Súbeh dobrovoľného dôchodkového poistenia v SR a povinného dôchodkového poistenia v inom členskom štáte EÚ

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom povinnosti platiť poistné na dobrovoľné dôchodkové poistenie v súbehu s povinným dôchodkovým poistením v inom členskom štáte EÚ uvádzame nasledujúce stanovisko:

I.

V úvode tejto odpovede sa budeme zaoberať otázkou, či v rozhodujúcom období (v rokoch 2008 – 2011) platná právna úprava pripúšťala súbeh dobrovoľného sociálneho poistenia v Slovenskej republike.

V tejto súvislosti je potrebné vychádzať z Vami uvádzaného ustanovenia čl. 15 ods. 3 nariadenia rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov a ich rodiny, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, podľa ktorého „v súvislosti s invaliditou, starobou alebo smrťou (dôchodky) môže však dotknutá osoba vstúpiť do systému dobrovoľného alebo voliteľného nepretržitého poistenia členského štátu dokonca aj keď sa na ňu povinne vzťahujú právne predpisy iného členského štátu, ak takéto prekrývanie výslovne alebo implicitne pripúšťa prvý členský štát“.

Na základe citovaného ustanovenia teda európska legislatíva pripúšťa súbeh dobrovoľného dôchodkového poistenia v jednom členskom štáte s povinným dôchodkovým poistením v druhom členskom štáte, avšak iba za podmienky, že takýto súbeh nie je vylúčený právnym poriadkom členského štátu, v ktorom by dotknutá osoba mala byť dobrovoľne dôchodkovo poistená. Vo Vašej situácií je takýto súbeh možný v tom prípade, ak to v rozhodujúcom období nevylučovala právna úprava platná v Slovenskej republike.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) „dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba môže byť fyzická osoba po dovŕšení 16 rokov veku, ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, povolenie na prechodný pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt a nemá priznaný predčasný starobný dôchodok“.

Citované ustanovenie Zákona o sociálnom poistení teda stanovovalo 3 podmienky, ktoré dotknutá fyzická osoba musela spĺňať, aby mohla vstúpiť do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike, a to:

1. táto fyzická osoba musí byť staršia ako 16 rokov;

2. táto fyzická osoba musí mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, alebo ak sa jedná o cudzieho štátneho príslušníka, tak táto fyzická osoba musí mať na území Slovenskej republiky povolený trvalý pobyt, resp. aspoň prechodný pobyt;

3. táto fyzická osoba nesmie mať priznaný predčasný starobný dôchodok.

Ak dotknutá fyzická osoba nespĺňala niektorú z uvedených podmienok, tak do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike vstúpiť nemohla, resp. v tomto systéme ani nemohla zotrvať.

Iné obmedzenia pre vstup do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike, alebo zotrvanie v ňom, slovenská právna úprava v rozhodujúcom období nestanovovala, rovnako tak táto právna úprava neobsahovala ani žiadne iné ustanovenie, ktoré by výslovne zakazovalo súbeh dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike a povinného dôchodkového poistenia v inom členskom štáte EÚ.

Pozn.: Citovaná európska aj slovenská legislatíva v nezmenenom znení platí aj v súčasnosti.

Na základe uvedených skutočností máme za to, že slovenská právna úprava v rozhodujúcom období pripúšťala (a v súčasnosti aj naďalej pripúšťa) súbeh dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike a povinného dôchodkového poistenia v inom členskom štáte EÚ (aj keď to v Zákone o sociálnom poistení výslovne uvedené nebolo a v súčasnnosti nie je). Rovnako tak platná európska legislatíva takýto súbeh v rozhodujúcom období nevylučovala (a ani v súčasnosti nevylučuje), ba práve naopak takýto súbeh výslovne pripúšťala (a aj v súčasnosti stále pripúšťa).

Inými slovami samotná skutočnosť, že ste vstúpili do systému povinného dôchodkového poistenia Veľkej Británie nemá žiadny vplyv na prípadný zánik Vášho dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike.

Na tomto mieste poukazujeme na ustanovenie § 23 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011, podľa ktorého „dobrovoľne nemocensky poistenej osobe, dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe a dobrovoľne poistenej osobe v nezamestnanosti vzniká nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti odo dňa prihlásenia sa na tieto poistenia, najskôr odo dňa podania prihlášky, a zaniká dňom odhlásenia sa z týchto poistení, najskôr odo dňa podania odhlášky. Dobrovoľne nemocensky poistenej osobe zaniká nemocenské poistenie tejto osoby dňom priznania starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %. Dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe zaniká dôchodkové poistenie tejto osoby dňom priznania predčasného starobného dôchodku.“

V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o sociálnom poistení mohlo dobrovoľné dôchodkové poistenie fyzickej osoby zaniknúť iba v dvoch prípadoch, a to:

1. v prípade, ak sa dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba z tohto poistenia odhlásila;

2. v prípade, ak bol tejto dobrovoľne dôchodkovo poistenej fyzickej osobe priznaný predčasného starobný dôchodok.

Ďalej v zmysle ustanovenia § 128 ods. 2 písm. d), ods. 3 písm. d) a ods. 11 písm. c) Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011 bola každá dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba povinná platiť nasledujúce poistné:

1. poistné na starobné poistenie;

2. poistné na invalidné poistenie;

3. poistné do rezervného fondu solidarity.

V ustanovení § 140 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011 sú následne vymenované prípady, kedy dobrovoľne dôchodkovo poistená fyzická osoba nie je povinná platiť hore uvedené poistné.

Podľa ustanovenia § 140 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011 „zamestnanec, povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba a dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie sú povinní platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti

1. v období, počas ktorého sa im poskytuje materské,

2. od prvého dňa potreby ošetrovania fyzickej osoby uvedenej v § 39 ods. 1 písm. a) alebo starostlivosti o dieťa uvedené v § 39 ods. 1 písm. b) najdlhšie do desiateho dňa, ak potreba ošetrovania alebo starostlivosti trvá v tomto období.“

Ďalej podľa ustanovenia § 140 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011 „dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba, dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti nie je povinná platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti ani v období, počas ktorého sa jej poskytuje nemocenské“.

Taktiež podľa ustanovenia § 140 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011 „povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne dôchodkovo poistená osoba nie sú povinné platiť poistenie do rezervného fondu solidarity v období, počas ktorého nie sú povinné platiť poistné na dôchodkové poistenie“.

Vo všeobecnosti teda z citovaných ustanovení Zákona o sociálnom poistení vyplýva pravidlo, že dobrovoľne poistená osoba je povinná platiť poistné do systému dobrovoľného sociálneho poistenia počas celého obdobia, kedy je na príslušné dobrovoľné poistenie prihlásená. Inými slovami fyzická osoba, ktorá sa prihlásila do systému dobrovoľného dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov platných v Slovenskej republike je povinná platiť zákonom stanovené poistné až do momentu, kedy jej toto dobrovoľné dôchodkové poistenie zanikne, t. j. do odhlásenia sa z tohto poistenia alebo do priznania predčasného starobného dôchodku.

Samotná skutočnosť, že ste počas trvania svojho dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike vstúpili do systému povinného dôchodkového poistenia v inom členskom štáte EÚ, tak nemala žiadny vplyv na Vašu povinnosť platiť príslušné dávky poistného na základe Vášho dobrovoľného dôchodkového poistenia v Slovenskej republike (nakoľko Vaše dobrovoľné dôchodkové poistenie v Slovenskej republike nezaniklo niektorým zo spôsobov uvedených v citovanom ustanovení § 23 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 01.04.2011).

II.

Na základe skutočností uvedených v predchádzajúcej časti tejto odpovede a s prihliadnutím na informácie, ktoré ste uviedli v texte Vašej otázky, sa nám Vami citované „konečné“ rozhodnutie Sociálnej poisťovne javí ako vecne správne a zákonné. To však ale neznamená, že toto „konečné“ rozhodnutie Sociálnej poisťovne nevykazuje prípadne iné vady, ktoré by mohli mať za následok rozpor tohto rozhodnutia so zákonom. Tu by sa však vyžadovala podrobnejšia právna analýza celého textu predmetného rozhodnutia, ako aj celého procesného postupu Sociálnej poisťovne, ktorý vydaniu tohto „konečného“ rozhodnutia predchádzal.

Vo všeobecnosti čo sa týka možností Vášho ďalšieho postupu, v prípade, ak ste toho názoru, že Vami uvádzané „konečné“ rozhodnutie Sociálnej poisťovne je vydané v rozpore so zákonom, tak v zmysle ustanovenia § 220 Zákona o sociálnom poistení máte ešte možnosť domáhať sa nápravy súdnou cestou v rámci správneho súdnictva.

Konkrétne máte možnosť podať žalobu podľa druhej hlavy piatej časti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky súdny poriadok“). V tejto žalobe môžete namietať, že konkrétne rozhodnutie Sociálnej poisťovne je nezákonné (vydané v rozpore so zákonom) alebo, že Sociálna poisťovňa pri riešení Vašej záležitosti postupovala v rozpore s platnou právnou úpravou, čím ste boli ukrátená na svojich právach.

V tejto žalobe je potrebné čo najpresnejšie uviesť všetky nedostatky a nezákonnosti, ktoré vytýkate dotknutým rozhodnutiam Sociálnej poisťovne, resp. procesnému postupu Sociálnej poisťovne, ktorý predchádzal vydaniu týchto rozhodnutí. Podľa ustanovenia § 249 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku „žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napáda, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napáda, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí“.

Žalovaným v prípade tejto žaloby by mal byť správny orgán, ktorý rozhodoval v poslednom stupni (vo Vašom prípade zrejme ústredie Sociálnej poisťovne).

Túto žalobu je potrebné podať do dvoch mesiacov počítaných odo dňa, kedy Vám bolo doručené posledné „konečné“ rozhodnutie Sociálnej poisťovne, lebo v opačnom prípade súd na oneskorene podanú správnu žalobu nebude prihliadať a zmeškanie tejto lehoty nemožno odpustiť (viď. ustanovenie § 250b ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Podanie žaloby však nemá odkladný účinok, čo znamená, že rozhodnutím uloženú povinnosť je potrebné splniť a následne v súdnom konaní sa domáhať vrátenia zaplatenej sumy. Žalobca však môže požiadať súd o odloženie vykonateľnosti žalobou napadnutého rozhodnutia, ak by mu hrozila závažná ujma, čo však musí žalobca preukázať. O tejto žiadosti rozhoduje predseda senátu (viď. ustanovenie § 250c ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).

Po doručení žaloby príslušnému súdu spravidla nasleduje ústne pojednávanie vo veci za účasti oboch sporových strán.

Vo veci samej môže konajúci súd rozhodnúť niektorým z nasledujúcich spôsobov (v závislostí od tvrdení a dôkazov predložených sporovými stranami):

1. žalobu zamietne, ak nezistí žalobcom vytýkanú nezákonnosť (§ 250j ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku);

2. zruší napadnuté rozhodnutie a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti žalovanému správnemu orgánu vec na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že

   1. rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci;

   2. zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov;

   3. zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci;

   4. rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov;

   5. v konaní správneho orgánu bola zistená taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia;

      (§ 250j ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku)

3. zruší napadnuté rozhodnutie a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti žalovanému správnemu orgánu vec na ďalšie konanie, ak bolo rozhodnutie vydané na základe neúčinného právneho predpisu alebo rozhodnutie je nepreskúmateľné pre neúplnosť spisov správneho orgánu alebo z dôvodu, že spisy neboli predložené (§ 250j ods. 3 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku);

4. zruší napadnuté rozhodnutie a konanie zastaví, ak rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený.

Ak sa rozhodnete pre podanie takejto správnej žaloby, tak Vám odporúčame, aby ste sa už pri jej podaní nechali zastúpiť advokátom, aj keď vo Vašom prípade to zákon výslovne nevyžaduje.

III.

Na záver si Vás dovoľujeme upozorniť, že všetky doteraz uvedené skutočnosti sú iba všeobecného charakteru a vychádzajú výlučne z informácií, ktoré ste uviedli v texte Vašej otázky.

Konkrétna odpoveď na Vašu otázku je možná len po podrobnom preštudovaní všetkých rozhodnutí, ktoré Sociálna poisťovňa vo Vašom prípade vydala a ďalších súvisiacich dokumentov (nakoľko v súčasnosti nám nie sú známe všetky konkrétne okolnosti Vášho prípadu a rovnako tak nemáme k dispozícii všetky relevantné podklady pre právne posúdenie Vášho prípadu).

V prípade, ak máte záujem o podrobnú právnu analýzu Vášho prípadu s konkrétnymi právnymi závermi a podľa záverov tejto právnej analýzy o prípadne vypracovanie podania na súd alebo iný orgán verejnej správy, tak prosím využite služby portálu www.advokatnawebe.sk v časti „Právne poradenstvo na mieru.

S pozdravom

ADVOKATnaWEBE.sk