Vypratanie domu kúpeného v dobrovoľnej dražbe

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom vypratania nehnuteľnosti Vám zasielame nasledovné stanovisko:

Postupovali ste správne, ak ste podali návrh na vypratanie domu, pretože na jeho konci je vydanie rozsudku o povinnosti vypratať dom, ktoré je po nadobudnutí právoplatnosti exekučným titulom, t.j. podkladom k tomu, aby súdny exekútor, aj za asistencie polície, vypratal bývalého majiteľa z domu. Situáciu však komplikuje nemožnosť doručiť potrebné súdne písomnosti bývalému majiteľovi domu.

Problematiku doručovania písomností súduv občianskom súdnom konaní upravuje zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“). V súčasnosti OSP má už niekoľko právnych prostriedkov ako zabrániť tomu, aby obštrukcie alebo nečinnosť zo strany niektorého z účastníkov konania marili a sťažovali ochranu práv a oprávnených záujmov ďalších účastníkov konania.

Priebeh doručovania závisí od toho, či je písomnosť doručovaná obyčajným spôsobom, alebo do vlastných rúk.

Ak sa písomnosť nedoručuje do vlastných rúk, platí § 46 OSP „Adresátovi možno doručiť písomnosť v byte v sídle (mieste podnikania), na pracovisku alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Ak nemožno ani takto doručiť, uloží sa písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresát sa vhodným spôsobom vyzve, aby si písomnosť vyzdvihol. Písomnosť sa považuje za doručenú dňom, keď bola súdu vrátená, i keď sa adresát o tom nedozvedel.“

OSP teda upravuje tzv. fikciu doručenia, ktorá nastupuje práve v prípade, že účastník konania si zásielku nepreberie a práve z dôvodu, aby nedochádzalo k neustálym prieťahom v konaní. To znamená, že ak si účastník písomnosť nepreberie v odbernej lehote, a táto sa vráti späť súdu, dňom, kedy podateľna súdu potvrdí svojou pečiatkou, že jej bola doručovaná písomnosť vrátená, sa má za to, že písomnosť bola účastníka doručená. A to dokonca aj v prípade, že sa adresát o tejto zásielke vôbec nedozvedel.

Aj pri doručovaní písomností do vlastných rúk platí obdobná fikcia doručenia:

Podľa § 47 ods. 2 OSP „Ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku počas jej uloženia nevyzdvihne, považuje sa deň, keď bola zásielka vrátená súdu, za deň doručenia, i keď sa adresát o tom nedozvedel.“

Obdobne je to upravené aj pri právnických osobách a fyzických osobách podnikateľoch.

(Pripomíname, že na to, aby sa mohla uplatniť takáto fikcia doručenia, musia byť splnené všetky podmienky, vrátane tej, že adresát sa v mieste doručenia zdržuje – teda že neodcestoval dlhodobejšie, neodsťahoval sa a pod.)

V prípade, ak by účastník konania odmietal doručovanú písomnosť prevziať, tak platí § 50 OSP, podľa ktorého „Ak adresát bezdôvodne odoprie písomnosť prijať, je písomnosť doručená dňom, keď jej prijatie bolo odopreté; o tom musí byť adresát poučený doručovateľom.“ Ide tiež o fikciu brániacu tomu, aby sa adresát vyhýbal pokračovaniu konania tým, že si jednoducho zásielky nebude preberať.

Ďalšia možnosť upravená OSP je v prípade, ak pobyt účastníka nie je známy. Podľa § 29 ods. 2 OSP „Pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.“

Takýto súdom ustanovený opatrovník potom zastupuje účastníka konania v konaní. Jeho ustanoveniu však musí predchádzať šetrenie zo strany súdu, či sa nedajú prijať iné opatrenia a či sú na ustanovenie splnené všetky podmienky.

Z uvedeného vyplýva, že OSP upravuje viacero spôsobov, ako zabezpečiť pokračovanie v konaní aj napriek skutočnosti, že účastník konania buď nepreberá zásielky, alebo sa nevie, kde sa nachádza a pod. Súd je nepochybne s týmito možnosťami, ktoré mu zákon ponúka, oboznámený. Vo Vašom konkrétnom prípade je potrebné náležite posúdiť, či sú splnené podmienky na uplatnenie niektorej z fikcií doručenia (ako konkrétne doručovanie prebiehalo, či účastník sa náchádzal v mieste doručenia a odmietol prevziať písomnosť, alebo tam ani nebol, či sú informácie o tom, že je odcestovaný, odsťahoval sa a pod.). Ak áno, takáto fikcia nastupuje zo zákona. Ak pobyt účastníka nie je známy, môže mu súd ustanoviť opatrovníka. Preto pre posúdenie toho, či súd nejako pochybil, je dôležité poznať podrobnejšie, ako doručovanie prebiehalo a s akým výsledkom.

Odporúčame Vám obrátiť sa písomne na súd so žiadosťou o vytýčenie pojednávania. V tejto žiadosti Vám odporúčame uviesť, odkedy konanie prebieha, a že do dnešného dňa nedošlo k pojednávaniu. Môžete uviesť skutočnosti, ktoré viete o doručovaní písomností druhému účastníkovi, ak sú Vám nejaké známe. Ak chcete, môžete tiež žiadať konkrétne, aby súd prešetril, či by v danom prípade nemala nastúpiť niektorá z fikcií doručenia upravená OSP a rovnako žiadať, aby súd, ak neprijme iné opatrenia, ustanovil účastníkovi konania opatrovníka (pokiaľ jeho pobyt nie je známy). 

Môžete sa tiež odvolať na § 100 ods. 1 OSP prvá veta, podľa ktorého "Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá." Rovnako môžete vyjadriť obavu, že ďalšou nečinnosťou môže dôjsť vo Vašom prípade k prieťahom v súdnom konaní. Túto žiadosť Vám odporúčame podať písomne k spisovej značke veci.

Ak by ani po takejto žiadosti nedošlo k riadnemu pojednávaniu, máte ešte možnosť obrátiť sa so sťažnosťou o prieťahy v súdnom konaní na predsedu súdu, v krajnom prípade na Ústavný súd. Avšak to už by bolo potrebné skúmať, či su dané relevantné podmienky, či k prieťahom skutočne došlo a poznať aj všetky okolnosti prípadu, ktoré nám nie sú známe, a preto ďalšie kroky Vám odporúčame robiť už za odbornej asistencie advokáta a po konzultácii s ním. 

Nad rámec Vašej otázky uvádzame, že podľa § 29 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v platnom znení „Ak ide o predmet dražby podľa § 20 ods. 13, predchádzajúci vlastník je povinný odovzdať predmet dražby na základe predloženia osvedčeného odpisu notárskej zápisnice a doloženia totožnosti vydražiteľa podľa podmienok uvedených v oznámení o dražbe bez zbytočných prieťahov. Dražobník je povinný na mieste spísať zápisnicu o odovzdaní predmetu dražby. V zápisnici uvedie okrem označenia predchádzajúceho vlastníka predmetu dražby, dražobníka, vydražiteľa a predmetu dražby najmä podrobný opis stavu, v akom sa predmet dražby vrátane príslušenstva nachádzal pri odovzdaní práv a záväzkov viaznucich na predmete dražby.“

Medzi nehnuteľnosti uvedené v § 20 ods. 13 toho zákona patrí aj dom, teda osobou povinnou vydať Vám predmet dražby – dom, je predchádzajúci vlastník tohto domu. Podľa § 33 ods. 8 zákona „Osoba povinná vydať predmet dražby zodpovedá vydražiteľovi za škodu spôsobenú omeškaním s odovzdaním predmetu dražby.“

Z uvedeného vyplýva, že okrem vypratania domu máte právo domáhať sa voči predchádzajúcemu vlastníkovi aj náhrady škody, a to aj súdnou cestou, podaním žaloby o náhradu škody. V takom prípade by ste museli vyčísliť v peniazoch škodu, ktorá Vám vznikla v dôsledku toho, že predchádzajúci vlastník porušil povinnosť odovzdať Vám predmet dražby bez zbytočných prieťahov. Musí ísť o skutočnú škodu spočívajúcu v nákladoch, ktoré ste v súvislosti s týmto porušením povinnosti mali. Odporúčame Vám v prípade záujmu podať takúto žalobu obrátiť sa na advokáta v mieste Vášho bydliska.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk