Ochrana veriteľa pred dlžníkom zbavujúcim sa svojho majetku

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadne zmluvy o pôžičke zaujímame nasledovné stanovisko:

Ak máte pochybnosti o tom, že dlžník svoj záväzok riadne a včas splní a z jeho správania vyplýva podozrenie, že zámerne zmenšuje svoj majetok, odporúčame Vám podať na súd návrh na vydanie predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len "OSP"), ktorým sa budete dožadovať toho, aby súd zakázal dlžníkovi nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho vlastníctve. Predbežné opatrenie je totiž možné nariadiť podľa § 74 ods. 1 OSP aj vtedy, ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia (exekúcia) bol ohrozený.

Návrh má okrem iného obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Preto je dôležité zvážiť aj dôkazy, ktoré máte k dispozícii a ktorými by ste boli schopný odôvodniť svoj návrh. O návrhu rozhodne súd do 30 dní po doručení návrhu.

Po uplynutí lehoty splatnosti dlhu budete mať voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. V tom prípade môžete ako veriteľ podať na sú tzv. odporovaciu žalobu podľa § 42a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len "OZ"). Ide o žalobu, ktorou sa môže veriteľ chrániť pred takými úkonmi dlžníka, ktorými sa tento zbavuje svojho majetku za tým účelom, aby sa z tohto jeho majetku nemohla uspokojiť pohľadávka veriteľa. 

Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (§ 42a ods. 2 OZ).

Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech (§ 42b ods. 2 OZ) - teda v tomto prípade by šlo o toho, na koho boli nehnuteľnosti dlžníka prevedené.

Výsledkom podania úspešnej odporovacej žaloby je, že právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech (§ 42b ods. 4 OZ).

Za účelom detailnejšieho preskúmania všetkých okolností prípadu ako aj za účelom vypracovania príslušných podaní na súd Vám odporúčame obrátiť sa na advokáta v mieste Vášho bydliska.

Pokiaľ ide o podanie trestného oznámenia, posúdenie toho, či by v tomto prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty trestného činu podvodu prípadne iného trestného činu, je v právomoci trestnoprávneho súdu. Avšak samotné podanie trestného oznámenia, ani prípadné trestné stíhanie voči dlžníkovi, samo osebe nezabezpečí ochranu voči úkonom dlžníka v občianskoprávnej rovine.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk