Vedenie exekučného konania

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom neukončeného exekučného konania z roku 1996 uvádzame nasledujúce stanovisko:

V zmysle ustanovenia § 46 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) „exekútor poverený vykonaním exekúcie sa postará o jej vykonanie“. Inými slovami z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že „po doručení poverenia na vykonanie exekúcie zo strany príslušného exekučného súdu je súdny exekútor povinný spravovať sa zásadou oficiality a postarať sa o vykonanie exekúcie tak, aby bola čo možno najhospodárnejšia pre oprávneného, rešpektujúc pritom zásady exekučného konania, predovšetkým zásadu ochrany a obrany povinného a tretích osôb pri uskutočňovaní exekúcie. V praxi to znamená, že súdny exekútor po doručení poverenia na vykonanie exekúcie musí začať vykonávať jednotlivé procesné úkony tak, aby konal hospodárne a procesne efektívne. Konkrétny procesný postup bude závisieť od toho, aký spôsob exekúcie súdny exekútor zvolí.“ (viď. Števček M., Ficová S. a kol.: Exekučný poriadok, Komentár, 1. vydanie, C.H. Beck, Praha, 2011, s. 125)

Ďalej podľa ustanovenia § 3 Exekučného poriadku „exekútor vykonáva exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami podľa čl. 7 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými právnymi predpismi vydanými na ich vykonanie a rozhodnutím súdu vydaným v exekučnom konaní.“

Z doteraz uvedených skutočností teda vyplýva záver, že súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie postupuje samostatne, z úradnej moci a pri výkone exekúcie nie je viazaný žiadnymi pokynmi. Oprávnený, ako účastník exekučného konania, po podaní návrhu na začatie exekúcie už do samotného výkonu exekúcie nemôže zasiahnuť (okrem zákonom stanovených výnimočných prípadov), nakoľko exekučný poriadok mu takéto oprávnenie neposkytuje. Účasť oprávneného pri samotnom výkone exekúcie sa prakticky obmedzuje výlučne len na poskytnutie súdnym exekútorom požadovanej súčinnosti.  

Ako už bolo uvedené konkrétny postup súdneho exekútora v každom jednotlivom prípade však závisí od toho, aký spôsob výkonu exekúcie súdny exekútor v danom prípade zvolí (teda, či sa v danom prípade budú vykonávať zrážky zo mzdy a iných príjmov povinného, či sa uskutoční prikázanie pohľadávky povinného, či sa bude uskutočňovať predaj hnuteľných vecí alebo nehnuteľností povinného).

Čo sa týka poradia, v akom sú uspokojované pohľadávky jednotlivých oprávnených (ak voči povinnému sú vedené viaceré exekučné konania), tak táto otázka je riešená osobitne pre každý zo spôsobov vykonávania exekúcie.

V tejto súvislosti poukazujeme napr. na ustanovenie § 97 Exekučného poriadku, ktoré upravuje poradie uspokojovania pohľadávok pri exekúcii vykonávanej prikázaním pohľadávky z účtu povinného banke, podľa ktorého „poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa banke doručil príkaz na začatie exekúcie“.

Podľa ustanovenia § 128 ods. 1 Exekučného poriadku pri výkone exekúcie predajom hnuteľných vecí „poradie, v akom exekútor vykonáva výplatu jednotlivých pohľadávok, spravuje sa dňom, keď došiel exekútorovi návrh na vykonanie exekúcie pre jednotlivé pohľadávky“. Ďalej podľa ustanovenia § 128 ods. 3 Exekučného poriadku „ak exekútor predá na dražbe veci, ktoré už skôr spísal iný exekútor a exekučné konanie u tohto exekútora nebolo skončené, vyplatí z výťažku predaja týchto vecí najskôr pohľadávku a trovy exekúcie vymáhané týmto exekútorom.“ Obdobné pravidlo platí aj v prípade výkonu exekúcie predajom nehnuteľností.

Posúdenie otázky, či dotknutý súdny exekútor vo Vami opisovanom prípade postupoval správne a v súlade so zákonom však závisí od posúdenia konkrétnych okolností prípadu, ktoré z Vašej otázky nevyplývajú (najmä právny dôvod pohľadávky, výška pohľadávky, majetnosť povinného, zloženie majetku povinného a pod.). V tejto súvislosti Vám odporúčame, aby ste sa s touto otázkou obrátili na advokáta v mieste sídla Vašej firmy, ktorý celú záležitosť preskúma a s odbornou starostlivosťou posúdi.

Každopádne v prípade, ak máte pochybnosti o správnosti postupu súdneho exekútora, tak v súlade s ustanovením § 218a Exekučného poriadku má každá fyzická alebo právnická osoba možnosť podať na Slovenskú komoru exekútorov sťažnosť na činnosť súdneho exekútora.

Čo sa týka odmeny súdneho exekútora, tak v zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku „za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.“

V zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) odmena súdneho exekútora je spravidla 20 % z hodnoty peňažného plnenia, ktoré sa má exekúciou vymôcť. Čo sa týka náhrady hotových výdavkov, tak v zmysle vyhlášky táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Náhrada za stratu času parí exekútorovi v prípade úkonov vykonávaných mimo mesta/obce, v ktorej má tento súdny exekútor sídlo. O predpokladanej výške trov exekúcie bol súdny exekútor povinný Vás informovať v rámci upovedomenia o začatí exekúcie, ktoré bol povinný oprávnenému zaslať.

V súvislosti s odmenou súdneho exekútora si Vás ešte dovoľujeme upozorniť na ustanovenie § 203 Exekučného poriadku, ktorý zakotvuje 3 prípady, kedy trovy exekúcie bude znášať oprávnený (osoba, ktorá podala návrh na vykonanie exekúcie). Oprávnený bude hradiť trovy exekúcie, ak:

1. dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného (za zavinenie oprávneného sa považuje aj prípad, kedy oprávnený podal návrh na zastavenie exekúcie);
2. ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie;
3. ak sa exekučné konanie zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz.

S pozdravom,

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk