Výkon exekučnej činnosti súdnym exekútorom

Dobrý deň,

ku Vašej otázke ohľadom postupu súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti súdnym exekútorom zaujímame nasledujúce stanovisko:

Pravidlá výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom sú upravené v zákone č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“).

V zmysle ustanovenia § 3 Exekučného poriadku „exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní.“ Z citovaného ustanovenia vyplýva záver, že súdny exekútor je pri výkone exekučnej činnosti nezávislý a nie je viazaný pokynmi oprávneného, a teda samostatne rozhoduje, ako bude exekučnú činnosť v konkrétnom prípade vykonávať.

Exekučný poriadok nestanovuje súdnemu exekútorovi povinnosť osobitne informovať oprávneného o priebehu exekúcie. Každopádne oprávnený ako účastník konania môže kedykoľvek požiadať súdneho exekútora o zaujatie stanoviska ohľadom priebehu exekúcie a podľa nášho názoru súdne exekútor by mal toto stanovisko poskytnúť, aj keď Exekučný poriadok takúto povinnosť súdnemu exekútorovi výslovne neukladá. Účastník konania, a teda aj oprávnený má ďalej v zmysle ustanovenia § 205 ods. 1 Exekučného poriadku právo kedykoľvek počas trvania exekučného konania nahliadnuť do exekučného spisu a robiť si z neho výpisy, ale len v kancelárii súdneho exekútora a pod dohľadom zamestnanca kancelárie súdneho exekútora.

Čo sa týka automatického zrušenia exekúcie po uplynutí desiatich rokov o začatia exekúcie, tak v tejto súvislosti uvádzame, že takéto tvrdenie nie je pravdivé. Ak sa už raz exekučné konanie začalo, tak môže skončiť iba spôsobom, ktorý Exekučný poriadok pozná. Podľa platnej právnej úpravy exekučné konanie môže skončiť iba niektorým z nasledujúcich spôsobov:

1. vykonaním exekúcie (uspokojením nároku oprávneného);
2. zastavením exekúcie pre niektorý z dôvodov podľa ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku.

V tejto súvislosti ešte poukazujeme, že uplynutie nejakej doby od začatia exekučného konania nie je dôvodom pre zastavenie exekúcie.

V prípade, ak je voči povinnému vedených viacero exekučných konaní, tak poradie, v akom sa budú uspokojovať nároky oprávnených je stanovené v Exekučnom poriadku. Určenie tohto poradia závisí od konkrétneho spôsobu vykonania exekúcie, ktorý súdne exekútor zvolil voči tomuto povinnému:

1. v prípade, ak je exekučné konanie vedené zrážkami zo mzdy a iných príjmov, tak poradie uspokojenia nárokov oprávnených sa spravuje dňom doručenia exekučného príkazu platiteľovi mzdy povinného;
2. v prípade, ak je exekučné konanie vedené prikázaním pohľadávky, tak poradie uspokojenia nárokov oprávnených sa spravuje dňom doručenia exekučného príkazu banke alebo dlžníkovi povinného;
3. v prípade, ak je exekučné konanie vedené predajom hnuteľných veci alebo predajom nehnuteľností povinného, tak poradie, v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok oprávneným sa spravuje dňom, keď súdnemu exekútorovi došiel návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky;
4. v prípade, ak je na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného zriadené exekučné záložné právo, tak pre poradie tohto záložného práva je rozhodujúci deň jeho zápisu do katastra nehnuteľností.

V prípade, ak máte pochybnosti o zákonnosti postupu súdneho exekútora, resp. ak máte výhrady voči jeho činnosti, máte v zmysle ustanovenia § 218a Exekučného poriadku právo podať na dotknutého súdneho exekútora sťažnosť. Sťažnosť sa podáva v písomnej forme a adresovať ju treba Slovenskej komore exekútorov, ktorá bude sťažnosť vybavovať.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk