Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom vyporiadania BSM Vám zasielame nasledovné stanovisko:

„Zdedenie darovacou zmluvou“, ako uvádzate, nie je právne možné. Mohlo ísť buď o darovanie (za života), alebo o dedenie (pre prípad smrti), čo sú dva odlišné inštitúty. V každom prípade, ani veci získané darom, ani veci získané dedením, do BSM nepatria. Tým pádom dedukujeme, hoci ste to výslovne v otázke neuviedli, že „spoločný“ rodinný dom, v ktorom manželia bývajú, je v ich podielovom, nie bezpodielovom spoluvlastníctve. Ak je tomu tak, znamená to, že nebude predmetom vyporiadania BSM, nakoľko doňho nepatrí, a spoluvlastnícke podiely na tomto rodinnom dome sú jasné. Vychádzajúc z poskytnutých informácií nevidíme dôvod, prečo by súd mal prihliadať na spôsob nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu.

Pokiaľ ide o to, na čo pri vyporiadavaní súd prihliada a na čo nie, zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení  § 150 presne stanovuje zásady, ktorými sa súd riadi: „Pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ Avšak, ako sme už uviedli, toto sa týka len BSM, nie majetku, ktorý do BSM nepatrí. Ten sa nevyporiadava.

Iná situácia by bola, ak by dom, v ktorom manželia bývajú, nebol v ich podielovom spoluvlastníctve, ale polovicu by vlastnil jeden z manželov (získanú darom alebo dedením) a druhú polovicu tretia osoba/osoby. V tom prípade by sa podľa nášho názoru v rámci vyporiadania BSM prihliadalo na to, čo z finančných prostriedkov patriacich do BSM bolo vynaložené napr. na zveľadenie, úpravu, opravu domu a pod.

Pripomíname, že vyporiadanie BSM sa vôbec nemusí diať rozhodnutím súdu. Manželia sa môžu na vyporiadaní aj dohodnúť, alebo v prípade, že sa nedohodnú a ani nepodajú návrh na vyporiadanie BSM do troch rokov od jeho zániku, nastúpi vyporiadanie zo zákona.

Čo sa týka Vašej ďalšej otázky ohľadne výživného, áno, právny poriadok pozná tzv. vyživovaciu povinnosť medzi manželmi. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení platí, že „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.“

To znamená, že ak jeden z manželov sa nepodieľa dobrovoľne na spoločnom hospodárení a zabezpečovaní životných potrieb manželov, druhý z manželov má možnosť podať na súd návrh na začatie konania o určenie výživného podľa § 71 ods. 1 ZR. Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného (toho, kto návrh podáva), ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (toho, ktorý vyživovaciu povinnosť neplní). Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

Samozrejme, je výlučne na rozhodnutí súdu, či výživné prizná alebo nie.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk