Pracovná zmluva zakladajúca pracovný pomer na kratší pracovný čas

Otázka:

Dobry den,
chcela by som sa informovat, ze ked zamestnavatel ma zamestnaval na 50% úvazok od roku 2002 do 2013 augusta a došlo sa na to, ze hoci som mala pracovnú zmluvu podľa par.49 na kratší pracovný čas ale na druhej strane prac.zmluvy bolo napísané pracov. pomer na 40 hodin tyzdenne. Ci mozem narokovat uslu mzdu voci zamestnavatelovi a za akú dobu spatne?
Za Vasu skoru odpoved voprad dakujem

Odpoveď:

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom obsahu pracovnej zmluvy zakladajúcej pracovný pomer na kratší pracovný čas uvádzame nasledujúce stanovisko:

V zmysle ustanovenia § 43 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) „účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť ku vzniku rozporov“. V zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré je aplikovateľné aj na pracovnoprávne vzťahy, je potrebné už pri uzatváraní pracovnej zmluvy dbať na to, aby vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán boli presne, jasne a jednoznačne definované.

Vo Vami uvádzanom prípade teda vzniká rozpor medzi dvoma ustanoveniami tej istej zmluvy. Tento rozpor zrejme vznikol ako chyba v písaní a nejednalo sa o úmysel niektorej zo zmluvných strán nejakým spôsobom zavádzať druhú zmluvnú stranu. V tejto súvislosti však uvádzame, že platnosť tohto záveru závisí od konkrétnych okolností, za ktorých došlo k uzatvoreniu predmetnej pracovnej zmluvy.

Uvedený rozpor v pracovnej zmluve je možné preklenúť za použitia výkladových pravidiel uvedených v ustanovení § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom“. Inými slovami pri odstraňovaní prípadných rozporov v zmluve je potrebné prihliadnuť na skutočnú vôľu osôb, medzi ktorými došlo k uzatvoreniu predmetnej zmluvy, čo konkrétne touto zmluvou chceli dosiahnuť (aký účel).

Konkrétna vôľa účastníka zmluvy sa však zisťuje pomerne ťažko, najmä s niekoľkoročným časovým odstupom, avšak konkrétnu pohnútku zmluvných strán, ktorá ich viedla k uzatvoreniu predmetnej zmluvy je možné vyvodiť napr. z nasledujúcich okolností:

-        predchádzajúce rokovania zmluvných strán o obsahu zmluvy (o konkrétnych právach a povinnostiach);

-        výpovede iných osôb prítomných pri uzatváraní zmluvy;

-        následné správanie zmluvných strán po uzatvorení zmluvy.

Vo Vašom prípade bude mať najväčšiu váhu práve posledne menovaná okolnosť (následné správanie zmluvných strán po uzatvorení vašej pracovnej zmluvy). Teda, ak Vám Váš zamestnávateľ prideľoval prácu v rozsahu skráteného pracovného času, tak na vyplatenie ušlej mzdy nemáte nárok. V tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 118 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, podľa ktorého je „zamestnávateľ povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu“. Teda inými slovami mzda predstavuje odmenu zamestnanca za ním skutočne vykonanú prácu.

Ak však Vám Váš zamestnávateľ prideľoval prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času (40 hodín týždenne), tak v tomto prípade je potrebné skúmať ďalšie okolnosti prípadu, a to najmä:

-        v akej výške bola v zmluve dohodnutá mzda, ktorú Vám zamestnávateľ bol povinný vyplácať (či dosahovala aspoň výšku zákonom určenej minimálnej mzdy);

-        či Vám Váš zamestnávateľ vyplácal mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas;

-        aký bol úmysel zamestnávateľa pri uzatvorení Vašej pracovnej zmluvy (či Vás chcel zamestnať na kratší pracovný čas alebo na plný pracovný úväzok).

Ak Vás teda Váš zamestnávateľ zamestnával na plný pracovný úväzok a nevyplatil Vám mzdu podľa pracovnej zmluvy, resp. výška tejto mzdy nezodpovedala zákonom určenej výške minimálnej mzdy pre dané obdobie, tak v takomto prípade máte právo od zamestnávateľa dlžnú mzdu požadovať, a to prípadne aj súdnou cestou.

Čo sa týka doby, za ktorú môžete od zamestnávateľa požadovať prípadnú dlžnú mzdu, tak platí, že túto dlžnú mzdu môžete požadovať za celé obdobie trvania Vášho pracovného pomeru u predmetného zamestnávateľa. Avšak všetky Vaše prípadné nároky staršie ako 3 roky sa podľa ustanovenia § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka považujú za premlčané. V prípade, ak Váš zamestnávateľ vznesie voči Vám námietku premlčania, tak zaniká jeho povinnosť Vám tieto staršie nároky vyplatiť. 

Vo Vašom prípade Však konkrétna odpoveď na Vašu otázku závisí od konkrétnych okolností prípadu, ktoré nám nie sú známe (najmä od konkrétneho obsahu Vašej pracovnej zmluvy) a ktoré nie je možné zo znenia Vašej otázky vyvodiť. Z uvedeného dôvodu Vám odporúčame, aby ste sa s touto otázkou obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska a poskytli mu všetky potrebné písomnosti a vysvetlenia. On následne Váš problém s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.         

 

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk

 

04.07.14

Váš názor nás zaujíma

Pomohla Vám táto odpoveď?

1

0

Zaujali sme Vás? Pokračujte výberom Balíka, ktorý Vám vyhovuje