Správa majetku maloletého dieťaťa

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom správy dedičstva Vám zasielame nasledovné stanovisko:

V zmysle § 175a a nals. Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení správca dedičstva je osoba, ktorá vystupuje v dedičskom konani iba počas jeho trvania. Jeho úlohou je po dobu konania o dedičstve robiť úkony nevyhnutné na uchovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva. Správcu dedičstva ustanovuje sám súd, a to v prípade, ak to vyžaduje všeobecný záujem alebo dôležitý záujem účastníkov, a to aj bez návrhu. Rozsah úkonov, ktoré je správca dedičstva oprávnený počas dedičského konania robi ť, je vymedzený takisto súdom. Správcu ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo osôb blízkych poručiteľovi, ale môže ním byť aj notár, pokiaľ dedičstvo priamo neprejednáva. Za správcu možno ustanoviť samozrejme iba toho, kto s ustanovením súhlasí. Po skončení konania o dedičstve správca predloží dedičom prostredníctvom súdu konečnú správu o svojej činnosti a následne súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu, ktoré platil dedič, ktorý nadobudol  dedičstvo (ak je dedičov viacero, platia tieto trovy pomerne). Správcu dedičstva nemôže určiť poručiteľ v závete, ustanovuje ho súd v konaní o dedičstve po poručiteľovej smrti, ak je to potrebné.

Z vyššie uvedeného navyše vyplýva, že funkcia správcu dedičstva je len funkciou dočasnou a je obmedzená na trvanie dedičského konania. Z tohto dôvodu by ustanovenie správcu dedičstva nemalo vo Vašom prípade zásadný význam, nakoľko z otázky sme vyrozumeli, že potrebujete vyriešiť predovšetkým správu zdedeného majetku dcér na čas po ukončení dedičského konania do ich plnoletosti.

V zmysle zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ZR“) platí, že ak jeden z rodičov zomrie, rodičovské práva a povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom vykonáva druhý, pozostalý rodič. Medzi rodičovské práva a povinnosti patria predovšetkým:

1. Osobná starostlivosť o maloleté dieťa
2. Správa majetku maloletého dieťaťa
3. Zastupovanie maloletého dieťaťa.

Po prípadnej smrti Vašej dcéry by teda výkon všetkých týchto rodičovských práv a povinností prešiel na jej bývalého manžela. Pokiaľ ide o správu majetku, je rodič povinný ho spravovať s náležitou starostlivosťou. Ak máte za to, že počas spravovania zdedeného majetku Vašich vnučiek ich otcom by mohlo dochádzať k porušovaniu tejto jeho povinnosti, máte tieto možnosti:

1. Podať súdu návrh na ustanovenie tzv. „majetkového opatrovníka.“ Podľa § 33 ods. 1 ZR „Ak sú záujmy maloletého dieťaťa súvisiace so spravovaním jeho majetku ohrozené a rodičia sami neurobili alebo nie sú schopní urobiť vhodné opatrenia na ochranu majetku, súd môže na tento účel ustanoviť maloletému dieťaťu majetkového opatrovníka;“. O ustanovení majetkového opatrovníka rozhoduje súd ex offo, t. j. aj bez návrhu ak sa o ohrození záujmov dieťaťa dozvie zo svojej činnosti, ale aj z podnetu kohokoľvek – teda aj napr. Vášho ako starého otca vnučiek. Majetkový opatrovník je osoba, ktorá vykonáva správu majetku dieťaťa pod dohľadom súdu v zásade do plnoletosti dieťaťa. Môže sa ním stať len fyzická osoba, ktorá s ustanovením za majetkového opatrovníka súhlasí, je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu a spĺňa predpoklad, že funkciu majetkového opatrovníka bude vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, teda aj určité morálne, charakterové vlastnosti. V krajom prípade to môže byť aj obec alebo iná právnická osoba. V rozhodnutí o ustanovení majetkového opatrovníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude opatrovník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je majetkový opatrovník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa. O tom, kto sa týmto majetkovým opatrovníkom stane, rozhoduje súd, čo ale podľa nášho názoru neznamená, že nemôžete navrhnúť konkrétnu osobu, ktorá by sa ním mohla stať, ak spĺňa vyššie uvedené kritériá.

Podanie návrhu na ustanovenie majetkového opatrovníka a rozhodnutie o jeho ustanovení však prichádza do úvahy až po prípadnej smrti Vašej dcéry, za predpokladu, že naozaj dôjde k reálnemu ohrozeniu majetku maloletých detí a preukáže sa, že pozostalý rodič nie je schopný (zavinene alebo nezavinene) tento majetok ochrániť a riadne s ním hospodáriť v záujme detí. Totot všetko bude súd pred ustanovením majetkového opatrovníka skúmať.

b.      Druhou Vašou možnosťou je podať súdu podnet na obmedzenie rodičovských práv a povinností otca maloletých detí vo vzťahu k správe ich majetku. Podľa § 38 ods. 2 ZR „ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd rodičom obmedzí výkon ich rodičovských práv, ak:

- žijú trvale neusporiadaným životom

- výkon rodičovských práv a povinností nezabezpečujú vôbec

- nestarajú sa o výchovu dieťaťa.

Prax však dospela k názoru, že uvedené ustanovenie nevystihuje všetky možné zanedbania rodičovských povinností, ku ktorým môže v živote dôjsť a ktoré by mohli mať za následok potrebu ich obmedzenia, a prikláňa sa k názoru, že ako dôvod obmedzenia rodičovských práv a povinností je treba chápať aj zanedbávanie, resp. nie riadny výkon aj napr. správy majetku dieťaťa a hospodárenia s ním. Z toho vyplýva, že súd aj bez návrhu (ale aj na návrh, napr. Váš) môže rozhodnúť, že obmedzuje rodičov – v tomto prípade by šlo o jediného žijúceho rodiča – vo vzťahu k správe majetku dieťaťa, t. j. že tento rodič už ďalej nebude vykonávať správu majetku dieťaťa. Ostatné rodičovské práva a povinnosti (t. j. osobná starostlivosť a zastupovanie) by mu zostali zachované, takisto aj vyživovacia povinnosť. Podľa § 39 ods. 3 ZR ak súd rozhodol o obmedzení výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanovení vo svojom rozhodnutí dieťaťu opatrovníka a vymedzí mu rozsah práv a povinností, tak aby bol splnený účel, pre ktorý bol ustanovený (v tomto prípade teda spravovanie majetku dieťaťa) a tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa.

Či už sa rozhodnete pre možnosť a) alebo b), výsledkom, v prípade úspechu, by bolo, že pozostalý rodič by nevykonával správu majetku detí, ale túto by vykonávala súdom určená osoba – opatrovník. Pre obidve možnosti ale platí, že reálne musí nastať situácia, kedy by bola riadna správa zdedeného majetku detí a riadne hospodárenie s ním skutočne ohrozené. Inak patria rodičovské práva a povinnosti, vrátane správy majetku, predovšetkým otcovi detí.

Je potrebné ešte uviesť, teda aj ak rodič v plnom rozsahu  spravuje majetok svojho maloletého dieťaťa a nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom potrebné schválenie súdu (§ 28 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“). Tu môže ísť napr. o prípad nakladania s nehnuteľnosťou – prípad kúpy, predaja, darovania. Ak by rodič v mene dieťaťa chcel takýto prevod uskutočniť, potrebuje na to schválenie súdu, inak je tento právny úkon neplatný pre rozpor so zákonom. Aj takýmto spôsobom teda zákon chráni záujem maloletého dieťaťa pri väčších investíciách, rozsiahlejšom nakladaní s majetkom (kedy nejde o bežnú vec je treba posúdiť v každom prípade zvlášť).

Nad rámec Vašej otázky ešte dodávame, že pokiaľ Vaša dcéra chce zanechať všetok svoj majetok svojim deťom, nie je potrebné, aby spisovala závet. Pokiaľ neexistuje závet, dedí sa zo zákona. Jej dcéry sú v tzv,. prvej dedičskej skupine, teda dedia ako prvé. Podľa § 473 ods. 1 OZ „v prvej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý rovnakým dielom.“ Ak by v tomto prípade nebol manžel, dedili by teda iba dcéry, každá rovným dielom.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk