Úhrnný trest

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom dĺžky trvania trestu odňatia slobody v prípade spáchania viacerých trestných činov zaujímame nasledujúce stanovisko:

Ako uvádzate vo svojej otázke, tak Vášmu priateľovi bol rozhodnutím súdu zo dňa 06.07.2012 uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 6 rokov, a to pri uplatnení tzv. asperačnej zásady zakotvenej v ustanovení § 41 ods. 2 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“). Podľa platnej právnej úpravy takýto úhrnný trest prichádza do úvahy v prípade, ak súd ukladá páchateľovi trest za dva alebo viac úmyselných trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom (trestným činom s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov), pričom každý z týchto trestných činov bol spáchaný samostatným skutkom.

Vo Vami opisovanom prípade je však situácia komplikovanejšia, nakoľko Váš priateľ bol už v čase vydania druhého rozsudku (s úhrnným trestom odňatia slobody v trvaní 6 rokov) raz právoplatne odsúdený za trestný čin kupliarstva na podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom. V tejto súvislosti považujem za potrebné sa predovšetkým vysporiadať s otázkou, či sa Vami uvádzané „pokračovanie v trestnej činnosti“ po právnej stránke považuje za opakovanie trestného činu podľa ustanovenia § 122 ods. 9 Trestného zákona, alebo za pokračovanie v trestnej činnosti podľa ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona.

Podľa ustanovenia § 122 ods. 9 Trestného zákona „trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne“.

Na strane druhej podľa ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona „za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchate pokračoval v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase , spôsobe ich páchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený trestný čin.“

Z uvedeného hľadiska sa Vami uvádzaná situácia môže na prvý pohľad javiť ako pokračovanie v trestnej činnosti podľa citovaného ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona. Avšak na tomto mieste je ešte potrebné prihliadnuť na ustanovenie § 122 ods. 13 Trestného zákona, podľa ktorého „ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa takéto konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok“. Inými slovami, ak je voči páchateľovi vedené trestné stíhanie pre určitý trestný čin a tento páchateľ pokračuje v konaní, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty toho istého trestného činu aj po tom, čo mu bolo doručené oznámenie o vznesení obvinenia, tak všetko konanie po doručení tohto oznámenia sa považuje za nový skutok, a teda za nový trestný čin (aj napriek skutočnosti, že znaky tohto konania sú rovnaké, ako znaky konania do doručenia oznámenia o vznesení obvinenia).

Na základe Vami uvádzaných skutočností mám za to, že v prípade Vášho priateľa ide o opakovanie trestnej činnosti podľa citovaného ustanovenia § 122 ods. 9 Trestného zákona so všetkými právnymi dôsledkami. To inými slovami znamená, že z pohľadu Trestného zákona Váš priateľ sa dopustil spáchania troch samostatných trestných činov, a to:

1. trestného činu kupliarstva podľa ustanovenia § 367 Trestného zákona, za skutok spáchaný konaním do doručenia oznámenia o vznesení obvinenia v „prvom“ prípade (ide o to konanie, za ktoré bol odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom – rozsudok z 24.02.2011);
2. ďalšieho trestného činu kupliarstva podľa ustanovenia § 367 Trestného zákona, za skutok spáchaný konaním po doručení oznámenia o vznesení obvinenia v „prvom“ prípade;
3. trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ustanovenia § 348 Trestného zákona za vedenie motorového vozidla v čase uloženého trestu zákazu činnosti.

V tejto súvislosti ešte poukazujem na skutočnosť, že rozhodujúce je oznámenie o vznesení obvinenia, ktoré bolo vydané v trestnom konaní za „prvý“ skutok kupliarstva, t. j. za ktorý bol Váš priateľ právoplatne odsúdený rozsudkom zo dňa 24.02.2011. Toto oznámenie o vznesení obvinenia bolo Vášmu priateľovi nepochybne doručené.

Ako už bolo uvedené, tak za trestný čin s poradovým číslom 1. Váš priateľ už bol právoplatne odsúdený na podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom, čím trestné konanie o tomto skutku bolo ukončené. Počas trvania skúšobnej sa však Váš priateľ dopustil ďalšieho trestného činu, čo inými slovami znamená, že neviedol riadny život. V zmysle ustanovenia § 52 ods. 1 Trestného zákona súd, ktorý odsudzujúci rozsudok vydal je povinný nariadiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Súd o takejto tzv. premene trestu rozhoduje osobitným rozhodnutím. Nakoľko však o takomto rozhodnutí vo svojej otázke nič neuvádzate usudzujem, že ešte v súčasnej dobe nebolo vydané.

Čo sa týka trestných činov pod poradovým číslom a 2. a 3., tak na základe Vami uvádzaných skutočností usudzujem, že súd o nich spoločne rozhodol rozsudkom zo dňa 06.07.2012, a to tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku (uložením úhrnného trestu za tieto dva konkrétne trestné činy). Práve v tomto „druhom“ rozsudku by sa súd mal vysporiadať s otázkou, či do uloženého trestu sa započítava aj trest uložený „prvým“ rozsudkom zo dňa 24.02.2011 alebo nie a z akého dôvodu (teda, či sa jedná o opakovanie trestného činu alebo pokračovací trestný čin). V každom jednom odsudzujúcom rozsudku musí byť v prvom rade uvedené za aký konkrétny skutok sa páchateľ odsudzuje, t. j. najmä kedy bol daný skutok spáchaný a akým spôsobom, pričom každý rozsudok musí byť riadne odôvodnený.

Na základe všetkého vyššie uvedeného máme za to, že ak sa súd v tomto „druhom“ rozsudku zo dňa 06.07.2012 s otázkou predchádzajúceho odsúdenia Vášho priateľa vysporiadal, tak v celom rozsahu platia skutočnosti uvedené v tomto rozsudku (skutočnosti o započítaní trestu do tohto nového trestu by mali byť uvedené v odôvodnení tohto rozsudku). Ak však tento „druhý“ rozsudok o započítaní trestu nič nehovorí, tak trest bol Vášmu priateľovi uložený len za trestné činy č. 2. a 3., čo taktiež znamená, že rovnako trest za trestný čin č. 1. si Váš priateľ bude musieť odpykať (po tom, čo dôjde k jeho premene z podmienečného na nepodmienečný).

V tejto súvislosti Vás však chcem upozorniť, že všetky informácie a závery uvedené v tejto odpovedi vychádzajú výlučne zo skutočností, ktoré ste uviedli vo Vašej otázke a z aktuálnych ustanovení právneho poriadku. Právne posúdenie Vašej otázky z podstatnej časti závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu, ktoré nám nie sú známe a zo znenia Vašej otázky nevyplývajú. Ďovoľujeme si Vás informovať, že účelom občianskej poradne portálu e-pravo.sk je poskytovanie iba všeobecných informácií a odporúčaní ohľadom právnych vzťahov a platného právnej regulácie v Slovenskej republike. Nie je možné zasielanie oscanovaných ani originálnych rozsudkov alebo iných právnych dokumentov. Z uvedeného dôvodu Vám odporúčame, aby ste sa so svojou otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý s odbornou starostlivosťou preskúma všetky okolnosti tohto prípadu a na ich základe Vám poskytne zodpovedajúce odpovede a odporúčania.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk