Nevrátenie kúpnej ceny po vrátení tovaru do cudziny

Dobrý deň.

Z Vami poskytnutých informácií vyplýva, že predávajúci vám po zaplatení kúpnej ceny notebook skutočne zaslal, problémom je, že po vrátení notebooku Vám už predávajúci kúpnu cenu nevrátil, hoci Vám to emailom prisľúbil. Otázka znela, či sa oplatí v tomto prípade iniciovať trestné konanie na osobu v zahraničí.

Ak podáte trestné oznámenie (podáva sa prokurátorovi alebo policajtovi), orgány činné v trestnom konaní sú povinné sa podaním zaoberať nezávisle na tom, kde sa takáto osoba nachádza. Prešetria okolnosti prípadu, a ak dôjdu k dostatočne odôvodnenému záveru, že konanie napĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu a tento trestný čin spáchala určitá konkrétna osoba, vznesú obvinenie. Aby ste sa vyhli prípadnému trestnému stíhaniu pre trestný čin krivého obvinenia, odporúčame, aby ste trestné oznámenie podali na neznámeho páchateľa. Keď budete orgánom činným v trestnom konaní uvádzať konkrétne okolnosti vášho prípadu, vtedy už uveďte presne údaje potrebné na identifikáciu predávajúceho, ak sú Vám známe.

Podľa § 46 Trestného zákona Vám ako osobe poškodeného prislúchajú viaceré práva, medzi inými aj právo uplatniť nárok na náhradu škody. Okrem toho tiež máte ako poškodený právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom v tejto trestnej veci, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky.

Čo sa týka náhrady škody, máte právo navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu, ktorá Vám trestným činom vznikla. Takýto návrh musí byť uplatnený najneskôr do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa návrh na náhradu škody uplatňuje. V prípade trestného konania teda náhrada škody spočívajúca najmä vo vrátení kúpnej ceny je podmienená tým, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotia, či  Vami opísaným konaním došlo k naplneniu skutkovej podstaty trestného činu. V trestnom konaní sa však primárne rozhoduje o vine páchateľa a treste za spáchaný trestný čin, takže súd môže o Vašom nároku na náhradu škody rozhodnúť tak, že Vás s Vašim nárokom odkáže na civilné konanie, ktoré následne budete musieť iniciovať novou (civilnou) žalobou na príslušnom súde.

Keďže výsledok trestného konania je na základe uvedených skutočností otázny a závisí v značnej miere od toho, či dané konanie napĺňa všetky znaky trestného činu, navrhujeme aj alternatívne riešenie.

Aby však bolo možné navrhnúť efektívne riešenie aplikovateľné vo Vašom prípade, je dôležité konkretizovať osobu predávajúceho a podľa toho určiť právny režim vzťahujúci sa na uvedenú situáciu. Keďže uvádzate, že ponuka, na ktorú ste reagovali, bola uverejnená na stránke bazar.sk, kde býva zverejňovaná súkromná inzercia, možno predpokladať, že predávajúcim bola fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti alebo povolania, ani nekonala v mene alebo na účet takejto osoby. Na zmluvu uzavretú s takouto osobou sa teda nevzťahujú predpisy o ochrane spotrebiteľa.

Keďže sa v prípade predávajúceho aj kupujúceho zrejme jedná o súkromné osoby, kúpnu zmluvy a následné vzťahy, ktoré vznikli, budeme posudzovať podľa predpisov občianskeho práva. Z Vami poskytnutých informácií vyplýva, že predávajúci zasielal predmet kúpy zo Španielska. Týmto sa jedná o právny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý sa riadi v prípade kúpnej zmluvy právom štátu podľa miesta sídla predávajúceho (v zmysle zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších predpisov).

Je diskutabilné (a z uvedených informácií to nevyplýva), či takýmto sídlom je skutočne Španielsko, keďže osoba inzerujúca na stránke bazar.sk ovládajúca slovenský jazyk v rámci slovenskej súkromnej inzercie bude pravdepodobne občanom Slovenskej republiky. Preto navrhujeme  ako prvý krok požiadať Vašu banku o postup v zmysle § 92 zákona o bankách (zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Konkrétne odporúčame po objasnení situácie požiadať Vašu banku spravujúcu účet, z ktorého bola predávajúcemu prevedená kúpna cena, aby vyžiadala od banky spravujúcej účet predávajúceho údaje potrebné na identifikáciu ich klienta, teda osoby predávajúceho, za účelom vymáhania bezdôvodného obohatenia  súdnou cestou. Uvedený postup môže skončiť buď dobrovoľným vrátením kúpnej ceny zo strany predávajúceho, alebo poskytnutím údajov o osobe predávajúceho, čím sa zjednoduší následné vymáhanie Vašej pohľadávky. V tejto súvislosti však poukazujeme na skutočnosť, že banka nie je povinná vo Vašom prípade Vám tieto údaje poskytnúť, avšak v praxi bývajú banky v takýchto prípadoch ústretové.

Ak sa potvrdí, že predávajúci má bydlisko v Španielsku, právny režim Vami uzavretej kúpnej zmluvy a následných vzťahov z toho vyplývajúcich sa bude spravovať španielskym právom. V takom prípade odporúčam obrátiť sa na advokáta v mieste Vášho bydliska, ktorý celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie celej situácie.

V prípade, ak by bydlisko predávajúceho bolo na Slovensku, sa možno riadiť slovenským právnym poriadkom. Potom na kúpnu zmluvu, ktorú ste s predávajúcim uzavreli, sa budú vzťahovať ustanovenia Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).

Medzi podstatné náležitosti kúpnej zmluvy patrí aj dohoda o cene tovaru. Na tej ste sa dohodli a bola aj zaplatená. Na čom ste sa s predávajúcim nedohodli a čo vás a možno i jeho prekvapilo, boli bližšie nešpecifikované problémy na colnici, kvôli ktorým ste nemohli prebrať predmet plnenia bez zaplatenia ďalšieho poplatku, s ktorým ste nerátali.  To bol aj dôvod, pre ktorý ste sa rozhodli tovar vrátiť. Keďže vám od predávajúceho následne prišiel mail, v ktorom sľuboval vrátenie peňazí do tridsiatich dní, možno predpokladať, že s odstúpením od zmluvy z vašej strany z daného dôvodu súhlasil. Vy ste tovar vrátili, jeho povinnosťou bolo a je vrátiť kúpnu cenu. Máte právo od neho žiadať majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol (bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka), čiže kúpnu cenu, keďže od kúpnej zmluvy ste odstúpili. Keďže nedošlo k dobrovoľnému vráteniu kúpnej ceny, odporúčame podať návrh na vydanie platobného rozkazu. Tu opäť záleží na mieste pobytu predávajúceho. Ak sa zdržiava v cudzine, je potrebné podať návrh na vydanie Európskeho platobného rozkazu podľa § 174a Občianskeho súdneho poriadku (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov.) Tlačivo na podanie takéhoto návrhu je uvedené v prílohe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 z 12. decembra 2006 ktorým sa zavádza európske konanie o platobnom rozkaze. Príslušnosť súdu, na ktorom sa má návrh podať, sa spravuje ustanoveniami Nariadenia Rady z 22. decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, konkrétne v tomto prípade ustanovením článku 5 ods. 1 písm. a), a teda návrh je potrebné podať na súde podľa miesta zmluvného plnenia, v tomto prípade je ním Bratislava. Súd vo vydanom platobnom rozkaze poučí odporcu o možnosti namietať voči rozkazu zaslaním odporu, prípadne zaplatiť navrhovateľovi sumu uvedenú v rozkaze. Ak sa podá odpor, konanie pokračuje na príslušných súdoch členského štátu pôvodu (v tomto prípade Slovenská republika) v súlade s pravidlami riadneho občianskeho súdneho konania, pokiaľ navrhovateľ výslovne nepožiadal o ukončenie konania v takom prípade.

Keďže viacero skutočností v tomto prípade je nejasných a konkrétny postup je preto v danom prípade problematické stanoviť, odporúčame sa obrátiť na advokáta, ktorý na základe presnejších informácií odporučí vhodnú následnosť ďalších krokov.

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk