Spôsobilosť nemanželského dieťaťa dediť

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom spôsobilosti nemanželského dieťaťa dediť po poručiteľovi zaujímame nasledujúce stanovisko:

V úvode tohto stanoviska je potrebné poukázať na skutočnosť, že platný právny poriadok rozlišuje dva základné druhy dedenia:

1. dedenie zo závetu;
2. dedenie zo zákona.

Čo sa týka dedenia zo závetu, tak tento spôsob dedenia prichádza do úvahy v prípade, ak poručiteľ zanechal závet, ktorý spĺňa všetky náležitosti stanovené v ustanovení § 476 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). Majetok, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti sa v tomto prípade vysporiada tak, ako to poručiteľ určil vo svojom závete. Pri zriaďovaní závetu poručiteľ neplatia pre poručiteľa prakticky žiadne obmedzenia, čo inými slovami znamená, že dedičom zo závetu po poručiteľovi môže byť ktokoľvek, kto je v závete spomenutý bez ohľadu na jeho vzťah k poručiteľovi. V zmysle ustanovenia § 479 Občianskeho zákonníka však platí jedna zákonná výnimka, a to tá, že „maloletým potomkom sa musí dostať aspoň toľko, koľko robí ich dedičský podiel zo zákona, a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona. Pokiaľ tomu závet odporuje, je v tejto časti neplatný, ak nedošlo k vydedeniu uvedených potomkov.“ Citované ustanovenie § 479 Občianskeho zákonníka zavádza kategóriu tzv. neopomenuteľných dedičov, ktorými sú potomkovia poručiteľa (jeho deti, vnúčatá, pravnúčatá, ...). Pri týchto potomkoch platí ešte jedno pravidlo, že vždy majú prednosť žijúci priami potomkovia pred ostatnými potomkami. Inými slovami to znamená, že pri dedení vždy majú prednosť žijúce deti pred ostatnými potomkami. V prípade, ak priamy potomok poručiteľa už nežije, tak podiel tohto priameho potomka pripadne jeho potomkom.

Dedenie zo zákona prichádza do úvahy v prípade, ak poručiteľ nezanechal závet, resp. ak závet nespĺňa náležitosti ustanovené Občianskym zákonníkom. V tomto prípade sa majetok, ktorý poručiteľ vlastnil ku dňu svojej smrti vysporiada podľa pravidiel uvedených v ustanovení §§ 473 – 475a Občianskeho zákonníka, a to v rámci jednotlivých dedičských tried. Deti poručiteľa dedia v tzv. prvej dedičskej triede spolu s manželom poručiteľa, a to bez ohľadu na to, či ide o deti plnoleté alebo maloleté, resp. deti pochádzajúce z manželstva alebo deti nemanželské.

Vo všeobecnosti platí, že dedičom môže byť osoba, ktorá spĺňa nasledujúce podmienky:

1. tejto osobe vznikol dedičský nárok, a to na základe závetu, ktorý poručiteľ zanechal alebo na základe zákona;
2. táto osoba sa nedopustila úmyselného trestného činu proti poručiteľovi, jeho manželom, deťom alebo rodičom, alebo zavrhnutia hodného konania proti prejavu poručiteľovej poslednej vôle. Táto osoba však môže dediť, ak jej poručiteľ tento čin odpustil (§ 469 Občianskeho zákonníka);
3. táto osoba nebola vydedená podľa ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka(vydediť možno dediča zo zákona aj dediča zo závetu).

Z uvedených skutočností vyplýva záver, že všetky deti poručiteľa sú v rámci dedenia rovnoprávne, bez ohľadu na to či pochádzajú z manželstva alebo nie. Inými slovami aj nemanželské dieťa bude po poručiteľovi dediť za rovnakých podmienok ako deti pochádzajúce z manželstva poručiteľa, pokiaľ u tohto nemanželského dieťaťa nenastal dôvod dedičskej nespôsobilosti podľa ustanovenia § 469 Občianskeho zákonníka, resp. pokiaľ nebolo poručiteľom vydedené.

Na záver v tejto súvislosti ešte poukazujeme na skutočnosť, že podmienky dedičskej nespôsobilosti a podmienky vydedenia platia pre všetky deti poručiteľa rovnako, takisto bez ohľadu na to či ide o deti pochádzajúce z manželstva alebo nemanželské deti.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk