Trestné oznámenie v prípade napadnutia

Dobrý deň,

na základe Vašej otázky ohľadom podmienok podania trestného oznámenia v prípade napadnutia uvádzame nasledujúce stanovisko:

Čo sa vo všeobecnosti týka postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov, tak v tejto súvislosti poukazujeme na ustanovenie § 2 ods. 6 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), v zmysle ktorého „ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.“ Z citovaného ustanovenia inými slovami vyplýva pravidlo, že orgány činné v trestnom konaní a súdy sú povinné riadne sa zaoberať každou vecou, pri ktorej existuje podozrenie, že v danom prípade mohlo dôjsť ku spáchaniu trestného činu. Samozrejme tieto orgány budú konať iba v tých prípadoch, o ktorých sa pri plnení svojich úloh dozvedeli.

Vo všeobecnosti ďalej platí, že orgán činný v trestnom konaní začne prípad prešetrovať z vlastnej iniciatívy, keď na základe svojej vlastnej operatívnej činnosti nadobudne podozrenie, že došlo ku spáchaniu trestného činu, alebo aj na základe podnetu fyzickej alebo právnickej osoby. Podnetom fyzickej osoby na začatie trestného stíhania spravidla býva trestné oznámenie.

V zmysle ustanovenia § 196 ods. 1 Trestného poriadku trestné oznámenie je možné podať na ktoromkoľvek oddelení Policajného zboru SR, resp. na ktorejkoľvek prokuratúre, a to formou listu spísaného priamo fyzickou osobou, alebo aj ústne do zápisnice na niektorom z týchto orgánov. Trestné oznámenie môže podať buď samotný poškodený, alebo aj iná osoba (napr. očitý svedok činu, alebo osoba, ktorá síce nebola prítomná na mieste činu, ale o spáchaní skutku sa dozvedela inak).

V trestnom oznámení by mal oznamovateľ čo najpresnejšie uviesť všetko, čo mu je o skutku známe, najmä:

-        identifikáciu poškodeného;

-        samotný priebeh trestnej činnosti;

-        čas a miesto, kde bol čin spáchaný;

-        identifikáciu páchateľa, alebo aspoň jeho popis (čo najpodrobnejší);

-        konanie páchateľov po spáchaní skutku;

-        iné pre vec významné skutočnosti.

Platná právna úprava nestanovuje konkrétnu lehotu, do uplynutia ktorej je potrebné trestné oznámenie podať, avšak trestné oznámenie odporúčame podať čo najskôr po spáchaní činu. Dôvodom tohto postupu je umožniť orgánom činným v trestnom konaní čo najpresnejšie a najúplnejšie zistenie okolností daného prípadu ešte pred tým, než dôjde ku poškodeniu alebo zničeniu prípadných stôp pred ich zaistením orgánmi činnými v trestnom konaní.

V prípade, ak trestné oznámenie už je podané, tak orgány činné v trestnom konaní sú povinné sa touto záležitosťou zaoberať a skutok riadne objasniť v súlade s pravidlami uvedenými v Trestnom poriadku.

Na základe Vami uvádzaných skutočností už samotná skutočnosť, že hliadka PZ SR spísala o skutku zápisnicu by sama o sebe postačovala na začatie trestného stíhania vo Vami uvádzanom prípade, avšak táto skutočnosť Vám nebráni, aby ste v tejto veci podali osobitné trestné oznámenie, ak chcete mať istotu, že predmetný páchateľ bude trestne stíhaný.

Dôvodom, pre ktorý Vás dotknutý policajt odkázal na podanie trestného oznámenia až po skončení pracovnej neschopnosti môže byť zistenie celkovej doby, počas ktorej trvalo liečenie Vašej mamy po útoku. Od tejto doby totiž závisí právna kvalifikácia skutku, pre ktorý by mal byť páchateľ stíhaný (či pôjde o priestupok alebo o trestný čin). V tejto súvislosti Vám však odporúčame podať trestné oznámenie čo najskôr, pričom policajt po podaní trestného oznámenia môže v zmysle ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku kedykoľvek vykonať úkony smerujúce k doplneniu chýbajúcich informácií.  

S pozdravom

Redakcia ADVOKATnaWEBE.sk