Vyplatenie dediča pred smrťou poručiteľov

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom vyplatenia jedného z dedičov ešte za života poručiteľov uvádzame nasledujúce stanovisko:

Problematika dedenia je v podmienkach Slovenskej republiky komplexne upravená v ustanoveniach siedmej časti (§ 460 a nasl.) zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“). V tejto časti Občianskeho zákonníka sú uvedené presné a jednoznačné pravidlá prechodu majetku na dedičov po smrti poručiteľa. Právna úprava dedenia v Slovenskej republike vychádza zo zásady uvedenej v ustanovení § 460 Občianskeho zákonníka, kde je výslovne stanovené, že „dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa“.

Z uvedeného pravidla vyplýva, že predmetný rodinný dom je v súčasnosti vo vlastníctve Vašich rodičov a jedine oni sú oprávnení s týmto majetkom disponovať a rozhodovať o jeho osude. Inými slovami ani Vy a ani Vaši súrodenci v súčasnosti nemáte žiadne práva k dotknutému rodinnému domu, a teda nemáte ani právo rozhodovať o tom, kto a v akom podiele nadobudne tento majetok po smrti Vašich rodičov.

Momentom smrti niektorého z Vašich rodičov Vám a Vašim súrodencom (ako dedičom) vznikne právo na určitý dedičský podiel z majetku, ktorý poručiteľ vlastnil v čase svojej smrti. V tejto súvislosti však zdôrazňujeme, že toto dedičské právo Vám vznikne až v momente smrti niektorého z Vašich rodičov (za podmienky, že nebohý rodič za svojho života nevydedil niektoré zo svojich detí).

Vo svojej otázke však uvádzate, že Vaši rodičia sú žijúci, z čoho vyplýva, že ani Vy a ani nikto z Vašich súrodencov ste ešte nenadobudli žiadne dedičské právo, a teda k dotknutému majetku ste ešte nenadobudli žiadne práva. S týmto majetkom nie ste oprávnení žiadnym spôsobom disponovať a rovnako nie ste oprávnení ani rozhodovať o jeho osude (ako už bolo uvedené toto právo patrí výlučne Vašim rodičom).

Z uvedeného teda vyplýva záver, že Vy a Vaši súrodenci nie ste v súčasnej dobe oprávnení uzatvárať akékoľvek dohody týkajúce sa majetku, ku ktorému ešte nemáte žiadne práva (ktorý ešte nevlastníte).

V tejto súvislosti je potrebné ešte poukázať na skutočnosť, že v zmysle platnej právnej úpravy sa dedičstvom rozumie iba ten majetok, ktorý poručiteľ vlastnil v momente svojej smrti. Nakoľko však Vaši rodičia ešte stále žijú, tak po právnej stránke ešte žiadne dedičstvo po nich neexistuje, a teda v súčasnej dobe ešte nie je čo vyporiadavať a rozdeľovať medzi dedičov. Uvedená skutočnosť tak inými slovami potvrdzuje hore uvedený záver, že Vy a ani Vaši súrodenci nie ste oprávnení uzatvárať dohody týkajúce sa dedičstva, ktoré ešte právne neexistuje.

Zároveň v tejto súvislosti je ešte potrebné si uvedomiť aj skutočnosť, že Vaši rodičia môžu za svojho života dotknuté nehnuteľnosti predať alebo darovať inej osobe, a teda tento majetok vôbec nemusí byť predmetom dedičského konania po ich smrti. Rovnako tak Vaši rodičia môžu za svojho života spísať závet, ktorým niektoré zo svojich detí vydedia a táto vydedená osoba takto stratí akékoľvek právo na dedičstvo. Taktiež Vaši rodičia môžu vo svojom závete určiť aj napr. rozdielne podiely, ktoré po ich smrti majú pripadnúť ich dedičom. Týmto chceme poukázať na skutočnosť, že:

1. predmetné nehnuteľnosti z rozhodnutia Vašich rodičov ani nemusia byť predmetom dedičstva;
2. Váš brat z rozhodnutia Vašich rodičov vôbec nemusí byť ich dedičom.

Na záver uvádzame, že slovenské občianske právo vychádza zo starej rímskoprávnej zásady, podľa ktorej  nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako sám má. V nadväznosti na už uvedené skutočnosti teda osoba, ktorá by prichádzala do úvahy ako dedič po poručiteľovi, nemá právo rozhodovať o osude majetku, ktorý by mal patriť do dedičstva, ešte za života poručiteľa (z dôvodu, že k tomuto majetku ešte nemá žiadne právo).

Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka „neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom“.

Na základe všetkých doteraz uvedených skutočností je odpoveď na Vašu otázku tá, že postup navrhovaný Vašim bratom náš právny poriadok nepripúšťa a takúto dohodu nie je možné platne uzatvoriť. V prípade, ak by aj takáto dohoda bola uzatvorená, tak by bola neplatná ako odporujúca zákonu s poukazom na citované ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

Riešením pre Vášho brata by mohol byť napr. postup, kedy by mu Vaši rodičia darovali spoluvlastnícky podiel zodpovedajúcej veľkosti, ktorý by ostatní súrodenci následne od tohto brata odkúpili. Takýto postup by však vyžadoval uzatvorenie osobitnej darovacej zmluvy medzi Vašimi rodičmi a Vaším bratom a zápis tejto skutočnosti do katastra nehnuteľností. Následne by tak mohlo dôjsť k uzatvoreniu osobitnej kúpnej zmluvy medzi Vaším bratom a ostatnými súrodencami, pričom tento prevod by následne rovnako musel byť zapísaný do katastra nehnuteľností.

Podľa ustanovenia § 484 Občianskeho zákonníka „pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovanie“. Na základe citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka by tak Váš brat po smrti Vašich rodičov už nemal právo na žiadnu časť z dotknutých nehnuteľností. Tým samozrejme nie je dotknuté právo Vašich rodičov dotknutého brata následne vydediť alebo spísať závet, v ktorom v ktorom výslovne uvedú príkaz, aby sa spoluvlastnícky podiel darovaný Vášmu bratovi započítal na dedičský podiel, ktorý by mu mal pripadnúť po ich smrti.

V prípade, ak by ste sa rozhodli pre postup uvedený v predchádzajúcich dvoch odsekoch, tak Vám odporúčame, aby ste sa s týmto problémom obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska a oboznámili ho s celou situáciou. Tento advokát celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejší postup krokov.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk