Trestné oznámenie pre trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom trestného oznámenia pre prečin ohrozovania pohlavnou chorobou uvádzame nasledujúce stanovisko:

Na základe popisu skutkového stavu uvedeného v texte Vašej otázky máme za to, že Vami opísaný skutok Vášho bývalého priateľa môže napĺňať znaky skutkovej podstaty trestného činu ohrozovanie pohlavnou chorobou podľa ustanovenia § 167 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“).

Skutková podstata tohto trestného činu je v Trestnom zákone definovaná nasledovne:

㤠167

Ohrozovanie pohlavnou chorobou

1)      Kto iného vydá, čo aj z nedbanlivosti, do nebezpečenstva pohlavnej nákazy, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

2)      Odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

3)      Odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ potrestá, ak činom uvedeným v odseku 1 spôsobí ťažkú ujmu na zdraví alebo smrť.“

Účelom citovaného ustanovenia je ochrana zdravia ľudí pred nebezpečenstvom nakazenia pohlavnou chorobou.

Na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu postačuje zavinenie aj z nedbanlivosti, čo znamená jednu z nasledujúcich situácií:

a)      páchateľ vedel, že svojím konaním sa môže dopustiť trestného činu, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že ku spáchaniu trestného činu nedôjde (§ 16 písm. a/ Trestného zákona);

b)      páchateľ síce nevedel, že svojím konaním sa môže dopustiť trestného činu, avšak vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery to vedieť mal a mohol (§ 16 písm. b/ Trestného zákona).

V prípadoch, ak páchateľ vedel, že trpí pohlavnou chorobou, ktorú môže na sexuálneho partnera preniesť pohlavným stykom a napriek tomu s týmto partnerom vykonal súlož, z hľadiska zavinenia trestného činu tak konal úmyselne a nie len z nedbanlivosti.

Trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou je považovaný za tzv. ohrozovací trestný čin, čo inými slovami znamená, že tento trestný čin je dokonaný (spáchaný) už spôsobením nebezpečenstva nakazenia pohlavnou chorobou, bez ohľadu na to, či ohrozená osoba sa touto pohlavnou chorobou skutočne nakazí. Nebezpečenstvo ohrozenia však musí byť bezprostredné, konkrétne a reálne.  

Čo sa týka trestu, ktorý páchateľovi hrozí za spáchanie tohto trestného činu, tak vo všeobecnosti možno tomuto páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až do 3 rokov.

Ak páchateľ spáchal tento trestný čin na tzv. chránenej osobe, tak trestná sadzba sa pohybuje v rozmedzí 1 – 5 rokov. Chránenou osobou sa na účely trestného konania rozumie aj blízka osoba, za ktorú možno považovať aj druha/družku.

Ak poškodený v dôsledku trestného činu utrpel ťažkú ujmu na zdraví, tak páchateľovi tohto trestného činu hrozí trest odňatia slobody v rozmedzí 3 – 8 rokov. Ťažkou ujmou na zdraví sa rozumie:

-          zmrzačenie;

-          strata alebo podstatné zníženie pracovnej spôsobilosti;

-          ochromenie údu;

-          strata alebo podstatné oslabenie funkcie zmyslového ústrojenstva;

-          poškodenie dôležitého orgánu;

-          zohyzdenie;

-          vyvolanie potratu alebo usmrtenie plodu;

-          mučivé útrapy;

-          porucha zdravia trvajúca dlhší čas (min. 6 týždňov).

Konkrétny výmera trestu, ktorá bude páchateľovi tohto trestného činu uložená však vždy závisí na konkrétnych okolnostiach každého prípadu, najmä od existencie/neexistencie poľahčujúcich alebo priťažujúcich okolností.

Čo sa týka premlčania trestného stíhania, tak podľa ustanovenia § 87 ods. 1 písm. c) a d) Trestného zákona sa trestný čin ohrozovania pohlavnou chorobou premlčí za 5 rokov, resp. za 10 rokov v prípade, ak činom bola spôsobená ťažká ujma na zdraví. Premlčacia doba začína plynúť momentom dokonania (spáchania) trestného činu. Ak je trestné stíhanie premlčané orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné na túto skutočnosť prihliadnuť a trestné konanie zastaviť bez toho, aby bol páchateľ odsúdený. Na základe uvedeného máme za to, že prípadné trestné stíhanie Vami opísaného skutku ku dňu spracovania tejto odpovede ešte nie je premlčané.

O tom, či ku spáchaniu trestného činu (k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu) došlo a o výške trestu rozhoduje jedine a výlučne súd, pričom platí prezumpcia neviny – až do momentu právoplatného odsúdenia sa na páchateľa hľadí, ako keby bol nevinný.

Páchateľa trestného činu možno postihnúť iba zákonom predpísaným spôsobom, ktorý sa nazýva trestné konanie. Trestné konanie je prísne formalizovaný proces, v rámci ktorého orgány činné v trestnom konaní (policajt, vyšetrovateľ a prokuratúra) zisťujú a objasňujú skutkové okolnosti konkrétneho činu a zabezpečujú dôkazy, na základe ktorých môže súd rozhodnúť o vine a treste pre páchateľa trestného činu.

Vyšetrovanie a ďalšie úkony trestného konania vykonávajú výlučne zákonom určené štátne orgány (policajt, vyšetrovateľ a prokuratúra), pričom ako už bolo uvedené o vine a treste pre páchateľa rozhoduje súd.

Na tomto mieste si je potrebné uvedomiť, že trestné konanie nie je sporom medzi dvoma fyzickými osobami. Účastníkom trestného konania na strane obžaloby je štát (zastúpený prokurátorom) a na druhej strane obvinený (osoba u ktorej existuje podozrenie, že spáchala konkrétny trestný čin).

Každopádne však máte právo urobiť oznámenie o svojom podozrení, že vo Vašom prípade došlo ku spáchaniu trestného činu, a to podaním trestného oznámenia na ktoromkoľvek útvare Policajného zboru SR alebo na ktorejkoľvek prokuratúre. Následný priebeh vyšetrovania však v rukách orgánov činných v trestnom konaní.  

V prípade trestného činu ohrozovania pohlavnou chorobou osoba ohrozená pohlavnou chorobou v trestnom konaní vystupuje v procesnom postavení svedka, resp. svedka – poškodeného (ak jej vznikla nejaká škoda). Osoba ohrozená pohlavnou chorobou v trestnom konaní o predmetnom trestnom čine teda v zásade nevystupuje ako aktívny účastník, ktorý sa snaží preukázať vinu páchateľa skutku (toto je úlohou orgánov činných v trestnom konaní).

Svedok – poškodený má však právo uplatniť si v trestnom konaní svoj nárok na náhradu škody, ak mu v súvislosti s trestným činom nejaká vznikla. Taktiež má svedok – poškodený právo aktívne vystupovať v trestnom konaní, avšak iba v súvislosti so svojím nárokom na náhradu škody a na tento účel sa nechať zastúpiť zástupcom z radov advokátov. Svedok – poškodený má v trestnom konaní právo najmä byť prítomný pri všetkých vyšetrovacích úkonoch, navrhovať svedkov a ostatné dôkazy, klásť otázky vypočúvaným svedkom, robiť vyjadrenia k vykonaným dôkazom a má právo záverečnej reči pred súdom.

Čo sa týka dokázania viny páchateľovi, tak ako už bolo uvedené toto je primárnou úlohou obžaloby zastúpenej prokurátorom, a to na podklade dôkazov získaných vyšetrovateľom v prípravnom konaní (pred podaním obžaloby na súd).

Skutočnosti, ktoré ste uviedli v texte Vašej otázky nasvedčujú tomu, že vo Vašom prípade mohlo dôjsť k naplneniu znakov skutkovej podstaty trestného činu, avšak konečný záver závisí od posúdenia všetkých konkrétnych dôkazov. V tejto súvislosti môže byť problematické najmä preukázanie skutočnosti, že páchateľ v rozhodujúcom čase vedel o svojej chorobe, resp. či vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu mohol predpokladať, že z jeho strany môže dôjsť k nákaze sexuálneho partnera.

Každopádne však máte právo trestné oznámenia podať, uviesť orgánom činným v trestnom konaní všetky rozhodujúce skutočnosti a predložiť im dôkazy. O tom, či vo Vašom prípade skutočne došlo ku spáchaniu trestného činu následne rozhodnú orgány činné v trestnom konaní a súd.

V prípade podania trestného oznámenia oznamovateľ v podstate iba dá orgánom činným v trestnom konaní podnet, aby sa zaoberali určitými konkrétnymi okolnosťami a prešetrili, či konkrétna osoba svojím konaním nenaplnila znaky skutkovej podstaty trestného činu.

Za podanie trestného oznámenia oznamovateľ nemôže byť žiadnym spôsobom postihovaný, ani mu z toho nevyplýva žiadna zodpovednosť, samozrejme okrem prípadu tzv. krivého obvinenia (ak sa v následnom trestnom konaní preukáže, že oznamovateľom konkrétne označený páchateľ nespáchal predmetný trestný čin). Krivé obvinenie samo o sebe je trestným činom podľa § 345 Trestného zákona. V tejto súvislosti prichádza do úvahy podanie trestného oznámenia na neznámeho páchateľa (bez výslovného označenia konkrétnej osoby, avšak s uvedením všetkých rozhodujúcich skutočností).

Vo Vami opísanom prípade by za určitých okolností prichádzala do úvahy aj civilná žaloba o náhradu škody, ktorá Vám v súvislosti s konaním Vášho bývalého partnera vznikla. V tejto súvislosti máme na mysli predovšetkým ujmu na zdraví a aj materiálnu škodu, ktorá Vám v tejto súvislosti vznikla.

Tu však bude potrebné, aby ste jednoznačne preukázali príčinnú súvislosť medzi počínaním Vášho bývalého partnera a škodou, ktorá Vám vznikla (preukázať, že Vaše zdravotné problémy a problémy s počatím dieťaťa spôsobila nákaza, ktorú ste získali od svojho bývalého partnera).  Konkrétne posúdenie tejto otázky však závisí od posúdenia všetkých konkrétnych okolností Vášho prípadu. Rovnako tak posúdenie nároku na náhradu škody môže závisieť aj od výsledku trestného konania, ak sa v tomto prípade začalo/začne.

Na záver Vám odporúčame, aby ste sa v tejto záležitosti obrátili na advokáta, informovali ho všetkých podrobnostiach a predložili mu všetky dôkazy, ktoré máte k dispozícii. Advokát následne celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

S pozdravom

ADVOKATnaWEBE.sk