Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky týkajúcej sa úpravy stretávania sa rodiča s maloletým dieťaťom zaujímame nasledujúce stanovisko:

Úprava styku rodiča s maloletým dieťaťom, ako jedno z rodičovský práv, ktoré prináleží tomu z rodičov, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, je obsiahnutá v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ZR“).

Podľa ustanovenie § 36 ods. 1 ZR: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností.“

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia je pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom prvoradá dohoda rodičov. Ak sa však rodičia nijakým spôsobom na stretávaní sa rodiča s maloletým nevedia dohodnúť, upraví tento styk súd.

Preto pokiaľ je vo vašom prípade možná dohoda o úprave styku, treba sa o ňu pokúsiť. Samozrejme vzhľadom na vašu situáciu, ako ju opisujete vo vašej otázke, by bolo dobré dohodnúť stretávanie sa maloletého s otcom v kratšom časovom trvaní a najlepšie za vašej prítomnosti, nakoľko sa obávate, že by sa vášmu dieťaťu samému len s otcom mohlo niečo stať.

Pokiaľ sa však dohodu vo vašom prípade nepodarí uzavrieť a otec dieťaťa podá na súd návrh na úpravu styku s maloletým, bude tento ich styk upravený súdnym rozhodnutím. Súd pri rozhodovaní o úprave styku prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa.

Odborná literatúra k okolnostiam, na ktoré prihliada súd pri rozhodovaní o úprave styku uvádza: „Pri rozhodovaní súdu je potrebné otázku styku, jeho časové vymedzenie a miesto stretávania, posudzovať veľmi starostlivo, pričom sa nemajú používať iba paušálne hľadiská. Rozhodujúce pritom budú:

a) okolnosti na strane maloletého: jeho vek, zdravotný stav, vzťah k rodičovi, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, denný režim najmä so zreteľom na školské povinnosti a pod., ako aj 

b) okolnosti na strane rodičov: ich vzájomný vzťah, ich časové a hospodárske možnosti, rodinné pomery, vzdialenosť medzi bydliskom dieťaťa a rodiča, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti a i.“        

(Svodoba J., Ficová S.: Zákon o Rodine Komentár, EUROUNION, 1. vyd., 2005, s. 65, ISBN: 80-88984-76-9)

V súlade s uvedeným teda súd pri rozhodovaní o úprave styku berie do úvahy viacero faktorov, predovšetkým vek maloletého, jeho vzťah k rodičovi, ktorý ho nemá v osobnej starostlivosti, ale aj vzdialenosť bydliska rodiča a maloletého. Preto odlišne upraví styk jednoročného dieťaťa s rodičom a maloletého, ktorý navštevuje základnú školu  s rodičom, taktiež inak upraví stretávanie sa maloletého a rodiča, ktorí bývajú v jednom meste a inak ak bývajú na opačných koncoch Slovenskej republiky.  Vždy však pri rozhodovaní o úprave styku prihliada v prvom rade na záujem maloletého.

K pojmu záujem maloletého uvádza odborná literatúra nasledovné: „V záujme dieťaťa je predovšetkým to, aby vyrastalo v atmosfére šťastia, lásky, porozumenia, stability, tolerancie a harmónie, aby jeho výchova smerovala k pozitívnemu rozvoju jeho osobností, nadania a rozumových a fyzických schopností, mravnému, duchovnému a sociálnemu rozvoju.“     (Horváth E., Varga E.: Zákon o Rodine Komentár, IURA EDITION, 1. vyd., 2009, s. 119, ISBN: 978-80-8078-257-3)

Zákon nikde neupravuje, od koľkých rokov veku dieťaťa je rodič, ktorý býva vo väčšej vzdialenosti od svojho maloletého dieťaťa, oprávnený si svojej dieťa brávať k sebe (mať upravená styk s maloletým aj po dobu viacerých dní za sebou). Preto vaša informácia, ktorú uvádzate vo svojej otázke – od šiestich rokov veku dieťaťa – je mylná. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti, na ktoré súd prihliada pri úprave styku, môže v niektorých prípadoch mať rodič u seba aj dieťa vo veku napríklad jedného roka, avšak v inom prípade nebude mať môcť dieťa u seba ani vo veku šesť rokov.

Pokiaľ sa Vám s otcom vášho dieťaťa nepodarí dohodnúť na úprave stretávania sa s maloletým a o úprave styku bude rozhodovať súd, môžete vzhľadom na vašu situáciu (máte dôvodnú obavu, nakoľko je otec dieťaťa nezodpovedným rodičom, že by sa mohol vášmu dieťaťu, počas stretávania sa s otcom, stať nejaký úraz) žiadať súd o obmedzenie alebo zakázanie styku otca s maloletým.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 3 ZR totiž:  „Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.“

V zmysle uvedeného teda ak by styk s rodičom negatívne vplýval na záujmy dieťaťa, alebo by tu existovala odôvodnená obava z tohto negatívneho vplyvu, čo môže byť aj vaším prípadom, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s týmto rodičom, alebo ho úplne zakáže. Obmedzenie spočíva napríklad v určení kratšieho času pre styk dieťaťa s rodičom alebo v predĺžení časových intervaloch medzi stretnutiami s týmto rodičom, ale aj v tom, že sa styk uskutoční v prítomnosti druhého rodiča alebo inej osoby. Pri zákaze styku sa rodičovi celkom odoberá právo stýkať sa s maloletým dieťaťom a to akýmkoľvek spôsobom. Obmedzenie ani zákaz styku rodiča s maloletým nemá žiaden vplyv na ďalšie práva a povinnosti rodiča k maloletému, napr. na vyživovaciu povinnosť k maloletému alebo na právo zastupovať maloletého.

Uvádzate, že výživné, ktoré na maloletého platí jeho otec, nepostačuje ani len na pokrytie jeho základných potrieb. Vyživovacia povinnosť je jednou zo základných povinností, ktoré má rodič voči svojmu dieťaťu a to až do doby, pokiaľ dieťa nie je schopné sa samo živiť. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 2 a ods. 3 ZR sú rodičia povinný prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a bez ohľadu na ne, je každý rodič povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa (životné minimu na dieťa je od 01.07.2013 vo výške 90,42,-Eur, 30% je 27, 13,-Eur). Platí rovnako ako pri úprave styku, že pokiaľ sa rodičia na výške výživného nedohodnú, upraví ju súd. Preto pokiaľ máte za to, že suma, ktorou vám na výživu prispieva otec vášho dieťaťa je nedostačujúca, a že vzhľadom na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery môže prispievať aj vyššou sumou, a dohodu o zvýšení výživného sa Vám s otcom dieťaťa nepodarilo uzavrieť, môžete podať na súde Návrh na zvýšenie výživné.      

Nakoľko nám však nie sú známe konkrétnejšie okolnosti tohto prípadu, odporúčame Vám, aby ste sa v tejto veci obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, prípadne na bezplatné centrum právnej pomoci, ktorí celú vec s odbornou starostlivosťou posúdia a poradia Vám, ako riešiť Váš prípad súdnou cestou.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk