Nastúpenie k novému zamestnávateľovi počas výpovednej doby a poistné

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadne platenia poistného v prípade ak zamestnanec nastúpil počas výpovednej doby na pracovné miesto k inému zamestnávateľovi, Vám zasielame nasledovné stanovisko:

Zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v platnom znení (ďalej len „Zákonník práce“) nestanovuje zákaz výkonu práce zamestnanca u dvoch či viacerých zamestnávateľov, teda v zásade nie je nemožné, aby bol zamestnanec vedený u dvoch platiteľov poistného – zamestnávateľov – súčasne.

Pokiaľ vo Vašom prípade teda nastala situácia, ktorú opisujete, tak máte možnosť:

1. Okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom v súlade s § 68 ods. 1 písm. b) ZP, ak v jeho prípade dôjde k neospravedlnenej absencii, ktorú vyhodnotíte ako závažné porušenie pracovného pomeru; pracovný pomer skončí doručením okamžitého skončenia pracovného pomeru.
2. Počkať na uplynutie výpovednej doby, čím zanikne pracovný pomer.

 Ak sa rozhodnete pre možnosť a), bude pre Vás podstatné ustanovenie § 20 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon o SP“), podľa ktorého „povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 (pozn. nie na dohody mimo pracovného pomeru) vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3 (pozn. i príjem zo závislej činnosti), a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu.“. V praxi teda pôjde najčastejšie o deň začatia a skončenia pracovného pomeru.

V súlade s § 231 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v platnom znení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) je zamestnávateľ povinný z registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia odhlásiť zamestnanca najneskôr v deň nasledujúci po zániku poistení na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a na poistenie v nezamestnanosti.

Teda ak by sme brali do úvahy možnosť, že pracovný pomer zanikne okamžitým skončením doručeným z Vašej strany, najneskôr v nasledujúci deň ste povinný odhlásiť zamestnanca zo Sociálnej poisťovne.

Ak berieme do úvahy druhú možnosť b), že pracovný pomer bude trvať do uplynutia výpovednej doby, avšak zamestnanec nebude chodiť do práce, tu Vás upozorňujeme na § 26 zákona o SP, podľa ktorého môže dôjsť k tzv. prerušeniu povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti zamestnanca, a to z taxatívne vymedzených dôvodov, medzi ktoré patrí aj neospravedlnená neprítomnosť zamestnanca v práci.

Pokiaľ teda zo strany zamestnanca dôjde k neospravedlenej absencii, resp. neospravedlneným absenciám, má to za následok prerušenie povinného poistenia. Vznik tohto prerušenia sa posudzuje rovnako ako zánik poistenia, skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení. Zamestnávateľ je toto prerušenie povinný ohlásiť sociálnej poisťovni. Vypĺňa formulár - Registračný list fyzickej osoby, kde oznámi prerušenie poistného u zamestnanca, po dobu prerušenia poistné neplatí ani on.

(Uvedené vyplýva aj z iných ustanovení Zákonníka práce a zákona o sociálnom poistení:

V súlade s § 144 a 144a Zákonníka práce pokiaľ zamestnanec nepreukázal žiadnu prekážku v práci v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce a neospravedlnil zameškanie pracovnej zmeny, nepovažuje sa doba tohto zameškania za výkon práce a  zamestnancovi po dobu trvania neospravedlnenej absencie nepatrí náhrada mzdy.

V zmysle § 140 zákona o sociálnom poistení nie je zamestnávateľ povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie, poistné na garančné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti a poistné do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého jeho zamestnanec nie je povinný platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti.)

Bez ohľadu na to, či by ste oznámili alebo neoznámili prerušenie poistenia počas neospravedlnenej absencie zamestnanca, po uplynutí výpovednej doby a teda po zániku prácovného pomeru máte povinnosť najneskôr v nasledujúci deň zamestnanca zo Sociálnej poisťovne odhlásiť.

Pokiaľ ide o zdravotné poistenie, podľa § 15 zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení povinnosť platiť poistné vzniká dňom, od ktorého je poistenec zamestnancom podľa § 11 ods. 3  zákona o zdravotnom poistení (pozn. fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť a má nárok na príjem zo závislej činnosti).

V súlade s § 11 je platiteľom poistného i zamestnávateľ.

V zmysle § 11 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení je zamestnancom fyzická osoba, ktorá vykonáva zárobkovú činnosť ako príjem zo závislej činnosti a má na tento príjem nárok (pozor - pri príjmoch z dohôd vykonávaných mimo pracovného pomeru sa uplatní iný režim).

Fyzická osoba sa v zmysle zákona o zdravotnom poistení nepovažuje za zamestnanca v dňoch, v ktorých nepoberá príjem zo zárobkovej činnosti ako príjem zo závislej činnosti alebo v ktorých nepoberá náhradu príjmu, nemocenské, ošetrovné alebo materské, tiež  v prípade ak jej zanikol nárok na nemocenské po uplynutí podporného obdobia a ktorej trvá dočasná pracovná neschopnosť alebo ktorej zanikol nárok na ošetrovné po uplynutí desiateho dňa potreby ošetrovania alebo starostlivosti a ktorej trvá potreba ošetrovania alebo starostlivosti podľa osobitného predpisu aj po tomto dni.

V zmysle § 24 zákona o zdravotnom poistení je platiteľ poistného, ktorý je zamestnávateľom, povinný písomne oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni zmenu platiteľa poistného z dôvodu ak sa fyzická osoba nepovažovala za zamestnanca podľa § 11 ods. 3 a to do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k zmene platiteľa poistného.

V prípade ak by zamestnanec dosiahol za príslušný mesiac nejaký príjem, zamestnávateľ ho zo zdravotnej poisťovne neodhlasuje, avšak poistné na zdravotné poistenie platí iba z príjmu dosiahnutého zamestnancom v danom mesiaci za konkrétne dni, počas ktorých mu vznikol na príjem nárok. V prípade ak zamestnanec nedosiahne žiaden príjem, je zamestnávateľ poisťovni povinný oznámiť zmenu platiteľa poistného.

I v zmysle zákona o zdravotnom poistení je teda povinnosť platenia zdravotného poistenia zásadne viazaná na zamestnanecký pomer avšak naviac i na trvanie nároku na príjem zo závislej činnosti, resp. splnenie definície zamestnanca podľa zákona o zdravotnom poistení.

Zákon o zdravotnom poistení neupravuje možnosť prerušenia zdravotného poistenia obdobne ako je to v zákone o sociálnom poistení.

Záver:

1. Nie je vylúčené, aby bol zamestnanec vedený u dvoch zamestnávateľov – platiteľov poistného súčasne.
2. Povinnosť platiť poistné (či už na sociálne alebo zdravotné poistenie) je viazaná na trvanie pracovného pomeru. Po skončení pracovného pomeru je zamestnávateľ povinný zamestnanca odhlásiť z poistenia v lehotách uvedených vyššie.
3. Máte možnosť buď okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom alebo počkať na uplynutie výpovednej doby. Po zániku pracovného pomeru jedným alebo druhým spôsobom zamestnanca z poistení odhláste.
4. Pokiaľ ide o sociálne poistenie, je tu aj možnosť tzv, prerušenia sociálneho poistenia. Môžete ju využiť v prípade, ak zamestnancovi pracovný pomer bude trvať (do uplynutia výpovednej doby) avšak bude mať neospravedlené absencie na pracovisku. V takom prípade uvedenú skutočnosť môžete nahlásiť Sociálnej poisťovni, počas doby prerušenia sa poistné neplatí.
5. Odporúčame Vám obrátiť sa na príslušné pobočky Sociálnej poisťovne a zdravotnej poisťovne pre získanie informácií o konkrétnych postupoch v danej veci.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk