Možnosť vyhostenia štátneho občana Chorvátskej republiky z územia Slovenskej republiky po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom možnosti vyhostenia štátneho občana Chorvátskej republiky z územia Slovenskej republiky po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody uvádzame nasledujúce stanovisko:

Otázky týkajúce sa pobytu cudzincov na území Slovenskej republiky, ako aj dôvodov a procesu vyhostenia cudzinca z územia Slovenskej republiky sú komplexne upravené v zákone č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o pobyte cudzincov“).

V úvode tejto odpovede je však potrebné poukázať na skutočnosť, že Chorvátska republika sa dňa 01. júla 2013 stala členským štátom EÚ, a teda týmto dňom sa aj všetci štátni občania Chorvátskej republiky stali tzv. občanmi Únie. Za občana Únie sa taktiež považuje aj Váš bývalý manžel, a to aj napriek tomu, že bol na území Slovenskej republiky právoplatne odsúdený za spáchanie trestného činu a odpykáva si tu trest. 

Na túto skutočnosť poukazujeme z toho dôvodu, že právny režim pobytu občanov Únie na území Slovenskej republiky, ako aj podmienky a proces ich vyhostenia z územia Slovenskej republiky, je diametrálne odlišný od právneho režimu, ktorý sa vzťahuje na ostatných cudzincov (t. j. štátnych občanov tretích krajín, ktoré nie sú členskými štátmi EÚ). Nakoľko však Váš bývalý manžel je v súčasnosti občanom Únie, tak sa na neho bude vzťahovať právny režim pobytu občanov Únie.

Podľa ustanovenia § 64 Zákona o pobyte cudzincov vo všeobecnosti platí, že občan Únie môže kedykoľvek voľne vstúpiť na územie Slovenskej republiky a zotrvať tu bez akýchkoľvek ďalších osobitných podmienok a formalít po dobu 3 mesiacov. Jedinou povinnosťou občana Únie je nahlásiť začiatok pobytu na území Slovenskej republiky útvaru cudzineckej polície do 10 dní od prekročenia štátnej hranice Slovenskej republiky. Občan Únie stratí právo na tento 3-mesačný pobyt momentom, kedy sa stane osobou v hmotnej núdzi.

Ďalej podľa ustanovenia § 65 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov vo všeobecnosti platí, že „občan Únie má právo na pobyt na území Slovenskej republiky počas obdobia dlhšieho ako tri mesiace, ak

a)      je zamestnaný na území Slovenskej republiky,

b)      je samostatne zárobkovo činnou osobou na území Slovenskej republiky,

c)     má dostatočné zdroje pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestali záťažou pre systém sociálnej pomoci Slovenskej republiky počas obdobia ich pobytu a zdravotné poistenie na území Slovenskej republiky,

d)      študuje na základnej škole, strednej škole alebo vysokej škole v Slovenskej republike,

e)      je u neho predpoklad, že sa zamestná, alebo

f)       je rodinným príslušníkom občana Únie, ktorého sprevádza alebo sa k nemu pripája a ktorý spĺňa podmienky na pobyt podľa písmen a) až e).“

Občan Únie, ktorý z uvedených dôvodov chce zotrvať na území Slovenskej republiky po dobu dlhšiu ako 3 mesiace však musí požiadať príslušný útvar cudzineckej polície o registráciu takého svojho pobytu. Zákon o pobyte cudzincov v tejto súvislosti stanovuje aj ďalšie podmienky, ktoré musí občan Únie splniť a policajný útvar splnenie týchto podmienok posudzuje v každom jednotlivom prípade.

Ak sa občan Únie legálne zdržiava na území Slovenskej republiky nepretržite po dobu 5 rokov, tak po uplynutí tejto doby môže požiadať o trvalý pobyt občana Únie na území Slovenskej republiky (§ 67 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov). Aj túto žiadosť v každom jednotlivom prípade posudzuje príslušný útvar cudzineckej polície.

V niektorých prípadoch môže občan Únie požiadať o trvalý pobyt na území Slovenskej republiky aj pred uplynutím hore uvedenej 5-ročnej doby. Podľa ustanovenia § 67 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov „občan Únie má právo na trvalý pobyt aj vtedy, ak sa zdržiava na území Slovenskej republiky oprávnene nepretržite menej ako päť rokov a

a)      ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá v čase, keď prestala pracovať, dosiahla zákonom ustanovený vek na vznik nároku na starobný dôchodok,

b)      ide o zamestnanca, ktorý odišiel z plateného zamestnania, aby nastúpil na predčasný dôchodok, ak bol na území Slovenskej republiky zamestnaný aspoň počas predchádzajúcich 12 mesiacov a zdržiaval sa na území Slovenskej republiky nepretržite viac ako tri roky,

c)       ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá sa nepretržite zdržiavala na území Slovenskej republiky viac ako dva roky a prestala pracovať z dôvodu trvalej neschopnosti pracovať; podmienka nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky viac ako dva roky sa nevzťahuje na zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá trvale stratila schopnosť pracovať v dôsledku choroby z povolania alebo pracovného úrazu,

d)      ide o zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnú osobu, ktorá po troch rokoch nepretržitého pobytu podľa § 65 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) pracuje ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte a aspoň raz týždenne sa vracia na územie Slovenskej republiky,

e)      ide o rodinného príslušníka občana Únie, s ktorým sa zdržiava na území Slovenskej republiky a ktorý nadobudol právo na trvalý pobyt podľa písmen a) až d), alebo

f)       ide o rodinného príslušníka občana Únie, s ktorým sa zdržiava na území Slovenskej republiky a ktorý skôr, než nadobudol právo na trvalý pobyt podľa písmen a) až d), zomrel, ale v čase úmrtia sa táto osoba zdržiavala nepretržite na území Slovenskej republiky aspoň dva roky, alebo zomrel v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, alebo ide o pozostalého manžela, ktorý sa vzdal štátneho občianstva Slovenskej republiky po uzavretí manželstva s ním.“

Na tomto mieste je však dôležité podotknúť, že do plynutia doby nepretržitého pobytu na území Slovenskej republiky sa nezapočítava čas výkonu trestu odňatia slobody, ako aj čas, počas ktorého sa cudzinec (vrátane občana Únie) zdržiaval mimo územia Slovenskej republiky viac ako 180 po sebe nasledujúcich kalendárnych dní.

Vzhľadom na skutočnosť, že Váš bývalý manžel vstúpil na územie Slovenskej republiky legálne a taktiež sa tu legálne zdržiaval (do decembra 2014 na základe udeleného trvalého pobytu na 5 rokov a od decembra 2014 ako občan Únie), tak vzhľadom na uvedené skutočnosti sa bude môcť na území Slovenskej republiky legálne zdržiavať aj po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. To však platí iba za podmienky, že si včas splnil (alebo po prepustení z výkonu trestu včas splní) povinnosť zaregistrovať svoj pobyt na príslušnom útvare cudzineckej polície, resp. ak požiada o trvalý pobyt občana Únie na území Slovenskej republiky. 

Čo sa týka možnosti vyhostenia Vášho bývalého manžela z územia Slovenskej republiky, tak v tejto súvislosti prichádzajú do úvahy dve základné možnosti, a to:

1.       trest vyhostenia uložený súdom za spáchanie trestného činu podľa Trestného zákona;

2.       administratívny vyhostenie, o ktorom rozhoduje príslušný útvar cudzineckej polície na základe Zákona o pobyte cudzincov.

V prvom prípade, ak bol Vášmu bývalému manželovi odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu popri treste odňatia slobody uložený aj trest vyhostenia, tak po prepustení z výkonu trestu bude automaticky vyhostený z územia Slovenskej republiky do jeho domovského štátu.

Ak však trest vyhostenia nebol Vášmu bývalému manželovi uložený právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, tak jeho vyhostenie prichádza do úvahy iba za podmienok stanovených Zákonom o pobyte cudzincov pre administratívne vyhostenie.

Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 Zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar môže administratívne vyhostiť občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 64 alebo § 65, alebo rodinného príslušníka občana Únie, ktorý má právo na pobyt podľa § 69 alebo § 70, a môže určiť zákaz vstupu do piatich rokov, ak ohrozuje

a)      bezpečnosť štátu,

b)      verejný poriadok alebo

c)   verejné zdravie; to neplatí, ak dôjde k vzniku choroby, ktorá ohrozuje verejné zdravie, po troch mesiacoch od vstupu občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie na územie Slovenskej republiky.“

Občan Únie teda môže byť z územia Slovenskej republiky vyhostený iba v prípadoch uvedených v predchádzajúcom odseku.

V prípade, ak však občanovi Únie bol udelený trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, tak v zmysle ustanovenia § 87 ods. 2 Zákona o pobyte cudzincov môže byť táto osoba z územia Slovenskej republiky vyhostená iba v prípade, ak „predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu alebo verejný poriadok“. Policajný útvar môže v rámci takéhoto rozhodnutia o administratívnom vyhostení určiť zákaz vstupu tohto občana Únie na územie Slovenskej republiky v trvaní najviac 10 rokov.

Avšak podľa ustanovenia § 87 ods. 4 Zákona o pobyte cudzincov „policajný útvar administratívne nevyhostí občana Únie, ktorý

a)      sa oprávnene zdržiaval najmenej desať rokov na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, alebo

b)      je dieťaťom mladším ako 18 rokov; to neplatí, ak je vyhostenie tohto dieťaťa v jeho záujme.“

V zmysle ustanovenia § 87 ods. 5 Zákona o pobyte cudzincov splnenie podmienok na administratívne vyhostenie občana Únie skúma príslušný útvar cudzineckej polície osobitne v každom jednotlivom prípade, pričom musí prihliadať na „primeranosť administratívneho vyhostenia vzhľadom na osobné a rodinné pomery občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie, na jeho vek, zdravotný stav, rodinnú a finančnú situáciu, dĺžku doterajšieho pobytu, mieru jeho integrácie do spoločnosti, ako aj na rozsah väzieb s krajinou pôvodu“.

Čo sa ďalej týka dôvodov administratívneho vyhostenia, tak podľa ustanovenia § 87 ods. 6 Zákona o pobyte cudzincov platí, že „trestný čin, ktorý občan Únie alebo rodinný príslušník občana Únie spáchal v minulosti, sám osebe nepredstavuje dôvod administratívneho vyhostenia. Osobné správanie občana Únie alebo rodinného príslušníka občana Únie musí predstavovať skutočnú, existujúcu a dostatočnú vážnu hrozbu pre bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.“

Z doteraz uvedených skutočností teda vyplýva, že na prípadné administratívne vyhostenie Vášho bývalého manžela z územia Slovenskej republiky bude musieť existovať konkrétny dôvod, ktorý by spočíval v tom, že Váš bývalý manžel by svojou prítomnosťou na území Slovenskej republiky predstavoval vážnu hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky, verejný poriadok alebo verejné zdravie. V opačnom prípade k jeho administratívnemu vyhosteniu nedôjde.

Rovnako tak v prípade Vášho bývalého manžela môže existovať dôvod na jeho nevyhostenie podľa citovaného ustanovenia § 87 ods. 4 písm. a) Zákona o pobyte cudzincov, nakoľko sa na území Slovenskej republiky legálne zdržiaval viac ako 10 rokov.

Každopádne však konečné rozhodnutie o prípadnom administratívnom vyhostení Vášho bývalého manžela z územia Slovenskej republiky od posúdenia, či v jeho prípade budú splnené zákonom stanovené podmienky na takýto krok. Príslušný útvar cudzineckej polície bude v tejto súvislosti skúmať aj správanie Vášho bývalého manžela, jeho rodinné väzby, zdravotný stav, ako aj ďalšie okolnosti týkajúce sa jeho osoby.

Na záver ešte dopĺňame, že podľa ustanovenia § 114 Zákona o pobyte cudzincov ústav na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom je umiestený Váš bývalý manžel, bude musieť informovať príslušný útvar cudzineckej polície o prepustení jeho osoby z výkonu trestu. Cudzinecká polícia sa tak s určitosťou dozvie o tejto skutočnosti a v prípade, ak u Vášho bývalého manžela bude v tom čase existovať dôvod na administratívne vyhostenie, tak sa zároveň začne aj správne konanie o jeho vyhostení.      

S pozdravom

ADVOKATnaWEBE.sk