Späťvzatie žaloby podľa ust. § 144 a nasl. CSP, všeobecná poučovacia povinnosť súdu podľa ust. § 160 CSP, postup sudkyne pri uplatnení inštitútu tzv. zjavne nedôvodnej žaloby podľa ust. 138 CSP.

Dobrý deň,

Na základe vašej otázky o postupe sudkyne uvádzame nasledovné stanovisko:

1.       V tejto odpovedi považujeme v prvom rade za potrebné uviesť, že sa vieme vyjadriť predovšetkým k právnym otázkam.

2.       Na základe popisu postupu sudkyne uvedeného v texte Vašej otázky máme za to, že sudkyňa vás nepriamo naviedla na späťvzatie žaloby tým, že vám oznámila, že Váš syn už nie je žiakom školy.

3.      V ustanovení § 123 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej ako „CSP“) je demonštratívne uvedené, čo možno podaním rozumieť: „Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.“

4.        Podľa ustanovenia § 144 CSP: „Žalobca môže žalobu vziať späť.“ Späťvzatie žaloby (ako návrhu na začatie konania) je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa.

5.       Podľa ustanovenia § 160 CSP upravujúceho všeobecnú poučovaciu povinnosť súdu: „Súd poskytuje stranám poučenia o ich procesných právach a povinnostiach v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.“

6.      Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1 So 160/1993: „Poskytovanie poučenia účastníkom občianskeho súdneho konania je obmedzená na poučenie najmä o procesných úkonoch, ktoré účastníci môžu vykonať, o ich dôsledkoch a o procesnom postupe. Súd pri tom nemôže zaujímať stanoviská k hmotnoprávnym podmienkam uplatňovaného nároku, či dokonca vyjadrovať obsah prípadného budúceho rozhodnutia vo veci.

7.       Podľa uznesenia Najvyššieho súdu zo 06.02. 2013, sp. zn. 5Cdo/345/2012: „Súd je povinný poučiť účastníkov konania najmä o tom, aké práva im priznávajú a aké povinnosti im ukladajú procesné predpisy, ako je potrebné nimi zamýšľané procesné úkony vykonať, aby sledovali procesné účinky, prípadne ako je potrené odstrániť vady už vykonaných procesných úkonov, aké právne následky sú spojené s prevedenými procesnými úkonmi a ako je potrebné splniť procesnú povinnosť zo zákona alebo z rozhodnutia súdu. Do poučovacej povinnosti ale nepatrí návod, čo by účastník mal alebo mohol v danom prípade vykonať, ale iba pomôcť k tomu, aby mohol zákonom stanoveným spôsobom dať najavo, čo hodlá v konaní urobiť.“

8.       V zmysle vyššie uvedeného tak zastávame názor, že sudkyňa nebola oprávnená navádzať vás na späťvzatie žaloby, mohla vás len poučiť o možnosti využitia tohto procesného úkonu, za predpokladu, že nešlo o tzv. zjavne nedôvodnú žalobu (na posúdenie čoho žiaľ nedisponujeme potrebnými informáciami).

9.      Nad rámec uvedeného teda považujeme za potrebné upozorniť na už spomínaný nový inštitút civilného sporového konania, ktorý je upravený v ustanovení § 138 CSP. Ide o inštitút tzv. zjavne nedôvodnej žaloby, ktorý by mal prispieť k zrýchleniu a zhospodárneniu civilného sporového konania. Podľa ustanovenia § 138 CSP: „Ak zo skutočností tvrdených v žalobe je po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná, súd vyzve žalobcu na späťvzatie žaloby. Na tento účel môže súd žalobcu vyslúchnuť.“  Ide o ďalší prostriedok, ktorým sa má zrýchliť súdne konanie. Sudca môže potom, čo predbežne posúdi žalobu a vyhodnotí, že ide o zjavne neodôvodnenú žalobu, žalobcu vyslúchnuť. Vyslúchnuť ho môže aj mimo pojednávania, či pojednávacej miestnosti, dokonca aj mimo pojednávacích dní sudcu.

10.     Na základe popisu skutočností uvedených vo vašej otázke sa domnievame, že sudkyňa postupovala v súlade s vyššie uvedeným inštitútom CSP, keď vás listom vyzvala, aby ste ju informovali, či trváte na podanej žalobe. K tomu, ako sa sudkyňa dozvedela skutočnosť, že váš syn nie je žiakom školy, žiaľ, nevieme zaujať právny názor, a posúdenie tejto otázky nie je v našej kompetencii.

11.    Podľa právnej vedy: „Zákon neustanovuje žiadnu osobitnú formu na to, akým spôsobom strane oznámiť predbežné právne posúdenie a vyzvať ju na späťvzatie žaloby. Zákon neustanovuje, že by predbežné právne posúdenie muselo byť urobené v prítomnosti druhej strany alebo že by druhá strana mala byť o takomto postupe súdu akýmkoľvek spôsobom vyrozumená. Preto nemožno dospieť k záveru, že by uvedenie predbežného právneho posúdenia muselo byť urobené len žalobcovi doručovanou písomnosťou. Hoci takáto forma bude pravidelnou, vzhľadom na to, že zákon umožňuje výsluch strany za účelom uvedenia predbežného právneho posúdenia, možno dospieť k záveru, že predbežné právne posúdenie môže súd strane oznámiť na akomkoľvek úkone, na ktorom nie je prítomná druhá strana (pojednávanie, predbežné prejednanie sporu) alebo inou vhodnou formou telefonicky alebo v elektronickej podobe. V takomto prípade však bude nevyhnutné, aby bol o takomto úkone súdu v súdnom spise vykonaný záznam. V prípade, ak žalobca žalobu na výzvu súdu nezoberie čo i len sčasti späť, bude súd v konaní ďalej pokračovať. Preto pravidelnou súčasťou výzvy bude i stanovenie lehoty na oznámenie toho, či žalobca berie žalobu späť. ... „ Napriek tomu, že prípadné späťvzatie žaloby je vo výlučnej dispozícii žalobcu, súd ho bezprostredne vyzve na tento úkon v prípade, ak je zo skutočností tvrdených v žalobe po predbežnom právnom posúdení zrejmé, že žaloba je zjavne nedôvodná. Takouto výzvou súdu nie je žalobca viazaný.  (Števček a kol., Civilný sporový poriadok- komentár, C.H.BECK: 2016, str. 512, 530)

12.    K Vašej otázke, či boli porušené Vaše procesné práva tým, že ste sa nemohli vôbec vyjadriť k tomu, či je Váš syn žiakom slovenskej základnej školy uvádzame, že v prípade, ak by ste žalobu nevzali späť, toto právo by ste mali v ďalšom štádiu konania po výzve súdu na vyjadrenie sa.

13.    Na záver uvádzame, že pokiaľ vaše právo na podanie žaloby doposiaľ nebolo premlčané, príp. prekludované, a vychádzajúc z toho, že sporovému konaniu dominuje dispozičný princíp, stále máte možnosť podať žalobu na súd.

14.    Podľa právnej vedy: „Späťvzatie žaloby je jednostranný procesný úkon, ktorým žalobca (ako dominus litis) prejavuje svoju vôľu nepokračovať ďalej v konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez meritórneho rozhodnutia... Právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania sa konanie končí. To primerane platí aj o zastavení časti konania po čiastočnom späťvzatí žaloby. Právoplatné uznesenie o zastavení konania alebo jeho časti nezakladá procesnú prekážku res iudicata a pôvodne žalobou uplatnený nárok môže žalobca voči žalovanému uplatniť opätovne. Z hľadiska hmotného práva je však potrebné zdôrazniť následky zastavenia konania alebo jeho časti, zapríčineného späťvzatím žaloby alebo jej časti, na plynutie premlčacej doby. V režime Občianskeho zákonníka v zásade platí, že podaním žaloby plynutie premlčacej doby vo vzťahu k uplatnenému subjektívnemu právu spočíva. Súčasne však musí byť kumulatívne splnená podmienka, že veriteľ ako žalobca v začatom konaní riadne pokračuje. Späťvzatie žaloby nemožno považovať za riadne pokračovanie v konaní, v dôsledku čoho platí, že začatie konania, ktoré bolo následne zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby, nemá za následok spočívanie plynutia premlčacej doby. Premlčacie doba teba plynie tak, ako keby k uplatneniu práva žalobou na súde nikdy nedošlo. Dôvod späťvzatia žaloby je vo vzťahu k prezentovaným záverom irelevantný.“ (Števček a kol., Civilný sporový poriadok- komentár, C.H.BECK: 2016, str. 537)

S pozdravom, 

Tím ADVOKATnaWEBE.sk

V Košiciach, dňa 09.07.2020