Vyživovacia povinnosť medzi manželmi

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky týkajúcej sa vyživovacej povinnosti medzi manželmi uvádzame nasledujúce stanovisko:

Vyživovaciu povinnosť medzi manželmi upravuje zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine v platnom znení (ďalej len „ZR“) v ustanovení § 71 ods. 1 nasledovne: „Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.“

Vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi (ďalej aj len „manželské výživné“) vzniká uzatvorením manželstva a končí jeho zánikom (rozvodom alebo smrťou jedného z manželov). Trvá teda zásadne počas celého manželstva a to bez ohľadu na to či spolu manželia žijú alebo nie. Platí teda, že ak aj spolu so svojou manželkou nežijete v jednej domácnosti, vyživovacia povinnosť medzi Vami ako manželmi aj naďalej trvá.

Manželské výživné je postavené na zásade rovnakej životnej úrovne manželov, t.j. na zásade solidarity, ktorá nepripúšťa, aby sa niektorý z manželov dostal do nevýhodnejšieho postavenia napríklad v dôsledku starostlivosti o domácnosť alebo o deti a pod. V zmysle uvedeného teda platí, že pri manželskom výživnom nemusí byť splnená podmienka odkázanosti na výživu druhého manžela, ako je to napríklad pri vyživovacej povinnosť detí k rodičom. Uplatňovanie manželského výživného je preto možné aj v prípade, že ak sú obaja manželia zárobkovo činní, schopní zabezpečiť svoje osobné potreby, avšak v dôsledku oddeleného hospodárenia vzniká disproporcia v ich celkovej životnej úrovni.

V prvom rade si manželia svoju vyživovaciu povinnosť plnia dobrovoľne. Ak však túto svoju povinnosť z vlastnej vôle neplnia, môže do týchto vzťahov vstúpiť, na návrh jedného z manželov, súd. Oprávneným z tejto vyživovacej povinnosti je manžel, u ktorého aktívna legitimácia vzniká ak je jeho životná úroveň nižšia ako životná úroveň druhého manžela , resp. ak mu druhý manžel neprispieva na výživu tak, aby ich životná úroveň bola zásadne rovnaká. Povinným je druhý manžel, t.j. manžel s vyššou životnou úrovňou.

Kritéria ktoré súd pri určovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi berie do úvahy sú upravené v ustanovení § 75 ZR nasledovne: „(1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.“

Súd je povinný zisťovať aké sú osobné, rodinné a majetkové pomery manželov, odôvodnené potreby oprávneného a schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, teda aké sú životné úrovne oboch manželov, nakoľko ako sme už vyššie uvádzali, pri tejto vyživovacej povinnosti je rozhodujúca rovnaká životná úroveň manželov a nie odkázanosť na výživu jedného z manželov. Platí teda, že nestačí zistiť len výšku príjmov povinného a oprávneného, ale aj konkrétnu mieru ich potrieb danú povahou práce, spôsobom života, zdravotným stavom apod. Zároveň je súd povinný zaoberať sa aj otázkou osobnej starostlivosti o deti a starostlivosti o domácnosť, nakoľko výkon týchto činností je postavený na roveň finančnému zabezpečovaniu potrieb rodiny.

Manželské výživné v súlade s ustanovení § 75 ods. 2 ZR nemožno priznať, ak by jeho priznanie bolo v rozpore s dobrými mravmi (sú to nepísané pravidlá slušnosti, ľudskosti, tolerancie, poctivosti a dôvery, ktoré síce nie sú presne definované, ale vychádzajú zo všeobecne akceptovaných mravných princípov prevažnej časti spoločnosti, súd ich vždy posudzuje konkrétne v každom individuálnom prípade). Z tohto hľadiska teda súd pri rozhodovaní o nároku na manželské výživné bude musieť vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí, príčiny, pre ktoré si manželia neplnia svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne, ale aj okolnosti či manžel, uplatňujúci si nárok na výživné, žije s druhom, ako aj okolnosti spôsobeného rozvratu medzi manželmi a opustenie rodiny. Podľa JUDr. Horvátha za rozpor s dobrými mravmi možno považovať aj situáciu, keď majetkové pomery osoby požadujúcej výživné prevyšujú majetkové pomery žalovaného (E. Horváth – E. Varga: Zákon o Rodine. Komentár, IURA EDITION spol. s r.o., 2009, str. 405.)

V svojej otázke síce uvádzate, že majetkové pomery vašej manželky sú veľmi dobré (najmä vzhľadom na finančné prostriedky, ktoré získala z predaja rodinného domu), nespomínate ale, v akých majetkových pomeroch žijete vy, teda absentuje tu opis (porovnanie) životných úrovní Vás a Vašej manželky, ktoré sú pri určení nároku na manželské výživné kľúčové. Pre určenie toho, či toto manželské výživné Vašej manželke skutočne prislúcha, je teda rozhodujúca aj Vaša životná úroveň. Pokiaľ je Vaša životná úroveň vyššia ako životná úroveň Vašej manželky, a to aj napriek jej vysokým majetkovým pomerom, manželské výživné jej patrí. Pokiaľ ale životná úroveň Vašej manželky sa rovná alebo prevyšuje tú vašu, manželské výživne jej pochopiteľne nepatrí. V prípade ak manželkina životná úroveň prevyšuje tú Vašu, môžete naopak manželské výživné od nej požadovať Vy. Samozrejme pri určovaní nároku na manželské výživne je potrebné vziať do úvahy všetky vyššie zmienené kritéria, ako aj súlad s dobrými mravmi, nakoľko vo vašom prípade vaša úhrada manželkiných dlhov, ktoré Vám do dnešného dňa nesplatila, by mohla manželské výživné robiť nesúladným s dobrými mravmi.                      

Nakoľko však vo Vašej otázke neuvádzate bližšie skutkové okolnosti tohto prípadu, najmä na základe uvedeného nepoznáme konkrétne životné úrovne v ktorých vy a Vaša manželka žijete, nevieme Vám odpovedať viac vyčerpávajúco, a v súlade s Vami poskytnutým informáciami Vám preto okrem vyššie uvedeného stanoviska odporúčame, aby ste sa v tejto veci obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, resp. na Centrum právnej pomoci (poskytuje bezplatnú právnu pomoc), ktorí celý prípad s odbornou starostlivosťou posúdia a poradia Vám konkrétnejšie, aké možnosti v tejto právnej veci máte.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk