Nárok zamestnankyne na dovolenku po návrate z materskej/rodičovskej dovolenky

 

Dobrý deň,

 

na základe Vašej otázky ohľadom nároku zamestnankyne na dovolenku po návrate z materskej/rodičovskej dovolenky uvádzame nasledujúce stanovisko:

 

I.

 

Na úvod tejto odpovede v prvom rade poukazujeme na platnú právnu úpravu, ktorá sa zaoberá nárokom zamestnanca na dovolenku všeobecne. Na základe tejto právnej úpravy v nasledujúcej časti tejto odpovede konkrétne odpovieme na Vaše otázky. 

 

Podľa ustanovenia § 101 Zákonníka práce „zamestnanec, ktorý počas nepretržitého trvania pracovného pomeru k tomu istému zamestnávateľovi vykonával u neho prácu aspoň 60 dní v kalendárnom roku, má nárok na dovolenku za kalendárny rok, prípadne na jej pomernú časť, ak pracovný pomer netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka. Za odpracovaný deň sa považuje deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny. Časti zmien odpracované v rôznych dňoch sa nesčítajú.“

 

Ďalej podľa ustanovenia § 105 Zákonníka práce „zamestnancovi, ktorému nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok ani na jej pomernú časť, pretože nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu aspoň 60 dní, patrí dovolenka za odpracované dni v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku“.

 

Z citovaných ustanovení Zákonníka práce teda vyplýva, že v praxi (aj vo Vašom prípade) je potrebné rozlišovať medzi:

 

-        dovolenkou za kalendárny rok, na ktorú má nárok iba zamestnanec, ktorý počas celého kalendárneho roka bol zamestnaný iba u jedného zamestnávateľa a zároveň  odpracoval v tomto kalendárnom roku aspoň 60 dní;

 

-        dovolenkou za odpracované dni, na ktorú má rovnako nárok iba zamestnanec, ktorý počas celého kalendárneho roka bol zamestnaný iba u jedného zamestnávateľa, avšak v danom kalendárnom roku neodpracoval minimálne 60 dní.

 

Inými slovami, ak Váš pracovný pomer u jedného zamestnávateľa trval počas celého kalendárneho roka, avšak v tomto kalendárnom roku ste neodpracovali aspoň 60 dní, tak za tento kalendárny rok nemáte nárok na dovolenku za kalendárny rok (podľa § 101 Zákonníka práce), ale iba na dovolenku za odpracované dni (podľa § 105 Zákonníka práce).

 

V tejto súvislosti je ešte potrebné uviesť, že na účely nároku na dovolenku sa za výkon práce považuje aj čerpanie materskej dovolenky (viď. § 144a ods. 1 písm. a/ Zákonníka práce), avšak čerpanie rodičovskej dovolenky sa za výkon práce nepovažuje (viď. § 144a ods. 3 písm. b/ Zákonníka práce). Teda doba čerpania materskej dovolenky sa pri posudzovaní nároku zamestnankyne na dovolenku posudzuje ako odpracované dni a doba čerpania rodičovskej dovolenky sa v tejto súvislosti posudzuje ako ospravedlnená absencia v práci (táto doba sa pri posudzovaní nároku zamestnankyne na dovolenku nezapočítava).

 

Ďalej podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce „zamestnancovi, ktorý splnil podmienku odpracovania aspoň 60 dní v kalendárnom roku, za ktorý sa dovolenka poskytuje, môže zamestnávateľ krátiť dovolenku za prvých 100 zameškaných pracovných dní o jednu dvanástinu a za každých ďalších 21 zameškaných pracovných dní rovnako o jednu dvanástinu, ak v tomto kalendárnom roku nepracoval z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 2“.

 

Taktiež podľa ustanovenia § 109 ods. 2 Zákonníka práce „dovolenka sa zamestnancovi nekráti za obdobie dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, za ktoré zamestnávateľ zodpovedá a za obdobie materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1".

 

V prípade rodičovskej dovolenky podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce sa však jedná o rodičovskú dovolenku poskytnutú mužovi, ktorý sa hneď po narodení dieťaťa stará o toto narodené dieťa (zjednodušene povedané rodičovská dovolenka podľa § 166 ods. 1 Zákonníka práce poskytnutá mužovi je ekvivalentom materskej dovolenky, ktorá sa poskytuje žene hneď po pôrode dieťaťa).

 

Inými slovami, ak by ste mali nárok na dovolenku za kalendárny rok (odpracovali by aspoň 60 dní v danom kalendárnom roku), avšak v priebehu tohto kalendárneho roka ste nastúpili na rodičovskú dovolenku, tak zamestnávateľ môže Vašu dovolenku krátiť spôsobom uvedeným v § 109 ods. 1 Zákonníka práce. Dovolenku Vám zamestnávateľ môže krátiť iba za čas trvania rodičovskej dovolenky (za čas trvania materskej dovolenky krátenie neprichádza do úvahy). V prípade, ak ste čerpali rodičovskú dovolenku počas celého kalendárneho roka, tak sa to berie, že v tomto kalendárnom roku ste neodpracovali ani jeden deň, a teda v tomto kalendárnom roku Vám nevznikne nárok žiadnu dovolenku (ani na dovolenku za kalendárny rok, ani na dovolenku za odpracované dni). 

 

Ku kráteniu dovolenky podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) zamestnávateľ môže a nemusí pristúpiť (je to na jeho rozhodnutí). Ak však ku kráteniu dovolenky pristúpi, tak táto skutočnosť je pre zamestnanca záväzná.

 

Nárok zamestnanca na dovolenku – či konkrétny zamestnanec spĺňa podmienky na čerpanie dovolenky za kalendárny rok, alebo len na čerpanie dovolenky za odpracované dni, sa posudzuje vždy osobitne pre každý kalendárny rok. Rovnako tak sa osobitne pre každý kalendárny rok posudzuje aj prípadné krátenie dovolenky.

 

II.

 

Ako uvádzate v texte Vašej otázky, v súčasnosti máte 39 rokov, a teda základná výmera Vašej dovolenky podľa ustanovenia § 103 ods. 1 Zákonníka práce je 5 týždňov, čo pri štandardnom 5-dňovom pracovnom týždni predstavuje 25 dní platenej dovolenky.

 

Iná, dlhšia výmera Vašej dovolenky môže byť dojednaná vo Vašej pracovnej zmluve, alebo v kolektívnej zmluve (ak taká je u Vášho zamestnávateľa uzatvorená). Ak máte so zamestnávateľom dojednanú dlhšiu výmeru dovolenky, tak pri výpočte Vašich nárokov je potrebné vychádzať z tejto dlhšej výmery. Pre účely tejto odpovede (nakoľko v texte Vašej otázky nie je táto skutočnosť uvedená) budeme vychádzať zo základnej výmery dovolenky podľa Zákonníka práce v trvaní 5 týždňov.

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2010:

 

Na tento kalendárny rok pripadalo celkovo 251 pracovných dní.

 

V období od 01.01.2010 do 21.12.2010 ste riadne vykonávali prácu, resp. ste čerpali dovolenku, ktorá sa na tento účel považuje za výkon práce. Na toto obdobie pripadá 245 pracovných dní, ktoré sa vo Vašom prípade považujú za odpracované.

 

Ďalej v období od 22.12.2010 do 31.12.2010 ste boli na materskej dovolenke, pričom na toto obdobie pripadá 6 pracovných dní (tieto pracovné dni sa vo Vašom prípade rovnako považujú za odpracované dni).

 

Z uvedeného teda vyplýva, že za kalendárny rok 2010 Vám vznikol nárok na plnú výmeru dovolenky za kalendárny rok v rozsahu 25 dní platenej dovolenky. Zamestnávateľ nemá právo v tomto kalendárnom roku pristúpiť ku kráteniu Vašej dovolenky.

 

Ako uvádzate v texte Vašej otázky, v roku 2010 ste vyčerpali všetku dovolenku, takže pre účely tohto výpočtu nebudeme brať do úvahy tento kalendárny rok.

 

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2011:

 

Na tento kalendárny rok pripadalo celkovo 250 pracovných dní.

 

V období od 01.01.2011 do 16.08.2011 ste boli na materskej dovolenke, pričom na toto obdobie pripadá 158 pracovných dní. Tieto pracovné dni sa vo Vašom prípade považujú za odpracované dni.

 

Následne v období od 17.08.2011 do 31.12.2011 ste boli na rodičovskej dovolenke podľa ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce, pričom na toto obdobie pripadá 92 pracovných dní, ktoré sa však vo Vašom prípade považujú za neodpracované.

 

Keďže v tomto kalendárnom roku sa vo Vašom prípade za odpracovaných považuje viac ako 60 dní, tak za kalendárny rok 2011 Vám vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnej výmere 25 pracovných dní. Zamestnávateľ v tomto kalendárnom roku nemôže pristúpiť ku kráteniu Vašej dovolenky, nakoľko počet pracovných dní, ktoré sa vo Vašom prípade považujú za neodpracované je nižší ako 100.

 

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2012:

 

Na tento kalendárny rok pripadalo celkovo 250 pracovných dní.

 

Počas celého tohto kalendárneho roka ste boli na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, a teda žiadny z uvedených pracovných dní nie je možné vo Vašom prípade považovať za odpracovaný.

 

Za kalendárny rok 2012 Vám teda nevznikol nárok na žiadnu dovolenku (ani na dovolenku za kalendárny rok a ani na dovolenku za odpracované dni).

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2013:

 

Na tento kalendárny rok pripadalo celkovo 250 pracovných dní.

 

V období od 01.01.2013 do 19.05.2013 ste boli na rodičovskej dovolenke podľa ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce, pričom na toto obdobie pripadá 94 pracovných dní, ktoré sa však vo Vašom prípade považujú za neodpracované.

 

V období od 20.05.2013 do 31.12.2013 ste boli na materskej dovolenke, pričom na toto obdobie pripadá 158 pracovných dní. Tieto pracovné dni sa vo Vašom prípade považujú za odpracované dni.

 

Keďže v tomto kalendárnom roku sa vo Vašom prípade za odpracovaných považuje viac ako 60 dní, tak za kalendárny rok 2013 Vám vznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok v plnej výmere 25 pracovných dní. Zamestnávateľ v tomto kalendárnom roku nemôže pristúpiť ku kráteniu Vašej dovolenky, nakoľko počet pracovných dní, ktoré sa vo Vašom prípade považujú za neodpracované je nižší ako 100.

 

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2014:

 

Na tento kalendárny rok pripadlo celkovo 248 pracovných dní.

 

V období od 01.01.2014 do 12.01.2014 ste boli na materskej dovolenke, pričom na toto obdobie pripadá 6 pracovných dní. Tieto pracovné dni sa vo Vašom prípade považujú za odpracované dni.

 

Následne v období od 13.01.2014 do 31.12.2014 ste boli na rodičovskej dovolenke podľa ustanovenia § 166 ods. 2 Zákonníka práce, pričom na toto obdobie pripadá 242 pracovných dní, ktoré sa však vo Vašom prípade považujú za neodpracované.

 

Keďže v tomto kalendárnom roku vo Vašom prípade nebola splnená podmienka 60 odpracovaných dní a ani podmienka odpracovania aspoň 21 pracovných dní, tak za kalendárny rok 2014 Vám neprislúcha žiadna dovolenka (ani dovolenka za kalendárny rok a ani dovolenka za odpracované dni).

 

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2015:

 

Na tento kalendárny rok pripadlo celkovo 250 pracovných dní.

 

Počas celého tohto kalendárneho roka ste boli na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce, a teda žiadny z uvedených pracovných dní nie je možné vo Vašom prípade považovať za odpracovaný.

 

Za kalendárny rok 2015 Vám teda nevznikol nárok na žiadnu dovolenku (ani na dovolenku za kalendárny rok a ani na dovolenku za odpracované dni).

 

 

 

Dovolenka za kalendárny rok 2016:

 

Na tento kalendárny rok pripadá celkovo 250 pracovných dní.

 

V období od 01.01.2016 do 17.06.2016 ste boli na rodičovskej dovolenke podľa § 166 ods. 2 Zákonníka práce. Na toto obdobie pripadá celkovo 117 pracovných dní, ktoré sa vo Vašom prípade považujú za neodpracované.

 

V prípade, ak v tomto kalendárnom roku odpracujete aspoň 21 pracovných dní, tak Vám vznikne nárok na dovolenku za odpracované dni vo výmere 2 pracovné dni (1/12-ina základnej výmery dovolenky). Nakoľko však počet neodpracovaných dní za tento kalendárny rok presahuje 100, tak zamestnávateľ môže pristúpiť ku kráteniu Vašej dovolenky opätovne o 1/12-inu základnej výmery dovolenky.

 

Konkrétnu výšku Vášho nároku na dovolenku za kalendárny rok 2016 bude možné určiť až po ukončení tohto kalendárneho roka, resp. po ukončení Vášho pracovného pomeru u súčasného zamestnávateľa. Z uvedeného dôvodu pre účely tohto výpočtu nebudeme brať do úvahy kalendárny rok 2016. 

 

III.

 

Na základe doteraz uvedených skutočností máte, za obdobie trvania Vašej materskej a následne rodičovskej dovolenky, voči svojmu zamestnávateľovi nárok na platenú dovolenku v celkovej výmere 50 dní, ktorá pozostáva z  dovolenky za kalendárny rok 2011 a dovolenky za kalendárny rok 2013.

 

Túto dovolenku máte právo vyčerpať po svojom návrate z rodičovskej dovolenky späť do zamestnania (v súlade s ustanovením § 113 ods. 3 Zákonníka práce).

 

Čo sa týka čerpania/preplatenia dovolenky, tak v zmysle ustanovenia § 111 ods. 1 Zákonníka práce „čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka. Pri určovaní dovolenky je potrebné prihliadať na úlohy zamestnávateľa a na oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca.“

 

Ďalej podľa ustanovenia § 111 ods. 5 Zákonníka práce „ak sa poskytuje dovolenka v niekoľkých častiach, musí byť aspoň jedna časť najmenej dva týždne, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodne inak. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred. Toto obdobie môže byť výnimočne skrátené so súhlasom zamestnanca.“

 

V zmysle citovaných ustanovení Zákonníka práce o čerpaní dovolenky zamestnanca rozhoduje zásadne zamestnávateľ. Zamestnávateľ takto môže zamestnancovi nariadiť čerpanie dovolenky aj bez súhlasu zamestnanca.

 

Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky zamestnancovi vzniká iba v tom prípade, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru (v prípade, ak mu zamestnávateľ pred skončením pracovného pomeru nenariadil čerpanie dovolenky, resp. v prípade, ak sa zamestnanec so zamestnávateľom nedohodli na čerpaní dovolenky ešte pred skončením pracovného pomeru). V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 116 ods. 3 Zákonníka práce.

 

Záver uvedený v predchádzajúcom odseku platí bez ohľadu na to, akým spôsobom došlo ku skončeniu pracovného pomeru (či už dohodou alebo výpoveďou). V prípade ukončenia pracovného pomeru dohodou však v záujme právnej istoty zamestnanca odporúčame zahrnúť do písomného vyhotovenia dohody o skončení pracovného pomeru aj výslovný záväzok zamestnávateľa na preplatenie nevyčerpanej dovolenky.

 

 

Pozn.:

 

Prezentovaný výpočet vychádza zo štandardného 5-dňového pracovného týždňa, čo pri základnej 5-týždňovej výmere dovolenky predstavuje 25 dní platenej dovolenky. V prípade, ak zamestnanec pracuje na pracovnom mieste s inou dĺžkou trvania pracovného týždňa (kratšou alebo dlhšou), tak týždeň dovolenky pri vyjadrení na dni vždy zodpovedá počtu pracovných dní, ktoré pripadajú na pracovný týždeň zamestnanca.

 

Ak zamestnanec pracuje na pracovnom mieste napr. so štvordňovým pracovným týždňom, tak týždeň dovolenky tohto zamestnanca predstavuje 4 dní a základná výmera dovolenky v trvaní 5 týždňov po prepočítaní na dni predstavuje 20 dní platenej dovolenky.

 

Na strane druhej, ak zamestnanec pracuje na pracovnom mieste napr. so šesťdňovým pracovným týždňom, tak týždeň dovolenky tohto zamestnanca predstavuje 6 dní a základná výmera dovolenky v trvaní 5 týždňov po prepočítaní na dni predstavuje 30 dní platenej dovolenky.

 

Pri výpočte nároku na dovolenku takéhoto zamestnanca bude potrebné vždy vychádzať z takto zníženého/zvýšeného počtu dní nároku na platenú dovolenku.   

 

S pozdravom

 

ADVOKATnaWEBE.sk