Súhlas otca s vycestovaním dieťaťa do cudziny a výživné maloletého dieťaťa
Otázka:
Som slobodná matka a mám 6 ročnú dcéru, bola zverená do mojej starostlivosti a bolo určené aj výživné vo výške 1300 Sk a bolo to v roku 2005.Otec dieťaťa sa dozvedel že s dcérou cestujeme na dovolenku do zahraničia a tvrdí že potrebujem jeho súhlas na vycestovanie dieťaťa. Chcela by som sa ešte spýtať či je pravda že ak matka odmietne výživné tak otec stráca akékoľvek právo na dieťa. Ďakujem
Odpoveď:
Dobrý deň,
na základe Vašej otázky Vám predkladáme nasledovné stanovisko:
- Súhlas otca s vycestovaním dieťaťa
Výkon rodičovských práv a povinností upravuje zákon č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „ZR“).
V zmysle § 36 ZR rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
- sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
- zastupovanie maloletého dieťaťa,
- správa majetku maloletého dieťaťa.
V zmysle § 28 ods. 2 ZR rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Skutočnosť, že súd upraví výkon rodičovských práv a povinností súdnym rozhodnutím, zverí zákonnému zástupcovi maloletého dieťaťa dieťa do osobnej starostlivosti neznamená, že rodič, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti rodičovské práva a povinnosti stráca. Naopak, v zmysle § 24 ods. 5 ZR súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že dcéra je vo Vašej osobnej starostlivosti, otec má právo na pravidelné informovanie sa o svojom dieťati, t.j. otec dieťaťa má právo byť informovaný o tom, že dieťa cestuje s Vami na dovolenku.
Pokiaľ ide o súhlas otca s odcestovaním Vašej dcéry s Vami na dovolenku do zahraničia, tak je potrebné vychádzať z ustanovenia § 35 ZR podľa ktorého ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
Z uvedeného ustanovenia ZR vyplýva, na výkon ktorých rodičovských práv a povinností sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov. Dohoda rodičov vo veciach výkonu rodičovských práv a povinností sa však vyžaduje iba v prípade podstatných vecí rodiny. To znamená, že v bežných veciach sa súhlas druhého rodiča nevyžaduje. ZR v § 35 príkladmo vymedzuje, čo sa považuje za podstatnú vec rodiny. Cesta na dovolenku nie je považovaná za podstatnú vec rodiny, nakoľko sa s dieťaťom nesťahujete do cudziny natrvalo, ale cestujete len na krátkodobú dovolenku, na čo sa súhlas otca nevyžaduje.
- Výživné na maloleté dieťa
V zmysle § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Výživné na maloleté dieťa, ktoré otec platí k rukám matky, je zákonným právom a nárokom maloletého dieťaťa a nie zákonného zástupcu, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Matka len výživné na maloleté dieťa prijíma, avšak tieto finančné prostriedky sú určené výlučne pre maloleté dieťa. Z tohto dôvodu matka nemôže odmietnuť výživné na maloleté dieťa, pretože právo na výživné maloletému dieťaťu patrí zo zákona.
Okrem iného otec je povinný výživné plniť, jednak z dôvodu, že je to jeho zákonná povinnosť ako aj preto, že mu povinnosť platiť výživné v určitej výške uložil súd právoplatným rozhodnutím.
Otec nemôže stratiť rodičovské práva a povinnosti tým, že nebude plniť výživné. Rodičovských práv a povinností zákonného zástupcu môže zbaviť alebo obmedziť, resp. výkon týchto práv pozastaviť iba súd.
S pozdravom
Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk
Váš názor nás zaujíma
Pomohla Vám táto odpoveď?
13
0
Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje