Trestný čin úverového podvodu a sprenevery v intenciách malého konurzu

Dobrý deň,

K Vašej otázke ohľadom obvinenia z úverového podvodu a zo sprenevery po tzv. malom konkurze uvádzame nasledujúce stanovisko:  

Tvrdíte, že na Vás banka podala trestné oznámenie, v zmysle ktorého ste sa podľa nej mali dopustiť úverového podvodu. Z otázky však nie je zrejmé, či na Vás banka podala trestné oznámenie za súčasný skutok (požičanie sumy 1.000,-€) alebo aj za skutok, ktorého ste sa mali dopustiť v čase tzv. malého konkurzu.

Ak je voči Vašej osobe vedené trestné stíhanie pre skutok, ktorého ste sa mali dopustiť v súčasnosti (teda teraz pri žiadosti o poskytnutie úveru vo výške 1.000,-€), a ak tento skutok polícia kvalifikovala ako úverový podvod, máme za to, že konaním, ktoré ste popísali vo svojej otázke, ste nenaplnili všetky znaky skutkovej podstaty tohto trestného činu, a teda nedopustili ste sa spáchania trestného činu úverového podvodu.

Podľa ustanovenia § 222 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon (ďalej len „TZ“): „Kto vyláka od iného úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru, a tak mu spôsobí malú škodu, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

Podľa právnej vedy: „Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Pre naplnenie zákonných znakov subjektívnej stránky trestného činu úverového podvodu sa vyžaduje, aby bolo preukázané, že páchateľ už v čase poskytnutia pôžičky konal v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote, alebo aspoň konal s vedomím, že peniaze v stanovenej lehote nebude môcť vrátiť a že tým uvádza veriteľa do omylu, aby sa na škodu jeho majetku obohatil.“ (Burda, E. a kol. Trestný zákon. Osobitná časť. Komentár. II. diel. 1. vydanie. Praha : C. H. Beck, 2011, 1608 s.)

Samotná skutočnosť, že ste si chceli od banky požičať sumu 1.000,-€, avšak úver ste napokon od banky vôbec nedostali, podľa nášho názoru nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu úverového podvodu, najmä absentuje naplnenie objektívnej a aj subjektívnej stránky tohto trestného činu. Pre spáchanie predmetného trestného činu totiž zákon vyžaduje vylákanie úveru resp. jeho zabezpečenie od banky uvedením banky do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru alebo na splácanie úveru. Podľa toho, čo uvádzate však máme za to, že ste banku do omylu neuviedli, pretože ste od nej žiadne peniaze nevylákali, a banka Vám podľa Vašich slov poskytnutie úveru ani neprisľúbila, keďže uviedla, že Vám úver poskytne až vtedy, keď splatíte ten „starý“ (banka v podstate ihneď vyhodnotila, že nespĺňate podmienky pre poskytnutie nového úveru).

V prípade, ak sa trestné oznámenie resp. Vaše obvinenie viaže aj na skutok, ktorý sa mal stať v čase malého konkurzu (predpokladáme, že ide o rok 2018, keďže uvádzate, že ste skoro 6 rokov po bankrote), vzhľadom na dobu, ktorá odvtedy uplynula, je na mieste zaoberať sa najskôr otázkou premlčania trestného stíhania tohto skutku.

Premlčanie trestného stíhania je upravené v § 87 až § 89 TZ, kde je uvedená premlčacia doba, uplynutím ktorej zaniká trestnosť určitého trestného činu. Dĺžka premlčacej doby je rôzna v závislosti od toho, aká vysoká je trestná sadzba, ktorú umožňuje TZ uložiť za ten ktorý trestný čin.  

Keďže v otázke neuvádzate, aký vysoký bol Váš „starý úver“ (ktorý prešiel bankrotom), uvádzame dĺžku premlčacej doby alternatívne vo všetkých prípadoch. Premlčacia doba pri trestnom čine úverového podvodu je:

      a)      päť rokov, ak bola trestným činom spôsobená malá škoda (aspoň 266,-€),

      b)     desať rokov,  ak bola trestným činom spôsobená väčšia škoda (aspoň 2.660,-€),

      c)      dvadsať rokov, ak bola trestným činom spôsobená značná škoda (aspoň 26.600,-€) resp. škoda veľkého rozsahu (aspoň 133.000,-€);

Z uvedeného vyplýva, že ak pohľadávka banky v čase Vášho bankrotu (jednoducho povedané dlžná suma voči banke, ktorá Vám bola „odpustená“) bola vyššia ako suma 2.660 eur, k premlčaniu skutku nedošlo a je možné, aby voči Vám bolo vedené trestné stíhanie.

Na druhej strane predpokladáme, že ak ste v roku 2018 úspešne prešli tzv.  malým konkurzom, je zrejmé, že ste splnili všetky zákonné podmienky a ako sama uvádzate, súd posúdil splnenie podmienok a najmä posúdil Vaše majetkové pomery, preto zastávame názor, že je trestné oznámenie z úverového podvodu, ktorého ste sa podľa banky mali dopustiť ešte v roku 2018, nedôvodné. 

Podľa právnej vedy: „Ak až po uzatvorení pôžičky peňazí vznikli prekážky, ktoré bránili dlžníkovi splniť záväzok z pôžičky, a ktoré nemohol v čase uzatvárania pôžičky ani predvídať, keď inak bol schopný vtedy záväzok splniť, alebo ak síce bol schopný peniaze vrátiť v dohodnutej lehote, ale z rôznych dôvodov vrátenie peňazí odkladal, alebo dodatočne pojal úmysel peniaze vôbec nevrátiť, tak jeho konanie nemožno považovať za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1 písm. a) TZ (teraz § 221 TZ – pozn. autora).“

S poukazom na vyššie citovanú právnu vedu uvádzame, že aj keby orgány činné v trestnom konaní po vykonaní vyšetrovania dospeli k záveru, že ste v roku 2018 nesplnili podmienky malého konkurzu, máme za to, že svojim konaním ste sa nedopustili spáchania úverového podvodu. Z toho, čo uvádzate v otázke, vyplýva, že v čase poskytnutia prvého úveru ste evidentne splnili všetky podmienky banky (keďže tá Vám úver poskytla). Skutočnosť, že následne ste sa stali insolventnou a že ste prešli bankrotom, nezakladá Vašu trestnú zodpovednosť z predmetného trestného činu. V danom prípade Vám musí byť zo strany orgánov činných v trestnom konaní preukázaný úmysel, že už v čase poskytnutia prvého úveru ste mali v úmysle vypožičané peniaze vôbec nevrátiť alebo ich nevrátiť v dohodnutej lehote.

Ďalej v otázke uvádzate, že Vás obvinili aj z trestného činu sprenevery. Podľa ustanovenia § 213 ods. 1 TZ: „Kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená, a spôsobí tak na cudzom majetku škodu malú, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.“

Podľa právnej vedy: „Pokiaľ vylákal páchateľ zverenie (požičanie) veci predstieraním, že ju v určitej dobe vráti, aj keď s ňou chcel naložiť ako s vlastnou, nejde o spreneveru, ale o podvod. Nejde o TČ sprenevery, pokiaľ dlžník použije vypožičané peniaze na iný účel, než je ten, ktorý uviedol veriteľovi ako účel pôžičky. Pokiaľ však takýto dlžník v dobe, kedy si peniaze požičiaval, mal úmysel peniaze nevrátiť, môže ísť o trestný čin podvodu.

S poukazom na uvedené skutočnosti máme za to, že obviniť Vás zo spáchania vyššie spomenutých trestných činov Vás síce orgány činné v trestnom konaní môžu, avšak podľa toho, ako ste Váš prípad popísali, je možno prijať záver, že svojim konaním ste sa nedopustili žiadneho z uvedených trestných činov.

Keďže pri spracovávaní odpovede sme vychádzali výlučne zo znenia Vašej otázky a nemali sme k dispozícii podrobnejšie informácie, na záver Vám odporúčame, aby ste sa v tejto záležitosti obrátili na advokáta v mieste Vášho bydliska, informovali ho o všetkých podrobnostiach a predložili mu všetky listinné podklady, ktoré máte k dispozícii. Advokát následne celú záležitosť s odbornou starostlivosťou posúdi a odporučí Vám najvhodnejšie riešenie.

S pozdravom,

Tím ADVOKATnaWEBE.sk