exekučného konania a súdny exekútor už v tomto exekučnom konaní vykonal úkony smerujúce k vykonaniu exekúcie, máme za to, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora je celá dlžná suma vymáhanej pohľadávky.

Tento záver podporuje aj znenie ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, podľa ktorého „za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času“. Vo Vašej právnej veci súdny exekútor už vykonával úkony smerujúce k vykonaniu exekúcie, teda vykonával exekučnú činnosť, za ktorú mu v zmysle citovaného ustanovenia patrí odmena vo výške určenej podľa vyhlášky. Tento záver podporuje aj fakt, že exekúcia bola nariadená z dôvodu, že povinnosť uložená rozhodnutím Sociálnej poisťovne nebola splnená v lehote splatnosti a v prípade, ak by k splneniu povinnosti došlo včas, tak k nariadeniu exekúcie by nebolo došlo.

Na základe uvedených skutočností uvádzame, že podľa nášho názoru má súdny exekútor nárok na odmenu vo výške určenej podľa citovaného ustanovenia § 5 ods. 2 vyhlášky, teda vo výške 10 % z celej dlžnej sumy vymoženej pohľadávky.

Ad. 2

Čo sa týka premlčania poistného, tak táto otázka je upravená v ustanovení § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“), v zmysle ktorého:

㤠147

Premlčanie poistného

1)     Právo predpísať poistné sa premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

2)     Právo predpísať poistné sa nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 1 a § 231 ods. 1 písm. b).

3)     Právo vymáhať poistné sa premlčí za šesť rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa poistné predpísalo.“ 

Z citovaných ustanovení vyplýva záver, že k premlčaniu práva Sociálnej poisťovne predpísať poistné v zásade dochádza po uplynutí 10 rokov od kedy malo byť dlžné poistné zaplatené. V prípade, ak však poistenec, ktorý je SZČO si nesplnil povinnosť každoročne do 30. júna predložiť príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne výpis z daňového priznania, podľa ustanovenia § 228 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, sa právo Sociálnej poisťovne predpísať poistné nepremlčuje. Rovnaký dôsledok má aj prípad, ak zamestnávateľ ako osoba povinná odvádzať poistné si nesplní povinnosť prihlásiť do príslušného registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia podľa ustanovenia § 231 ods. 1 písm. b) Zákona o sociálnom poistení.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk