Zodpovednosť Národnej rady Slovenskej republiky za škodu spôsobenú jednotlivcovi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom
Otázka:
Otázka:
Môže občan podať žalobu podľa zákona 514 o zodpovednosti za škodu proti Národnej rade Slovenskej republiky za nesprávny úradný postup v legislatívnom procese?
Ako občan sa cítim byť poškodený postupom zástupcov ľudu tým, že výbor NR SR pri prijímaní zákona č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách postupoval nesprávne, keď v dôvodovej správe vyhlásil, že zákon nebolo treba posudzovať s medzinárodnými dohovormi, čo v doložke zlučiteľnosti pod bodom 5. uviedol ako „bezpredmetné“. Novelizácia potvrdila, že to bolo nesprávne, nakoľko sa konali dražby v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka, čo je v rozpore s Dohovorom a ochrane ľudských práv v otázke svojvôle.
Tak sa stalo, že počas mojej dlhodobej neprítomnosti mi bolo prevedené vlastnícke právo vzťahujúce sa k môjmu rodinnému domu na tretiu osobu, pričom bola porušená Ústava SR čl. 21 „ obydlie je nedotkuneľné, nie je dovolené vstúpiň doň bez súhlasu toho kto v ňom býva“, boli porušené moje ľudské práva v zmysle Dohovoru čl. 1 dodatkového protokolu z dôvodov svojvoľného konania. Podľa konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva je „prechod vlastníckych práv v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka svojvoľné konanie a nikdy ho nemožno považovať za zákonné“. Navyše dražba prebehla v rozpore so zákonom, nakoľko navrhovateľ dražby nakoľko navrhovateľ dražby nemal v liste vlastníctva zapísane záložné právo na jeho meno, a navyše nevlastnil predmetnú pohľadávku uvedenú v Návrhu o vykonaní dražby a ani pohľadávku uvedenú v Zmluve o vykonaní dražby, teda nebol záložným veriteľom a nebol oprávnený navrhnúť a vykonať dobrovoľnú dražbu. Vzhľadom na trojmesačnú prekluzívnu lehotu (i napriek nepremlčateľnosti vlastníckych práv) sa nemôžem domáhať nápravy súdnou cestou, nakoľko táto márne uplynula nie mojím zavinením, ale počas mojej dlhodobej neprítomnosti.
S poukazom na to, že zákon 527/2002 o dobrovoľných dražbách bol novelizovaný práve z dôvodov (uvedených v dôvodovej správe) nedostatočnej ochrany pôvodného vlastníka pred svojvôľou tým, že dovoľoval vykonávať dražby v neprítomnosti pôvodného vlastníka a znemožneni domáhania sa práv vzhľadom na 3 mesačnú preklúzivnu lehotu, žiadam náhradu za spôsobenú škodu.
Máme za to, že nesprávnym úradným postupom pri výkone legislatívneho procesu bola mne aj mojej rodine (stali sme sa bezdomovci) spôsobená škoda veľkého rozsahu a z tohto dôvodu sme požiadali v zmysle zákona 514 o prerokovanie spôsobenej škody priamo Národnej rade SR. Z ich odpovede vyplynulo, že legislatívny postup nemôže byť predmetom nesprávneho úradného postupu v zmysle zákona 514, čo považujeme za výhovorku, nakoľko nejde o legislatívny proces, ale porušenie zákonov.
K našej otázke poukazujeme na tieto právne skutočnosti:
Národná rada Slovenskej republiky sa dňa 10.07.2002 uzniesla na zákone č. 527/2002 o dobrovoľných dražbách, v ktorom nebola v zmysle Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zabezpečnená dostatočná ochrana pred nerovnosťou a svojvoľným konaním fyzických a právnických osôb, ktorým štát zveril právomoc navrhovať a vykonávať dražby, a v ktorom neboli stanovené dostatočne transparentné právne vzťahy nedzi zúčastnenými stranami.
Novelizácia zákona č. 527/2002 Z.z. mala za cieľ „vyprecizovať proces doručovania tak, aby nedochádzalo k dražbám bez vedomosti vlastníka veci“, keďže v praxi k tomu dochádzalo a došlo k tomu aj v našom prípade.
Napriek schváleniu zákona č.568/2007 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, Národná rada Slovenskej republiky opomenula vytvoriť hmotnoprávnu normu, ktorá by tvorila účinný prostriedok nápravy, zabezpečila by kontradiktórnosť konania a princíp rovnosti zbraní pre vlastníkov predmetu dražby aj po uplynutí prekluzívnej lehoty v prípade, že boli zbavení svojho majetku bez ich vedomosti a o dražbe sa dozvedeli po uplynutí prekluzívnej lehoty. (Odsek 42 rozsudku ESĽP Hentrichová proti Francúzsku).
Náš názor na nesprávny úradný postup v legislatívnom postupe:
1) Podľa zákona č. 19/1997 Legislatívne pravidlá tvorby zákonov, čl. 2, ods. 2, písm, b, a čl. 4 v tom, že návrh zákona musí byt v súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dokumentami. „Nevyhnutnou súčasťou dôvodovej správy k návrhu zákona je vyhlásenie, že navrhovaná úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Príslušné medzinárodné zmluvy a medzinárodné dokumenty sa vymenujú“.
2) Dôvodová správa k návrhu zákona o dobrovoľných dražbách:
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a právom Európskej únie:
Vzhľadom na vnútroštátny charakter upravovanej problematiky je posudzovanie súladu návrhu zákona s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie bezpredmetné.
6. Gestor: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky v spolupráci s podpredsedom vály pre ekonomiku.
7. Účasť expertov pri príprave návrhu právneho predpisu a ich stanovisko k zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskych spoločenstiev a Európskej únie:
Pri vypracovaní zákona boli zúčastnení experti EBOR p. Frederique Dohan a p. Johan Simpson.
Náš záver:
Poslanci boli uvedení do omylu tým, že zodpovední pracovníci NR SR nepostupovali v zmysle zákona 19/1997 Legislatívne pravidlá tvorby zákonov, keď nepožiadali Slovenskú akadémiu vied aby zabezpečila právne vyhlásenie, či navrhovaná úprava je v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná. Naopak nesprávne požiadali zahraničných expertov, ktorý potvrdili účelovo v prospech bánk a nadnárodných spoločností, že takéto posudzovanie je bezpredmetné.
Aj podľa zákona č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku NR SR, ust. § 59, písm, b/ hovorí o tom, že Ústavnoprávny výbor najmä b/ prerokúva všetky návrhy zákonov, najmä z hľadiska ich súladu s ústavou, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, zákonmi SR a právom EU, mali uvedený zákon dať na posúdenie Slovenskej akadémie vied aby zabezpečila posudok, či je alebo nie je uvedený návrh v súlade s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
V dôvodovej správe príslušné medzinárodné dokumenty neboli vymenované, tak ako ukladal zákon 19/1997 pre postup pri legislatívnej tvorbe zákonov.
Po zodpovedaní základnej otázky, prosím aj o zodpovedanie otázky, či môže občan, ktorý bol týmto poškodený žalovať Národnu Radu v tomto konkrétnom prípade keď je zjavne preukázané, že uvedený zákon pred jeho novelizáciou teda v čase pred rokom 2007 bol v rozpore s právami chránenými Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v otázke svojvôle – „prechod vlastníckych práv v neprítomnosti a bez vedomia pôvodného vlastníka je svojvoľné konanie a nikdy ho nemožno považovať za zákonné“ a žiadať finančné odškodnenie?
Odpoveď:
Dobrý deň,
na základe Vašej otázky ohľadom možnosti uplatniť si nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) voči Národnej rade Slovenskej republiky z dôvodu nesprávneho úradného postupom zaujímame nasledujúce stanovisko:
V zmysle ustanovenia čl. 2 ods. 1 Ústavy SR „štátna moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo“. Ďalej podľa ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon“.
Pokiaľ sa jedná o právo jednotlivca domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, resp. spôsobenej nesprávnym úradným postupom, tak toto právo môžeme považovať za základné právo, ktoré je zakotvené priamo v Ústave SR a týmto právnym predpisom aj garantované. Konkrétne v zmysle ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR „každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom“ (obdobné znenie zakotvuje aj Listina základných práv a slobôd v ustanovení čl. 36 ods. 3). Tohto práva sa v zmysle ustanovenia čl. 51 ods. 1 Ústavy SR možno domáhať len v medziach zákona, ktoré toto ustanovenie vykonáva. Týmto zákonom, ktorý vykonáva ustanovenie čl. 46 ods. 3 ústavy SR je práve Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý o i. zakotvuje podmienky a postup uplatňovania tohto nároku.
Podľa Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa škodu spôsobenú orgánom verejnej moci zodpovedá štát, pričom na účely tohto zákona sa za orgán verejnej moci považujú aj štátne orgány, ktorým nepochybne je aj Národná rada Slovenskej republiky, ako zákonodarný orgán Slovenskej republiky volený priamo občanmi. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 písm. j) Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci „vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom“.
S Vami uvádzaným tvrdením Národnej rady Slovenskej republiky, že legislatívny postup nemôže byť predmetom nesprávneho úradného postupu v zmysle Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa nestotožňujeme. Naopak máme za to, že v prípade, ak na strane Národnej rady Slovenskej republiky došlo k nezákonnému rozhodnutiu alebo nesprávnemu úradnému postupu, ktorý má za následok vznik škody na strane jednotlivca, tak tento jednotlivec sa môže domáhať voči Slovenskej republike svojho nároku na náhradu škody, ktorá mu bola takto spôsobená. Nárok na náhradu škody v tejto súvislosti je však potrebné uplatniť za podmienok a spôsobom uvedeným v Zákone o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, pričom konečné posúdenie otázky, či jednotlivcovi náhrada škody skutočne prislúcha patrí v poslednej inštancii príslušnému súdu.
Pri odôvodnení hore uvedeného záveru opätovne poukazujeme na skutočnosť, že právo jednotlivca domáhať sa náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci je primárne zakotvené v ustanovení čl. 46 ods. 3 Ústavy SR, ako právneho predpisu najvyššej právnej sily. Pričom ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR zakladá zodpovednosť príslušného subjektu (štátu alebo územnej samosprávy) za škodu, ktorá jednotlivcovi vznikla takouto činnosťou orgánu verejnej moci. Jedinou podmienkou v tejto súvislosti je, aby orgán verejnej správy vydal nezákonné rozhodnutie, resp. aby sa dopustil nesprávneho úradného postupu a aby tak vznikla jednotlivcovi škoda (vtedy sa jednotlivec môže domáhať náhrady tejto škody voči príslušnému subjektu).
Ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR neobsahuje žiadne obmedzenie ohľadom toho, že štát nezodpovedá za pochybenie Národnej rady Slovenskej republiky v rámci jej zákonodarnej činnosti a rovnako takéto obmedzenie podľa nášho názoru neobsahuje ani Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.
V tejto súvislosti ďalej poukazujeme predovšetkým na ustanovenie čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého „výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“, čo inými slovami pre túto situáciu znamená, že zodpovednosť štátu za nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup štátneho orgánu primárne vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 46 ods. 3 Ústavy SR.
Na tomto mieste ešte poukazujeme na závery Ústavního soudu ČR prezentované v jeho rozhodnutí zo dňa 22.09.1999, sp. zn. I. ÚS 245/98:
- „Stát odpovída za nezákonná rozhodnutí a postup všech státních orgánů, uplatňujíci jednotlivé moci ve státě (pozn. redakcie: zákonodarnú, výkonnú a súdnu), kdy zákon č. 58/1969 Sb. (pozn. redakcie: predchodca súčasne platného Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) upravuje odpovědnost státu jen za činnost některých státních orgánů. Odpovědnost za činnost těch, na které zákon č. 58/1969 Sb. Nedopadá, pak vyplýva přímo z čl. 36 odst. 3 Listiny základních práv a svobod (pozn. redakcie: ustanovenie čl. 46 ods. 3 Ústavy SR).“
- „Odpovědnost státu za nesprávný úřední postup zákonodárných orgánů, zejména při vyhlašovaní zákonů nelze ani zákonem č. 58/1969 Sb., ani jinou právní normou vyloučit nebo omezit, neboť tato je garantována přímo čl. 36 odst. 3 Listiny základních práv a svobod.“
Čo sa týka samotného charakteru náhrady škody, tak v zmysle ustanovenia § 17 Zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa nahrádza skutočná škoda a úšlý zisk, a to v peniazoch. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak v prípade, ak samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Otázkou, či v tomto konkrétnom prípade na strane Národnej rady Slovenskej republiky nastala skutočnosť nezákonného rozhodnutia, resp. nesprávneho úradného postupu, sa v tejto odpovedi nebudeme zaoberať, nakoľko posúdenie tejto otázky v konečnom dôsledku patrí do pôsobnosti súdu a konkrétne právne posúdenie tejto otázky súdom nie je možné na tomto mieste prejudikovať.
Na záver ešte poukazujeme, že v prípade ak máte podozrenie, že vo vzťahu k Vašej osobe došlo zo strany Slovenskej republiky k porušeniu Vašich základných práv a slobôd, tak v zmysle ustanovenia čl. 127 ods. 1 Ústavy SR máte možnosť domáhať sa ochrany týchto práv prostredníctvom ústavnej sťažnosti, ktorú máte možnosť podať na Ústavnom súde SR. Podmienky, spôsob podania tejto ústavnej sťažnosti a nároky, ktorých sa jednotlivec môže domáhať sú upravené v zákone č. 182/1993 Z. z. o organizácii ústavného súdu, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.
S pozdravom
Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk
Váš názor nás zaujíma
Pomohla Vám táto odpoveď?
5
0
Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje