Premlčanie nároku na náhradu škody

Dobrý deň,

Na základe Vašej otázky ohľadne náhrady škody Vám zasielame nasledovné stanovisko:

V zmysle § 106 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) „Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.“ To je všeobecná premlčacia lehota, ktorá platí pre premlčanie práva na náhradu škody. T.j. odkedy ste sa dozvedeli o škode zo vzniknutej dopravnej nehody a o tom, kto za ňu zodpovedá, mali ste právo uplatniť voči tejto osobe, resp. voči jej poisťovateľovi, nárok na náhradu škody po dobu dvoch rokov. Po uplynutí tejto lehoty Vaše právo na náhradu škody síce nezaniklo, ale ak by vinník dopravnej nehody, resp. jeho poisťovňa vzniesla námietku premlčania, súd by Vám tento nárok nemohol priznať. Dobrovoľne Vám však aj po uplynutí tejto lehoty nahradiť škodu môžu a nešlo by na Vašej strane o bezdôvodné obohatenie.

Táto dvojročná lehota je tzv, subjektívna lehota, t.j. jej začiatok závisí od Vášho subjektívneho zistenia o škode a osobe za ňu zodpovednej.

Podľa § 106 ods. 2 OZ „Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.“

Lehota 3, resp. 10 rokov je tzv. lehotou objektívnou a začína plynúť odo dňa, kedy ku vzniku škody došlo. Pritom o lehote 10-ročnej by sme mohli uvažovať len v prípade, ak Vám škoda v rámci dopravnej nehody bola vinníkom nehody spôsobená úmyselne, čo nepredpokladáme a ani vy to neuvádzate. Navyše, ani to by neznamenalo, že ešte stále môžete uplatniť právo na náhradu škody. Vzťah medzi subjektívnou 2-ročnou lehotou podľa § 106 ods. 1 OZ a objektívnou 3/10-ročnou lehotou podľa § 106 ods. 2 OZ je totiž taký, že subjektívna lehota plynie v rámci objektívnej a uplynie najneskôr s uplynutím objektívnej, aj ak by nemala uplynúť celá.

Ilustračný príklad:  Ak ku neúmyselnej škode došlo 01.12.2009 (začiatok plynutia objektívnej lehoty), objektívna 3-ročná lehota uplynie 01.12.2012. Ak sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá povedzme dňa 01.01.2012 (začiatok plynutia subjektívnej lehoty), má čas najneskôr do 01.12.2012, aby uplatnil nárok na náhradu škody, napriek tomu, že inak by subjektívna lehota mala trvať 2 roky a uplynúť až 01.01.2014. Keďže však subjektívna lehota nemôže plynúť po uplynutí objektívnej, musí sa skončiť 01.12.2012, t.j. vtedy, keď skončí objektívna.

Uvedené uvádzame na vysvetlenie plynutia premlčacích lehôt a toho, že 10-ročná premlčacia lehota podľa nášho názoru nie je vo Vašom prípade relevantná.

Pokiaľ ide o postup, ktorý majú poisťovne v prípade škodovej udalosti, resp. dopravnej nehody sledovať, a lehoty, v ktorých majú škodovú udalosť prešetrovať a uspokojovať nároky poškodených, tieto sú stanovené v zákone č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v platnom znení (ďalej len „zákon“).

Podľa § 11 ods. 6 zákona: „Poisťovateľ (t.j. poisťovňa) je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti
a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
Podľa § 11 ods. 7 zákona: „Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.“

Z Vašej otázky vyplýva, že je možné, že poisťovateľ si tieto povinnosti riadne nesplnil.

Ďalej však uvádzate, že vo Vašom prípade vstúpila do celého procesu aj Slovenská kancelária poisťovateľov (ďalej len „SKP“). Neuvádzate, prečo sa začala zaoberať škodou udalosťou, preto môžeme len dedukovať, že mohlo ísť o situáciu, že vinník nehody nemal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti, resp. jeho poisťovňa bola platobne neschopná a pod. Ak by tomu tak bolo, tak máte voči SKP nárok na tzv. náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu:

Podľa § 24a zákona „Poškodený s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky má nárok na náhradné poistné plnenie z poistného garančného fondu (ďalej len „náhradné poistné plnenie"),

a) do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca zodpovedný za náhradu škody neposkytol poškodenému písomné vysvetlenie k nárokom na náhradu škody alebo
b) poisťovateľ so sídlom v inom členskom štáte neurčil v Slovenskej republike likvidačného zástupcu zodpovedného za náhradu škody.
Podľa ods. 2 Poškodený nemá nárok na náhradné poistné plnenie, ak
a) podľa odseku 1 písm. b) už uplatnil nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a ak do troch mesiacov dostal písomné vysvetlenie od tohto poisťovateľa, aleb
b) uplatnil nárok na náhradu škody proti príslušnému poisťovateľovi žalobou na súde.

Podľa ods. 4 „Kancelária je povinná poskytnúť náhradné poistné plnenie alebo poskytnúť písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť alebo pre ktoré znížila náhradné poistné plnenie, a to do dvoch mesiacov odo dňa uplatnenia nároku na náhradné poistné plnenie. Kancelária neposkytne náhradné poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie, ak poisťovateľ alebo jeho likvidačný zástupca poskytne poškodenému poistné plnenie alebo písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmieta poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie.“

Neuvádzate však, či ste si nárok na náhradné poistné plnenie uplatnila. Ak nie, nie je nám zrejmé, z akého titulu prevzala SKP šetrenie prípadu.

Vzhľadom na nedostatok týchto informácií nie je možné s určitosťou uzavrieť, na koho strane nastala chyba, resp. k akému konkrétnemu porušeniu ktorej zákonnej povinnosti ktorého subjektu došlo. Pri našom odporúčaní v tejto veci vychádzame preto zo všeobecného pricnípu, že ak niekto niekomu zavinene spôsobí škodu porušením nejakej povinnosti, je povinný túto škodu nahradiť. Máme teda za to, že ak poisťovateľ, alebo SKP porušila, resp. opomenula niektoré zo svojich vyššie uvedených zákonných povinností alebo ich nevykonala v stanovených lehotách, máte voči tomuto subjektu nárok na náhradu škody, ktorý môžete uplatniť aj súdne.

Predpokladom úspešného uplatnenia nároku na náhradu škody je to, aby žalobca (teda Vy) preukázal, že:

1. Vznikla škoda (pravdepodobne by predstavovala sumu zodpovedajúcu tej, ktorú ste uhradili v servise, ale nebola Vám nikdy nahradená)
2. Došlo k porušeniu povinnosti – teda poukázanie na to, že SKP alebo poisťovňa vinníka nehody porušili nejakú konkrétnu povinnosť vyplývajúcu im napr. priamo zo zákona, teda neposkytli Vám plnenie, nevykonali šetrenie v zákonom stanovenej lehote, neinformovali Vás a pod. – na presné označenie porušenej povinnosti konkrétnym subjektom Vami uvedené informácie nestačia
3. Medzi a) a b) existuje príčinná súvislosť - že škoda ktorá Vám vznikla, t.j. to, že Vám nebola nahradená čiastka zaplatená v servise, bolo spôsobené týmto konkrétnym porušením povinnosti
4. Zavinenie, a to aspoň z nedbanlivosti.

Dôležité je, aby ste nárok na náhradu škody uplatnili v premlčacej lehote, ktorú sme už uviedli vyššie – podľa § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ. Pričom momentom, kedy ste sa dozvedeli o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá by mohol byť napr. deň telefonátu z minulého týždňa.

Nepožadovali by ste teda náhradu škody za spôsobenú dopravnú nehodu, na ktorú nárok je už pravdepodobne premlčaný, ale nárok na náhradu škody spôsobenú porušením povinnosti SKP/poisťovne, o vzniku ktorej ste sa dozvedeli len teraz.

Považujeme za potrebné povedať, že naše odporúčanie vychádza výlučne z Vami poskytnutých informácií, ktoré nie sú kompletné. Rovnako nepoznáme presný obsah listín, ktoré Vám boli doručené a všetky okolnosti prípadu. Nakoľko podanie žaloby o náhradu škody, jej preukázanie a celkovo vedenie súdneho sporu v takejto veci si vyžaduje odborné právne znalosti, odporúčame Vám obrátiť sa na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý Vám po preskúmaní všetkých podkladov bude vedieť konkrétne poradiť, či vo Vašom prípade existujú skutočnosti a dôkazy dostatočné na to, aby bolo reálne vec dať na súd a uniesť dôkazné bremeno.

Pokiaľ váhate, či sa obrátiť priamo na advokáta, môžete ako prvý krok sama zaslať doporučene s doručenkou SKP ako aj poisťovni vinníka nehody list, v ktorom opíšete chronologicky celý sled prípadu obdobne ako v znení Vašej otázky, s tým, že uvediete:

- Kedy došlo ku škodovej udalosti

- Aké kroky ste podnikli

- Kedy a akého znenia ste dostali písomnosti v tejto veci

a budete požadovať vysvetlenie a náhradu škody, s tým, že pokiaľ k tomu nedôjde, obrátite sa bezodkladne na advokáta. (Samozrejme, nárok na náhradu škody máte len od jedného z týchto subjektov, avšak tým, že nie je úplne preukázané, kto porušil svoju zákonnú povinnosť, nevieme jednoznačne posúdiť, ktorý subjekt je zodpovedný).

K listu môžete pripojiť fotokópie všetkých podkladov, ktoré k prípadu máte.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk